Nové genetické výskumy menia pohľad na jednu z najstarších civilizácií východnej Ázie. Analýza desiatok kostier ukázala, že v starovekom kráľovstve Silla mohli existovať rodiny predurčené na obetovanie – a v niektorých prípadoch zomierali spolu celé domácnosti.
Vedci sa zamerali na pozostatky 78 jedincov pochovaných v pohrebnom komplexe Imdang-Joyeong na juhovýchode dnešnej Kórey. Ide o nekropolu z obdobia tzv. Troch kráľovstiev, približne zo 4. až 6. storočia, ktorá bola už skôr známa nálezmi spojenými s ľudskými obeťami. Až moderná analýza DNA však ukázala, že rozsah a organizácia týchto rituálov boli oveľa systematickejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Rodiny obetované spolu
Genetická analýza odhalila hustú sieť príbuzenských vzťahov. Vedci identifikovali 11 párov blízkych príbuzných prvého stupňa, ako sú rodičia a deti alebo súrodenci, a ďalších 23 párov vzdialenejších príbuzných. To naznačuje, že rodinné väzby zohrávali v spoločnosti aj v pohrebných rituáloch zásadnú úlohu.
Najsilnejšie zistenia sa viažu na rituál známy ako „sunjang“, pri ktorom boli spolu s elitou pochovávaní aj ich služobníci alebo poddaní. Výskum však ukázal, že nejde o náhodné obete, ale o premyslený systém, v ktorom boli v niektorých prípadoch obetované celé rodiny. V troch hroboch sa našli rodičia spolu s deťmi, čo naznačuje, že obetovanie mohlo zasahovať celé domácnosti, nie len jednotlivcov.
Opakujúce sa genetické väzby navyše vedú vedcov k hypotéze, že mohla existovať akási dedičná „kasta obetí“, teda skupiny rodín, ktoré po generácie plnili rovnakú úlohu v spoločnosti.
Elity a obete bez genetických rozdielov
Jedným z najprekvapivejších zistení je fakt, že medzi elitou a obetovanými neexistovali výrazné genetické rozdiely. Znamená to, že spoločenské postavenie nebolo dané pôvodom, ale skôr sociálnou alebo politickou štruktúrou.
Výskum zároveň odhalil prípady manželstiev medzi blízkymi príbuznými, a to nielen medzi elitou, ale aj medzi obetovanými. To naznačuje, že takéto praktiky boli v spoločnosti Silla pravdepodobne akceptované a rozšírené.
Ďalším zaujímavým aspektom je rodinná štruktúra. Na rozdiel od mnohých starovekých európskych spoločností, kde dominovali mužské línie, sa v Imdang-Joyeong ukazuje silná úloha žien. Dospelé ženy boli pochovávané spolu so svojimi potomkami, čo naznačuje systém príbuzenských vzťahov orientovaný na ženskú líniu – jav v tejto časti sveta pomerne nezvyčajný.
Výskum, ktorý mení dejiny
Ide o prvý výskum, ktorý využíva genetické dáta z obdobia Troch kráľovstiev v Kórei. Jeho výsledky môžu zásadne prehodnotiť chápanie tejto spoločnosti, od rodinných vzťahov až po rozsah rituálneho násilia.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že ide len o začiatok. Ďalšie analýzy môžu priniesť ešte hlbšie poznanie o tom, ako fungovali sociálne štruktúry, mocenské vzťahy a každodenný život v starovekej východnej Ázii.