Mnohí ľudia si myslia, že počas narkózy sa mozog jednoducho „vypne“. Nový výskum však naznačuje, že realita môže byť oveľa zvláštnejšia. Vedci zistili, že aj keď človek necíti bolesť, nič si nepamätá a je v hlbokom bezvedomí, jeho mozog môže ďalej spracovávať reč a dokonca predvídať ďalšie slová vo vetách.
O prelomovom výskume informoval prestížny vedecký časopis Nature a výsledky okamžite vyvolali veľký záujem medzi neurovedcami aj lekármi. Vedci totiž prvýkrát detailne sledovali, čo sa deje v ľudskom mozgu počas celkovej anestézie, a objavili niečo, čo môže zmeniť naše chápanie vedomia aj samotnej narkózy.
Ukazuje sa totiž, že mozog možno nikdy úplne „neutíchne“.
Narkóza nevypne všetko. Mozog ďalej analyzuje svet okolo seba
Nová štúdia ukázala, že aj počas hlbokej anestézie zostáva aktívny hipokampus – oblasť mozgu spojená s pamäťou a spracovaním informácií. Hoci pacient necíti bolesť a po prebudení si nič nepamätá, mozog ďalej reaguje na zvuky, rozlišuje ich a analyzuje reč.
Vedci dokonca tvrdia, že mozog dokáže počas narkózy predvídať nasledujúce slová vo vetách, ktoré človek počuje. Inými slovami – určitá forma jazykového spracovania pokračuje aj bez vedomia.
Za výskumom stojí tím neurochirurga Sameer Sheth z Baylor College of Medicine v americkom Houstone. Vedci skúmali sedem pacientov, ktorí podstúpili operáciu epilepsie a boli uspaní anestetikom propofol.
Práve počas anestézie sledovali aktivitu jednotlivých neurónov pomocou extrémne tenkých sond Neuropixel. Ide o moderné elektródy tenšie než ľudský vlas, ktoré dokážu zaznamenávať signály zo stoviek nervových buniek naraz.
Pacienti spali, ale mozog sa učil
Počas operácií púšťali výskumníci pacientom rôzne zvuky a úryvky podcastov. Niektoré tóny sa opakovali, iné boli zámerne odlišné. Vedci následne sledovali, ako mozog reaguje.
Výsledky boli prekvapivé.
Hipokampus sa postupne učil rozlišovať jednotlivé zvuky čoraz presnejšie, čo naznačuje, že mozog si aj počas anestézie vytváral nové vzorce. Ešte zvláštnejšie však bolo spracovanie reči.
Neuróny vraj nerozlišovali len samotné zvuky, ale aj slovné druhy. Dokázali identifikovať napríklad podstatné mená a podľa vedcov dokonca „predvídali“, aké slovo bude nasledovať ďalej.
To všetko bez toho, aby si pacient čokoľvek uvedomoval.
Znamená to, že pacient počas narkózy všetko počuje?
Táto otázka momentálne fascinuje vedcov aj verejnosť. Výskumníci upozorňujú, že spracovanie zvukov ešte neznamená vedomé chápanie v bežnom zmysle slova. Mozog totiž počas anestézie stráca koordinovanú komunikáciu medzi jednotlivými sieťami, ktorá je podľa dnešných poznatkov nevyhnutná pre vedomie.
Jednotlivé časti mozgu však môžu fungovať „samostatne“ a analyzovať informácie izolovane od zvyšku systému.
Práve preto môže hipokampus ďalej pracovať s rečou, aj keď človek nie je vedomý.
Vedci zároveň porovnali výsledky pacientov pod narkózou s kontrolnou skupinou ľudí v plnom vedomí, ktorí počúvali tie isté podcasty. Rozdiely v schopnosti mozgu spracovávať jazyk vraj neboli také dramatické, ako očakávali.
Aj preto výskum spochybňuje staršie teórie, podľa ktorých je vedomie nevyhnutné na komplexné rozpoznávanie významu slov či vzorcov v reči.
Objav môže pomôcť pacientom v kóme
Vedci si myslia, že tento objav môže mať obrovský význam aj pre medicínu. V budúcnosti by podobné testy mohli pomôcť zistiť, či mozog pacientov v kóme alebo vegetatívnom stave stále dokáže spracovávať jazyk.
Ak by sa potvrdilo, že niektoré centrá mozgu zostávajú aktívne, mohlo by to viesť k novým neurologickým terapiám alebo cielenej stimulácii mozgu.
Výskumníci však upozorňujú, že zatiaľ zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Nie je jasné, či sa rovnaký efekt objaví aj pri iných anestetikách alebo pri stavoch ako spánok či kóma.
Tím doktora Shetha preto plánuje ďalšie experimenty. Skúmať chcú napríklad to, ako mozog počas bezvedomia reaguje na cudzie jazyky, ktorým pacient vôbec nerozumie.
A práve tam môže byť hranica medzi obyčajným počúvaním a skutočným porozumením.
Zdroje pre článok: