Dokáže matematika predpovedať budúcnosť lásky? Francúzski vedci sú presvedčení, že áno – aspoň do určitej miery. Vyvinuli model, ktorý pomocou matematiky a umelej inteligencie dokáže rozpoznať varovné signály vo vzťahu a odhadnúť, ktoré páry majú najväčšiu šancu prekonať krízy a ktoré sa naopak nebezpečne približujú k rozchodu.

O novom výskume informoval portál EurekAlert, podľa ktorého matematici z Université Claude Bernard Lyon 1 pracujú na modeli, ktorý opisuje vývoj partnerských vzťahov pomocou matematických rovníc. Ich cieľom nie je povedať ľuďom, do koho sa zamilujú, ale lepšie pochopiť, prečo niektoré vzťahy vydržia desaťročia, zatiaľ čo iné sa rozpadnú napriek úprimným citom.

Láska sa dá opísať rovnicami, tvrdia vedci

Na prvý pohľad to znie zvláštne, no podľa profesora Laurenta Pujo-Menjoueta možno vývoj partnerského vzťahu skúmať podobne ako mnohé prírodné procesy. Výskumníci využívajú matematické modely, ktoré sa pôvodne používali na opis rastu populácií či vývoja ekosystémov.

Do svojich výpočtov zapracovali známe modely Thomasa Malthusa, rovnice Lotku a Volterru opisujúce vzťah predátora a koristi aj takzvaný Alleeho efekt. Ten vysvetľuje existenciu kritickej hranice, pod ktorou populácia smeruje k zániku, no po jej prekročení sa môže opäť rozvíjať. Vedci sa domnievajú, že podobný princíp funguje aj vo vzťahoch medzi partnermi.

Každý vzťah má svoju kritickú hranicu

Podľa autorov výskumu existuje určitá úroveň vzájomnej náklonnosti, dôvery a emocionálneho prepojenia, pod ktorú by vzťah nemal dlhodobo klesnúť. Ak sa partneri dostanú pod túto hranicu a nedokážu sa z nej vrátiť, riziko rozpadu vzťahu výrazne narastá.

Profesor Pujo-Menjouet zdôrazňuje, že nejde o predpovedanie budúcnosti v doslovnom zmysle. Matematické modely majú pomôcť odhaliť nebezpečné obdobia skôr, ako sa problémy stanú nezvratnými. Podľa neho môžu párom ukázať, kedy je najvyšší čas začať na vzťahu pracovať.

Rozhodujú tri faktory

Model vychádza z myšlienky, že dlhodobú stabilitu partnerského vzťahu ovplyvňujú najmä tri základné prvky. Prvým je sila vzájomnej príťažlivosti medzi partnermi. Druhým prirodzené oslabovanie intenzity citov v priebehu rokov. Tretím spôsob, akým každý z partnerov reaguje na emócie, konflikty a správanie toho druhého.

Práve posledný faktor zohráva podľa vedcov mimoriadne dôležitú úlohu. Niektorí partneri reagujú okamžite, iní potrebujú čas na spracovanie emócií. Aj takéto oneskorené reakcie môžu rozhodnúť o tom, či konflikt prerastie do hlbokej krízy alebo sa podarí napätie zmierniť.

Výskumníci pritom nadväzujú aj na prácu viacerých známych odborníkov vrátane psychológa Johna Gottmana, prezývaného „doktor lásky“, ekonóma José Manuela Reya, fyzika Sergia Rinaldiho či matematika Stevena Strogatza.

Vzťahový GPS poháňaný umelou inteligenciou

Vedci teraz pracujú na ďalšom kroku. Matematické modely chcú spojiť s umelou inteligenciou a vytvoriť systém, ktorý prirovnávajú k vzťahovej navigácii.

Takýto nástroj by podľa nich mohol fungovať ako GPS. Nehovoril by partnerom, čo majú robiť, ale ukázal by, kde sa ich vzťah momentálne nachádza, akým smerom sa vyvíja a ktoré rozhodnutia môžu zvýšiť šancu na jeho stabilitu.

Profesor Pujo-Menjouet prirovnáva partnerský život k rozprávke o troch prasiatkach. Stres, choroby, pracovné povinnosti, deti či finančné problémy označuje za „vlkov“, ktorí skôr či neskôr zaklopú na dvere každého vzťahu. Podľa neho matematika môže pomôcť pochopiť, ako vybudovať pevné základy, ktoré takéto skúšky vydržia.

Umelá inteligencia vzťah nezachráni sama

Zistenia vedcov sú podrobne opísané aj v knihe Láska! Odvaha! Rovnice! Matematika partnerského vzťahu (Love! Valour! Equations! Mathematics of the Couple), ktorú vydalo renomované odborné vydavateľstvo CRC Press. Profesor Laurent Pujo-Menjouet v nej ukazuje, že matematické modelovanie nemusí patriť iba do sveta fyziky či ekonómie, ale môže pomôcť aj pri pochopení toho, prečo niektoré partnerské vzťahy pretrvajú celé desaťročia, zatiaľ čo iné sa rozpadnú.

Na význam tejto práce upozorňujú aj odborné materiály vydavateľstva CRC Press, ktoré približujú matematické princípy stojace za celým výskumom a jeho možné praktické využitie v budúcnosti.

Samotní autori však upozorňujú, že algoritmus nemožno chápať ako veštbu ani definitívny rozsudok nad vzťahom. Matematické modely dokážu upozorniť na rizikové vzorce správania, no konečný výsledok zostáva vždy v rukách partnerov.

Ako zdôrazňuje profesor Pujo-Menjouet, rovnice môžu ukázať správny smer, no po tejto ceste musia kráčať dvaja ľudia spoločne. Práve každodenné rozhodnutia, vzájomná komunikácia a ochota pracovať na vzťahu zostávajú tým najdôležitejším faktorom, ktorý žiadna umelá inteligencia nedokáže nahradiť.