NASA chce preskúmať záhadný otvor na Mesiaci. Pod povrchom sa môže ukrývať niečo výnimočné

Na povrchu Mesiaca sa nachádza zvláštny otvor, ktorý už roky priťahuje pozornosť vedcov. Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná tmavá jama uprostred nehostinnej mesačnej krajiny. Podľa odborníkov však môže predstavovať vstup do rozsiahleho podzemného tunela, ktorý vznikol pred miliardami rokov pri sopečnej činnosti. NASA teraz pripravuje jeho podrobnejší prieskum. Ak sa pod povrchom skutočne nachádza veľká dutina, mohla by v budúcnosti pomôcť aj astronautom, ktorí sa na Mesiaci pokúsia vybudovať trvalejšie základne.

Americká vesmírna agentúra NASA zaradila výskum tejto nezvyčajnej formácie medzi nové vedecké projekty súvisiace s budúcim prieskumom Mesiaca. Ako uvádza vo svojej oficiálnej správe o nových lunárnych vedeckých projektoch, vedci chcú pomocou špecializovaných prístrojov zistiť, čo sa nachádza pod povrchom v oblasti Marius Hills. Práve tam leží jama, ktorá by mohla byť otvorom do dávneho lávového tunela.

Záhadnú jamu objavila japonská sonda už v roku 2008

Oblasť Marius Hills sa nachádza na privrátenej strane Mesiaca, v rozsiahlej vulkanickej oblasti Oceanus Procellarum, známej aj ako Oceán búrok.

Dnes ide o tichú a pustú krajinu, no v dávnej minulosti tu prebiehala intenzívna sopečná činnosť.

Po povrchu tiekla láva, ktorá vytvárala rozsiahle lávové polia a zvláštne kľukaté útvary.

Práve v tejto oblasti zaznamenala japonská sonda Kaguya v roku 2008 nezvyčajný otvor.

Jama má približne 65 × 90 metrov a jej tmavé vnútro naznačuje, že nejde o bežný impaktný kráter.

Rôzne merania uvádzajú odlišné rozmery podľa toho, ktorá časť otvoru sa posudzuje. Odhady jeho hĺbky sa pohybujú približne medzi 34 a 40 metrami.

Vedcov však nezaujíma iba samotná jama.

Oveľa dôležitejšia je otázka, či sa pod ňou nachádza rozsiahla podzemná dutina.

Pod povrchom sa môže skrývať obrovský lávový tunel

Na Zemi sa lávové tunely nachádzajú napríklad v sopečných oblastiach Havaja či Islandu.

Vznikajú vtedy, keď po povrchu alebo tesne pod ním prúdi horúca láva.

Jej vonkajšia vrstva postupne chladne a tuhne, zatiaľ čo vo vnútri môže roztavená hornina ďalej prúdiť.

Keď prúd lávy ustane a vnútro sa vyprázdni, zostane po ňom dutý tunel.

Podobné procesy pravdepodobne prebiehali aj na Mesiaci.

Vedci predpokladajú, že otvor v oblasti Marius Hills mohol vzniknúť zrútením časti stropu takéhoto podzemného tunela.

Zatiaľ však nie je definitívne potvrdené, aký veľký priestor sa pod ním nachádza ani či je dutina priechodná.

Dôležité indície priniesol výskum z roku 2017, ktorý spojil radarové údaje japonskej sondy Kaguya s gravitačnými meraniami americkej misie GRAIL.

Výsledky naznačili prítomnosť podzemnej štruktúry, ktorá by mohla zodpovedať veľkému lávovému tunelu.

Na potvrdenie tejto hypotézy sú však potrebné ďalšie merania priamo na mieste.

NASA vyšle k otvoru projekt s nezvyčajným názvom GIMLI

Nový výskumný projekt dostal názov GIMLI.

Ide o skratku anglického označenia Geophysical Instruments for Marius Lunar Pit Investigation, teda geofyzikálne prístroje na výskum mesačnej jamy v oblasti Marius.

Názov má však aj zaujímavý kultúrny rozmer.

Odkazuje na Gimliho, známeho trpaslíka z Tolkienovho Pána prsteňov, ktorý je spájaný s podzemnými priestormi, jaskyňami a baníctvom.

V tomto prípade je názov mimoriadne výstižný.

Úlohou projektu bude totiž odhaliť, čo sa skrýva pod mesačným povrchom.

Na výskume sa podieľa americký Planetary Science Institute (PSI), ktorého odborníci chcú pomocou geofyzikálnych meraní preskúmať vnútornú stavbu oblasti okolo otvoru.

Cieľom nie je iba získať nové fotografie jamy, ale zistiť, či sa pod ňou nachádza skutočný podzemný tunel a aké má rozmery.

