Švajčiarske Alpy sa menia rýchlosťou, ktorú už nemožno prehliadnuť. Za posledných päť rokov zmizla takmer pätina objemu tamojších ľadovcov a samotný rok 2026 priniesol ďalší mimoriadne výrazný úbytok. Na jednom z ľadovcov vedci počas jediného roka namerali stratu niekoľkých metrov ľadu. Dôsledky sa pritom netýkajú iba vzhľadu hôr či lyžovania – ľadovce sú dôležitou zásobárňou vody pre rieky aj vodnú energetiku.
Ako uvádza Swiss Glacier Monitoring Network (GLAMOS), švajčiarske ľadovce počas hydrologického roka končiaceho 30. septembra 2026 stratili približne 5,5 percenta svojho zostávajúceho objemu ľadu. V kombinácii s mimoriadne zlými rokmi od roku 2022 to znamená, že od roku 2021 zmizla takmer pätina ich objemu. Rok 2026 sa tak zaradil medzi najhoršie obdobia moderných meraní.
Vedci sa vrátili k meracej tyči. Takmer celá trčala z ľadu
Rozsah zmien dobre ukazuje meranie na ľadovci Scex Rouge v západných švajčiarskych Alpách.
Výskumníci tam v júli zavŕtali do ľadu približne štvormetrovú meraciu tyč. Keď sa na miesto vrátili začiatkom septembra, približne tri metre tyče už vyčnievali nad povrchom.
Za august a začiatok septembra teda v tejto lokalite zmizli približne tri metre ľadu. A to vo výške takmer 3 000 metrov nad morom.
Meranie pritom nezahŕňalo ani mimoriadne teplé obdobia v júni a júli.
Vedúci GLAMOS a glaciológ ETH Zürich Matthias Huss upozornil, že takéto podmienky sú jednoducho nezlučiteľné s dlhodobým prežitím menších alpských ľadovcov.
V priemere zmizlo niekoľko metrov ľadu
Nešlo o problém jediného ľadovca.
Tímy GLAMOS v septembri navštívili 23 švajčiarskych ľadovcov, kde merali letné topenie a množstvo zostávajúceho snehu.
Priemerný úbytok hrúbky jednotlivých ľadovcov dosiahol počas roka približne 2,5 až 4 metre. Na niektorých ľadovcových jazykoch bola strata ešte dramatickejšia a počas leta dosiahla miestami až desať metrov.
Najviditeľnejšie sú následky na malých ľadovcoch. Tie majú menší objem a pri nepriaznivých podmienkach môžu ustupovať veľmi rýchlo alebo úplne zaniknúť.
Veľké ľadovce strácajú obrovské množstvo ľadu tiež, ich rozmery však spôsobujú, že na prvý pohľad môžu stále pôsobiť mohutne.
Zima priniesla málo snehu, potom prišlo extrémne teplo
Za prudkým úbytkom stojí kombinácia dvoch faktorov.
Počas zimy napadlo v Alpách málo snehu. Snehová pokrývka pritom ľadovce chráni pred slnečným žiarením a počas jari a začiatku leta spomaľuje ich topenie.
Ak je snehu málo, tmavší ľad zostane odkrytý skôr a absorbuje viac slnečnej energie.
Nasledovalo mimoriadne teplé leto. Podľa vedcov boli vysoké teploty spolu so slabou zimnou snehovou pokrývkou kombináciou, ktorá spôsobila jednu z najväčších strát ľadu zaznamenaných vo Švajčiarsku.
Dlhodobý trend vedci spájajú s otepľovaním spôsobeným ľudskou činnosťou. Jednotlivé roky môžu byť lepšie alebo horšie podľa počasia a množstva snehu, no pri vyšších priemerných teplotách sú podmienky pre zachovanie alpských ľadovcov čoraz nepriaznivejšie.
