Dlhé roky sa Parkinsonova choroba spájala výlučne s mozgom. Najnovšie výskumy však naznačujú, že jej prvé stopy sa môžu objaviť oveľa skôr – a na úplne inom mieste, než by sme čakali. Črevá sa totiž dostávajú do centra pozornosti vedcov ako potenciálny kľúč k včasnej diagnostike aj budúcej liečbe.

Mikroorganizmy, ktoré prezrádzajú chorobu

Výskumníci z University College London analyzovali vzorky a klinické údaje od stoviek účastníkov a odhalili niečo, čo môže zásadne zmeniť pohľad na Parkinsonovu chorobu. V črevách pacientov našli jasný „mikrobiologický podpis“, ktorý ich odlišoval od zdravých ľudí. Konkrétne išlo až o 176 druhov baktérií, ktorých zastúpenie sa výrazne líšilo.

Zaujímavé je, že podobné zmeny sa objavili aj u ľudí, ktorí zatiaľ nemali žiadne príznaky, no mali genetické predispozície. To naznačuje, že črevná mikrobiota môže signalizovať riziko ochorenia ešte dávno predtým, než sa prejaví navonok.

Črevá ako zrkadlo vývoja ochorenia

Vedci si všimli aj ďalší dôležitý vzorec. Čím pokročilejšie štádium ochorenia, tým výraznejšie zmeny v mikrobiote. To znamená, že črevá nemusia len „varovať“ pred chorobou, ale môžu zároveň odrážať jej priebeh.

Podľa profesora Anthonyho Schapiru ide o prvý prípad, keď sa takýto vzorec podarilo identifikovať aj u ľudí bez klinických príznakov, no so zvýšeným genetickým rizikom. Tento objav tak otvára cestu k úplne novým prístupom v medicíne.

Osa črevo–mozog pod drobnohľadom

Parkinsonova choroba vzniká v dôsledku odumierania nervových buniek v oblasti mozgu nazývanej substantia nigra. To vedie k poklesu dopamínu, ktorý je zodpovedný za koordináciu pohybov. Výsledkom sú typické príznaky ako tras, spomalené pohyby či svalová stuhnutosť.

Vedci však čoraz viac skúmajú prepojenie medzi črevami a mozgom, tzv. osu črevo–mozog. Existujú hypotézy, že niektoré baktérie môžu podporovať vznik bielkoviny alfa-synukleín, ktorá poškodzuje neuróny. Tá sa následne môže šíriť z čriev do mozgu cez blúdivý nerv.

Takýto mechanizmus by vysvetľoval, prečo sa prvé zmeny objavujú práve v tráviacom systéme.

Strava môže hrať väčšiu rolu, než sme si mysleli

Analýza životného štýlu účastníkov ukázala zaujímavú súvislosť. Ľudia s menej priaznivou mikrobiotou mali tendenciu konzumovať viac ultra spracovaných potravín a nasýtených tukov, zatiaľ čo v ich jedálničku chýbala vláknina, zelenina či ryby.

To naznačuje, že strava môže ovplyvniť zloženie črevných baktérií – a tým nepriamo aj riziko Parkinsonovej choroby. Hoci ide zatiaľ o predbežné zistenia, smer výskumu je jasný.

Choroba, ktorá sa rýchlo šíri

Parkinsonovou chorobou dnes trpí viac než 8,5 milióna ľudí na svete a za posledných 25 rokov sa tento počet zdvojnásobil. Napriek pokroku medicíny zostáva ochorenie nevyliečiteľné, hoci lieky a rehabilitácia dokážu zmierniť jeho prejavy.

Vedci zatiaľ nedokážu s istotou povedať, či zmeny v mikrobiote sú príčinou alebo následkom choroby. Objavujú sa však prvé náznaky, že úprava črevnej mikroflóry – napríklad pomocou stravy alebo budúcich terapií – by mohla spomaliť jej rozvoj alebo mu dokonca predísť.

Nové poznatky publikované v časopise Nature Medicine boli potvrdené aj v ďalších štúdiách vo Veľkej Británii, Južnej Kórei a Turecku, čo posilňuje ich význam a naznačuje, že ide o globálny fenomén.