Veľké civilizácie sa zrútili takmer v jedinom okamihu. Vedci už vedia prečo

Ilustračná fotografia: Chrám boha Poseidóna v gréckom Súnione pripomína éru veľkých starovekých civilizácií, ktorých pád vedci dnes spájajú aj s dlhodobým suchom a klimatickými zmenami. Foto: Sven Hansche / Shutterstock.

Okolo roku 1200 pred naším letopočtom sa vo východnej časti Stredomoria odohrala jedna z najväčších katastrof staroveku. Mocné ríše, ktoré po stáročia ovládali rozsiahle územia, sa začali rúcať takmer súčasne. Zanikli mykénske kráľovstvá v Grécku, rozpadla sa Chetitská ríša v Anatólii, výrazne zoslabol Egypt Novej ríše a obchodné siete, ktoré spájali celý región, sa prakticky rozpadli. Archeológov táto záhada fascinovala celé desaťročia. Najnovší výskum však naznačuje, že dnes už poznáme jej hlavnú príčinu.

Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Science Advances prináša doteraz najpresvedčivejšie vysvetlenie kolapsu neskorej doby bronzovej. Vedci z medzinárodného tímu analyzovali paleoklimatické údaje a vytvorili pokročilé klimatické modely, ktoré odhalili, čo sa vo východnom Stredomorí dialo približne pred 3 200 rokmi. Na výsledky upozornila aj Stockholms universitet, ktorá vo svojej oficiálnej tlačovej správe zverejnila aj vyjadrenia hlavnej autorky výskumu Katherine Power.

Nešlo o jednu katastrofu, ale o výnimočný súbeh udalostí

Historici už dlhé roky vedeli, že koniec neskorej doby bronzovej sprevádzali vojny, požiare miest, hladomory a rozsiahle migrácie obyvateľstva. Dodnes sa často spomínajú aj záhadné Morské národy, ktoré útočili na pobrežné oblasti a s ktorými podľa historických záznamov bojoval egyptský faraón Ramzes III. Práve obdobie okolo roku 1177 pred naším letopočtom býva označované za symbolický začiatok kolapsu jedného z najvyspelejších civilizačných systémov staroveku.

Vedci však teraz upozorňujú, že za celým procesom nestála jediná vojna ani jediný prírodný kataklizmus. Ich modely ukázali, že sa v rovnakom čase stretli dva prirodzené klimatické mechanizmy, ktoré za normálnych okolností pôsobia nezávisle od seba. Takáto kombinácia je mimoriadne vzácna, no keď nastane, môže výrazne obmedziť množstvo zrážok počas mnohých rokov.

Práve to sa podľa vedcov odohralo pred približne 3 200 rokmi. Východné Stredomorie zasiahlo dlhotrvajúce sucho, ktoré postupne zničilo poľnohospodársku produkciu a pripravilo pôdu pre ďalšie katastrofy.

Sucho spustilo dominový efekt

Ilustračná fotografia: Kolaps veľkých civilizácií neskorej doby bronzovej sprevádzal rozpad miest, obchodných centier aj mocných ríš, ktoré po stáročia formovali východné Stredomorie. Foto: Ender BAYINDIR / Shutterstock.

Niekoľko rokov trvajúci nedostatok dažďa znamenal slabú úrodu, nedostatok potravín a rastúci hlad. Keď sa začali míňať zásoby, narastalo napätie medzi obyvateľmi aj jednotlivými štátmi. Región, ktorý bol dovtedy prepojený rozsiahlymi obchodnými trasami, sa dostával pod čoraz väčší tlak.

Obchod s meďou a cínom, teda dvoma základnými surovinami na výrobu bronzu, sa začal rúcať. Keďže jednotlivé ríše boli na týchto dodávkach závislé, problémy sa veľmi rýchlo prenášali z jedného kráľovstva do druhého. Paláce horeli, administratívne centrá zanikali a v Grécku sa prestalo používať dokonca aj lineárne písmo B, ktoré dovtedy slúžilo na správu štátu.

Autori štúdie zdôrazňujú, že klíma nebola jedinou príčinou kolapsu, no mohla predstavovať rozhodujúci impulz. Vojny, politické konflikty, migrácie obyvateľstva a rozpad medzinárodného obchodu už existovali, no extrémne sucho podľa nich pôsobilo ako posledná kvapka, ktorá zlomila dovtedy mimoriadne zložitý systém vzájomne prepojených civilizácií.

Z temného obdobia sa zrodil nový svet

Výskum zároveň pomáha lepšie pochopiť dobu, v ktorej sa odohrávajú udalosti opisované v Homérových eposoch. Svet bohatých mykénskych palácov a veľkých blízkovýchodných ríš sa počas relatívne krátkeho obdobia rozpadol a uvoľnil miesto takzvaným temným storočiam, po ktorých neskôr nasledoval nástup železnej doby a vznik nových spoločenských usporiadaní.

Katherine Power upozorňuje, že výsledky výskumu majú význam aj pre súčasnosť. Pripomínajú totiž, že extrémne klimatické podmienky môžu vzniknúť aj prirodzeným súbehom viacerých klimatických cyklov, a nie iba v dôsledku globálneho otepľovania. Ak sa takéto udalosti skombinujú so závislosťou od zložitých dodávateľských reťazcov, politickým napätím či nedostatkom vody, môžu mať oveľa väčšie dôsledky, než by sa na prvý pohľad zdalo.

Nové klimatické modely tak priniesli doteraz najpresnejšie vysvetlenie jednej z najväčších záhad archeológie. Veľké civilizácie nezničila jediná katastrofa, ale nebezpečná kombinácia dlhotrvajúceho sucha, hladu, migrácií, vojen, politickej nestability a rozpadu obchodu. Práve súhra týchto faktorov dokázala v priebehu krátkeho obdobia zmeniť dejiny celého starovekého sveta.