Kazuar patrí medzi najväčšie a najpozoruhodnejšie vtáky planéty. Je vysoký ako človek, váži až 65 kilogramov, dokáže bežať rýchlosťou 50 km/h a jeho pazúry môžu dosahovať dĺžku približne 13 centimetrov. Práve jeho impozantný vzhľad a niekoľko tragických incidentov z minulosti mu vyslúžili povesť najnebezpečnejšieho vtáka na svete. Odborníci však upozorňujú, že realita je oveľa zložitejšia.

Podľa National Geographic je kazuar síce jedným z najrešpektovanejších vtákov na Zemi, no vedci ho nepovažujú za prirodzene agresívny druh. Jeho správanie má svoje jasné príčiny a vo väčšine prípadov sa človeku radšej vyhne. Odborníci preto zdôrazňujú, že za mnohými konfliktmi stojí práve ľudské správanie.

Vták, ktorý pripomína živého dinosaura

Kazuar, oficiálne nazývaný kazuár veľkoprilbý, patrí medzi najväčšie nelietavé vtáky na svete. Dorastá takmer do výšky dospelého človeka, jeho hmotnosť môže dosiahnuť až 65 kilogramov a telo pokrýva lesklé čierne perie. Na silných nohách má ostré pazúry, z ktorých najväčší môže merať približne 13 centimetrov. Napriek svojej mohutnosti dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 kilometrov za hodinu.

Práve tieto vlastnosti v kombinácii s dvoma zaznamenanými úmrtiami ľudí spôsobili, že sa kazuar dostal do Guinnessovej knihy rekordov ako najnebezpečnejší vták sveta.

Biológ Andrew Mack, ktorý kazuary päť rokov pozoroval vo voľnej prírode na Papue-Novej Guinei, ich opísal ako tvory z dávnej minulosti.

„Majú v sebe niečo prastaré. Vyzerajú ako živé dinosaury,“ uviedol odborník.

Kazuary, podobne ako emu, nelietajú a väčšinu života trávia v hustých dažďových pralesoch, kde sa prirodzene držia čo najďalej od ľudí.

Prečo vznikla povesť nebezpečného vtáka

Ako neskôr pripomína aj National Geographic, podrobné skúmanie približne 150 hlásených útokov kazuarov na ľudí v austrálskom štáte Queensland ukázalo, že väčšina incidentov mala spoločného menovateľa. Vtáky reagovali pri obrane potravy, mláďat alebo vajec, prípadne v situáciách, keď sa cítili zahnané do kúta.

Zaujímavé je, že až v približne 75 percentách prípadov ľudia kazuary predtým prikrmovali. Beverley McWilliams, autorka detskej knihy Cassowary Dad, vysvetľuje, že tak si vtáky začnú spájať človeka s potravou a postupne strácajú svoju prirodzenú plachosť.

Podobný názor zastáva aj Allen Sheather z organizácie Cassowary Recovery Team pôsobiacej pri Rainforest Rescue. Po viac než troch desaťročiach práce s kazuarmi tvrdí, že ich zvedavosť býva často nesprávne považovaná za agresivitu.

Spomína príhodu, keď sa počas práce pri dome v Austrálii k nemu kazuar priblížil na veľmi malú vzdialenosť. Namiesto útoku však iba zdvihol ovocie ležiace na zemi a pokojne odišiel.

Nenahraditeľný obyvateľ dažďových pralesov

Kazuar nie je dôležitý iba svojím výnimočným vzhľadom. Ako pripomína aj CNN, v dažďových pralesoch Austrálie a Papuy-Novej Guiney patrí medzi takzvané kľúčové druhy — je totiž najväčším z plodožravých vtákov na svete a denne zožerie desiatky druhov ovocia.

Plody prehĺta celé a následne rozširuje ich semená na veľké vzdialenosti prostredníctvom trusu. Práve vďaka tomu pomáha obnovovať vegetáciu aj vo vzdialenejších častiach pralesa a zohráva významnú úlohu pri prirodzenej regenerácii lesných ekosystémov.

Nezvyčajný je aj spôsob starostlivosti o mláďatá. Na rozdiel od mnohých iných vtákov sa po nakladení vajec samica vzdiali a všetku starostlivosť preberá samec. Ten vajcia vysedí a následne mláďatá chráni aj vychováva.

Ako sa správať pri stretnutí s kazuarom

Ochranca prírody Peter Rowles upozorňuje, že oveľa častejšie zomierajú kazuary následkom ľudskej činnosti než ľudia po útoku kazuara. Preto odporúča zviera zbytočne neprovokovať.

Pri stretnutí je najlepšie zachovať pokoj, nerobiť prudké pohyby, nekričať ani nemávať rukami. Potravu je vhodné schovať a pokiaľ je to možné, postaviť sa tak, aby medzi človekom a vtákom bol strom alebo iná prirodzená prekážka.

Výskumník Christopher P. Kofron zároveň upozorňuje, že prikrmovanie kazuarov mení ich prirodzené správanie. Vtáky sa potom menej boja ľudí, stávajú sa odvážnejšími a v niektorých situáciách aj konfliktnejšími.

Najväčšou hrozbou nie je kazuar, ale človek

Kazuary žijú v austrálskom štáte Queensland a na Papue-Novej Guinei. Zatiaľ čo v Austrálii sú chránené, na Papue-Novej Guinei nemajú štatút chráneného druhu a miestni obyvatelia ich lovia aj na potravu.

Vedci sa pritom zhodujú, že najväčším nepriateľom kazuarov nie sú predátori, ale človek.

Južný kazuar patrí v Austrálii medzi ohrozené druhy a vo voľnej prírode podľa odhadov žije menej ako 5 000 jedincov. Ich populáciu ohrozuje najmä úbytok prirodzeného prostredia, zrážky s automobilmi a útoky psov. Každý uhynutý jedinec predstavuje citeľnú stratu, pretože kazuary dospievajú pomerne neskoro a môžu sa dožiť až približne 50 rokov.

Hoci ich vzhľad vzbudzuje rešpekt a ich sila je nepochybná, odborníci upozorňujú, že kazuary nie sú krvilačné zvieratá. Väčšina konfliktov vzniká vtedy, keď ich ľudia prikrmujú, vyrušujú alebo zaháňajú do kúta. Ochrana ich prirodzeného prostredia a rešpektovanie ich správania sú preto najlepším spôsobom, ako zabezpečiť bezpečné spolužitie človeka s jedným z najpozoruhodnejších vtákov planéty.