Radar, seizmometre a meranie gravitácie. Vedci chcú vidieť pod povrch

Projekt GIMLI počíta s využitím viacerých vedeckých prístrojov.

Jedným z najdôležitejších bude radar schopný skúmať štruktúry pod mesačným povrchom.

Radarové signály môžu vedcom pomôcť rozpoznať rozhrania medzi horninami a prípadnými prázdnymi priestormi.

Ďalším nástrojom budú seizmometre, ktoré zaznamenávajú otrasy a vibrácie.

Ich merania môžu poskytnúť informácie o mechanických vlastnostiach podložia.

Súčasťou výbavy má byť aj gravimeter.

Ten dokáže zachytávať veľmi malé rozdiely v gravitačnom poli, ktoré môžu súvisieť s rozdielnou hustotou hornín alebo prítomnosťou podzemných dutín.

Kombinácia radarových, seizmických a gravitačných meraní by mala vedcom umožniť vytvoriť presnejšiu predstavu o tom, čo sa nachádza pod otvorom.

Významnú úlohu pri vývoji prístrojov zohrávajú aj európski partneri.

Radarový systém má zabezpečiť Nórska vesmírna agentúra a na vedeckej spolupráci sa podieľa aj Univerzita v Osle.

Technologickým partnerom projektu je spoločnosť Honeybee Robotics, ktorá patrí do skupiny Blue Origin.

Prečo sú mesačné jaskyne také dôležité pre astronautov?

Mesiac je pre ľudí mimoriadne nehostinným prostredím.

Na jeho povrchu prakticky neexistuje atmosféra, ktorá by astronautov chránila pred nebezpečným žiarením.

Veľkým problémom sú aj extrémne teplotné rozdiely medzi osvetlenými a zatienenými oblasťami.

Budúce mesačné základne preto budú potrebovať účinnú ochranu.

Jednou z možností je vybudovanie obytných modulov pod vrstvou mesačného regolitu, teda sypkého materiálu pokrývajúceho povrch.

Druhou, zatiaľ hypotetickou možnosťou je využitie prírodných podzemných priestorov.

Veľké lávové tunely by mohli poskytnúť prirodzenú ochranu pred časťou kozmického žiarenia, mikrometeoroidmi aj prudkými teplotnými výkyvmi.

Ich využitie by však nebolo jednoduché.

Vedci by museli najprv overiť stabilitu stropov, prístupnosť dutín, vlastnosti hornín aj možnosti bezpečného vstupu a výstupu.

Samotné potvrdenie existencie tunela preto ešte neznamená, že je vhodný na vybudovanie základne.

Aj napriek tomu ide o mimoriadne zaujímavú možnosť, ktorú vesmírne agentúry zvažujú pri dlhodobom plánovaní lunárneho prieskumu.

Podzemné tunely môžu odhaliť aj dávnu históriu Mesiaca

Význam projektu GIMLI však nespočíva iba v budúcich plánoch na osídľovanie Mesiaca.

Lávové tunely by mohli vedcom poskytnúť informácie o jeho geologickej minulosti.

Ich rozmery, tvar a vnútorná štruktúra môžu prezradiť, akým spôsobom sa láva kedysi pohybovala pod povrchom.

Vedci by tak mohli lepšie pochopiť intenzitu dávnej vulkanickej aktivity a podmienky, za ktorých sa tieto útvary vytvárali.

Podzemné priestory môžu navyše uchovávať horniny, ktoré boli po veľmi dlhý čas menej vystavené účinkom kozmického prostredia než materiál na otvorenom povrchu.

Aj keby sa pod jamou v Marius Hills veľký tunel nepotvrdil, získané údaje by pomohli vysvetliť vznik a vývoj podobných útvarov na Mesiaci.

Projekt tak môže priniesť dôležité výsledky bez ohľadu na to, čo sa pod povrchom nakoniec nájde.

Zvláštny otvor môže zmeniť naše predstavy o budúcnosti na Mesiaci

Jama v oblasti Marius Hills bola objavená pred takmer dvoma desaťročiami.

Odvtedy vedci zhromaždili viacero indícií, že pod jej okolím by sa mohol nachádzať rozsiahly lávový tunel.

Zatiaľ však ide o vedeckú hypotézu, ktorú treba preveriť ďalšími meraniami.

NASA preto podporuje projekt GIMLI, ktorý má pomôcť odhaliť vnútornú štruktúru tejto nezvyčajnej mesačnej formácie.

Ak sa existencia veľkej podzemnej dutiny potvrdí, pôjde o významný objav pre poznanie geologickej histórie Mesiaca aj pre plánovanie budúcich pilotovaných výprav.

To, čo dnes vyzerá ako tmavý otvor uprostred mesačnej pustatiny, sa tak môže ukázať ako jedna z najzaujímavejších brán do skrytého sveta pod povrchom nášho najbližšieho vesmírneho suseda.