Ešte donedávna išlo o takmer nepredstaviteľný scenár. Dnes sa však objavuje ďalší prípad, ktorý posúva hranice medicíny. Šesťdesiattriročný muž z Nórska, označovaný ako „pacient z Osla“, sa stal jedným z mála ľudí na svete, u ktorých vedci hovoria o dlhodobej remisii – a veľmi pravdepodobne aj o úplnom vyliečení HIV.
Muž žil s vírusom od roku 2006 a dlhé roky užíval antiretrovírusovú liečbu, ktorá účinne potláčala jeho množenie. Skutočný zlom však prišiel až vo chvíli, keď mu diagnostikovali zriedkavé ochorenie krvi – myelodysplastický syndróm. Po návrate choroby lekári pristúpili k transplantácii kostnej drene, ktorá úplne zmenila jeho imunitný systém.
Nový imunitný systém bez „vstupnej brány“ pre vírus
Zákrok spočíval v nahradení pacientových krvotvorných buniek bunkami darcu. Tým sa jeho imunita prakticky „reštartovala“. Darcom bol jeho brat, ktorý mal mimoriadne vzácnu genetickú mutáciu CCR5Δ32/Δ32. Práve táto mutácia spôsobuje, že bunky nemajú receptor CCR5 – hlavný vstupný bod, cez ktorý HIV preniká do organizmu.
Ide o extrémne nepravdepodobnú kombináciu okolností, ktorá sa podarí len v zlomku prípadov. Súrodenci majú približne 25-percentnú šancu na vhodnú transplantáciu a samotná mutácia sa vyskytuje len asi u jedného percenta populácie severnej Európy.
Vírus zmizol a už sa nevrátil
Výsledky sú výnimočné. Štyri roky po transplantácii sa v tele pacienta nenašli žiadne funkčné stopy DNA vírusu HIV. Muž prestal užívať lieky už dva roky po zákroku a dnes, po piatich rokoch, sa vírus stále nevrátil.
Analýzy zahŕňajúce desiatky miliónov buniek nepotvrdili prítomnosť vírusu schopného replikácie a nový imunitný systém sa správa tak, akoby sa s HIV nikdy nestretol. To je jeden z najsilnejších dôkazov, že môže ísť o skutočné vyliečenie.
Zvlášť dôležité je, že vírus sa nenašiel ani v črevách, kde sa HIV zvyčajne skrýva v neaktívnej forme. Práve tieto rezervoáre sú najväčšou prekážkou pri liečbe.
Nádej, ale nie riešenie pre všetkých
Aj keď ide o obrovský medicínsky úspech, odborníci upozorňujú, že transplantácia kostnej drene nie je riešením pre milióny ľudí s HIV. Ide o veľmi rizikový zákrok, ktorý sa vykonáva najmä pri liečbe rakoviny krvi. Úmrtnosť v priebehu roka po transplantácii môže dosiahnuť 10 až 20 percent.
Samotný pacient navyše zažil vážne komplikácie vrátane ochorenia GVHD (reakcia štepu proti hostiteľovi), ktoré museli lekári zvládnuť.
Napriek tomu má tento prípad obrovský význam. Pomáha lepšie pochopiť mechanizmy vírusu a môže viesť k vývoju bezpečnejších terapií. Ide o ďalší krok na ceste k funkčnému vyliečeniu HIV.