Za tri mesiace sa roztopilo 2,2 bilióna litrov vody
Čísla sú ešte pôsobivejšie, keď sa strata ľadu prepočíta na vodu.
Od júla do septembra 2026 stratili švajčiarske ľadovce približne 2,2 bilióna litrov vody.
Podľa autorov správy ide o viac než štvornásobok množstva pitnej vody, ktoré spotrebujú všetky švajčiarske domácnosti za celý rok.
Samozrejme, neznamená to, že by sa všetka táto voda dala jednoducho zachytiť a použiť ako pitná voda. Porovnanie však ukazuje rozsah straty.
A práve voda je jedným z dôvodov, prečo miznutie ľadovcov nie je iba problémom horskej krajiny.
Ľadovce fungujú ako obrovské zásobárne vody
Alpské ľadovce prirodzene ukladajú vodu vo forme snehu a ľadu a uvoľňujú ju počas teplejších období.
To je mimoriadne užitočné práve v lete, keď je horúco, sucho a potreba vody rastie.
Roztopená voda zásobuje rieky a prispieva tiež k napĺňaniu vodných nádrží využívaných pri výrobe elektriny vo vodných elektrárňach.
Pri zrýchlenom topení môže spočiatku z ľadovcov odtekať dokonca viac vody než v minulosti. Tento efekt však nemôže pokračovať donekonečna.
Keď sa ľadovec zmenší, zostane jednoducho menej ľadu, ktorý sa môže počas ďalších liet roztopiť.
Glaciológ Harry Zekollari upozorňuje, že alpské ľadovce už pravdepodobne prešli obdobím maximálneho príspevku k letným prietokom. V nasledujúcich rokoch sa preto očakáva, že budú počas leta poskytovať čoraz menej vody.
Mení sa aj tvár švajčiarskych Álp
Ústup ľadovcov je viditeľný aj bez vedeckých prístrojov.
Miesta, ktoré boli kedysi pokryté ľadom a snehom, odhaľujú skaly a sutinu. Podľa Hussa sa horská krajina mení z bielej čoraz viac na sivú a čiernu.
To môže mať dôsledky aj pre cestovný ruch. Švajčiarsko je celosvetovo známe lyžovaním, vysokohorskou turistikou a ikonickou alpskou krajinou.
Turizmus pritom predstavuje významnú časť švajčiarskej ekonomiky a zamestnáva približne štyri percentá pracovnej sily krajiny.
Zmenšovanie ľadovcov môže ovplyvňovať dostupnosť niektorých trás, stabilitu horských svahov aj fungovanie vysokohorských lyžiarskych oblastí.
Ústup ľadu totiž môže prinášať aj nové prírodné riziká. Uvoľňovanie hornín, zmeny stability svahov či vznik a zväčšovanie ľadovcových jazier môžu meniť podmienky v horských oblastiach.
Časť alpského ľadu sa ešte dá zachrániť
Budúcnosť švajčiarskych ľadovcov závisí predovšetkým od toho, ako výrazne sa planéta ešte oteplí.
Podľa vedeckých projekcií by pri rýchlom obmedzení emisií a stabilizácii globálnych teplôt mohla v európskych Alpách zostať približne tretina súčasnej ľadovej hmoty.
Pri výraznom ďalšom otepľovaní by však alpské ľadovce mohli do roku 2100 stratiť viac ako 90 percent svojho objemu.
Ani okamžité zastavenie rastu teplôt by neznamenalo, že sa všetky ľadovce prestanú zmenšovať zo dňa na deň. Ľadovce reagujú na klimatické zmeny s oneskorením a časť ďalšieho úbytku je už prakticky nevyhnutná.
Rozdiel medzi jednotlivými scenármi je však obrovský.
Ako upozorňujú glaciológovia, pri budúcnosti ľadovcov záleží na každom ďalšom zvýšení teploty. Aj desatina stupňa môže rozhodovať o množstve ľadu, ktoré prežije nasledujúce desaťročia.