Najnovší výskum priniesol znepokojujúci pohľad na stav svetových oceánov. Vedci po prvýkrát vytvorili globálnu mapu znečistenia ortuťou nie pomocou modelov, ale na základe biologických dát – analýzou viac ako 11-tisíc morských vtákov.

Za štúdiou stojí medzinárodný tím odborníkov, ktorý využil vtáky ako „živé senzory“ životného prostredia. Práve ich organizmy totiž veľmi presne odrážajú to, čo sa deje v oceáne pod nimi.

Krv morských vtákov ako dôkaz

Vedci sa rozhodli opustiť čisto teoretické modely a zamerať sa na realitu. Morské vtáky stoja vysoko v potravinovom reťazci a živia sa rybami či zooplanktónom, ktoré už ortuť absorbovali. To znamená, že množstvo ortuti v ich krvi priamo odráža úroveň znečistenia v konkrétnych oblastiach oceánu.

Výhodou tohto prístupu je aj časová presnosť. Analýza krvi ukazuje, čím sa vtáky živili v posledných týždňoch, a teda poskytuje aktuálny obraz situácie.

Do výskumu bolo zahrnutých viac ako 11 000 jedincov zo 108 druhov morských vtákov z celého sveta. Vedci využili nielen nové vzorky, ale aj dáta zozbierané počas niekoľkých desaťročí.

Ortuť ako tichý zabijak oceánov

Ortuť sa do oceánov dostáva najmä v dôsledku ľudskej činnosti, predovšetkým spaľovaním uhlia. Od čias priemyselnej revolúcie jej emisie výrazne vzrástli. Táto látka sa dokáže šíriť atmosférou na obrovské vzdialenosti a následne sa prostredníctvom zrážok dostáva do oceánov.

Vo vode sa časť ortuti premieňa na vysoko toxickú formu, ktorá sa hromadí v organizmoch. Tento proces, známy ako bioakumulácia, spôsobuje, že koncentrácia toxínu rastie smerom nahor v potravinovom reťazci.

Aj preto mali najvyššie hodnoty ortuti práve väčšie dravé vtáky, ktoré lovia vo väčších hĺbkach, často medzi 200 až 1000 metrami, a živia sa inými rybami.

Kde sú oceány najviac zasiahnuté

Výsledky výskumu ukázali jasné „horúce miesta“ znečistenia. Najvyššie koncentrácie ortuti boli zaznamenané v severnom Atlantiku, severnom Pacifiku a v častiach južného Pacifiku.

Zaujímavé je, že zvýšené hodnoty sa objavili aj v oblastiach s nižšou biologickou produktivitou. Práve tam sú totiž potravinové reťazce dlhšie, čo podporuje kumuláciu toxínov.

Naopak, nižšie koncentrácie vedci zaznamenali v južnom Atlantiku a v polárnych oblastiach.

Medzi najviac ohrozené druhy patrili albatrosy a buřňáky, ktoré sa nachádzajú vysoko v potravinovej pyramíde a majú dlhú životnosť, čo ešte zvyšuje ich vystavenie toxínom.

Realita sa líši od modelov

Jedným z najprekvapivejších zistení bolo, že výsledky sa výrazne líšia od doterajších modelov založených na simuláciách oceánov. Zhoda medzi nimi bola len čiastočná, čo naznačuje, že predchádzajúce odhady mohli byť nepresné.

Vedci zdôrazňujú, že biologické dáta poskytujú realistickejší obraz. Morské vtáky žijú v rôznych prostrediach – od tropických oblastí až po polárne regióny – a ich rôznorodé správanie z nich robí mimoriadne spoľahlivých indikátorov stavu oceánov.

Podľa odborníkov ide o dôležitý krok k lepšiemu pochopeniu globálneho znečistenia a jeho dopadov na ekosystémy aj zdravie človeka.