Keď minulý týždeň opäť vypukli rozsiahle požiare na juhu Talianska, vyšetrovatelia preverujúci podozrenie na úmyselné podpaľačstvo narazili na mrazivý nález. V Kalábrii mali podľa miestnych úradov nájsť mačky, ktorým niekto priviazal na chvost handry napustené horľavou látkou. Vystrašené zvieratá potom vypustili na polia, kde v panike pobehovali a nevedomky šírili oheň. Prípad teraz vyšetrujú talianske orgány.

Ako informovala talianska stanica Sky TG24, riaditeľ civilnej ochrany regiónu Kalábria Domenico Costarella opísal celý postup vo videu, ktoré na sociálnych sieťach zdieľal priamo predseda regiónu Roberto Occhiuto. Podľa Costarellu boli zvieratá vypustené na polia, kde počas úteku rozšírili požiar na viacerých miestach naraz.

Podobne prípad opísal aj taliansky denník La Repubblica, ktorý priniesol ďalšie detaily priamo z miesta zásahu. Hasiči podľa neho okrem mačiek našli aj ďalšie stopy nasvedčujúce úmyselnému podpaľačstvu – sviečky umiestnené medzi horľavým materiálom, zariadenia s oneskoreným zapálením aj prázdne sklenené fľaše s knôtmi napustenými horľavinou, ktoré mali slúžiť na podpálenie suchej trávy.

Nielen horúčava a sucho

Talianski hasiči naďalej bojujú s požiarmi v okolí Národného parku Pollino. Podľa talianskej televízie RAI zasahovali len v Kalábrii za jediných 24 hodín pri viac ako 160 požiaroch. Talianske združenie na ochranu zvierat medzitým podalo trestné oznámenie a ponúklo odmenu tisíc eur za informácie, ktoré pomôžu vypátrať páchateľov.

Požiare na juhu Talianska pritom nie sú ničím výnimočné. Vysoké teploty, dlhodobé sucho a horúci vietor sirocco vytvárajú podmienky, v ktorých sa oheň šíri mimoriadne rýchlo. Talianske úrady však už roky upozorňujú, že veľká časť požiarov nevzniká náhodou.

Podľa údajov talianskeho ekologického združenia Legambiente je situácia najvážnejšia práve na juhu krajiny. V roku 2025 zhorelo v Taliansku viac ako 96-tisíc hektárov pôdy. Len počas prvého polroka 2026 zaznamenali 469 nových požiarov a spálená plocha dosiahla 9 545 hektárov. Najviac zasiahnuté boli opäť Sicília a Kalábria.

Podľa talianskeho ministra pre ekologickú transformáciu Roberta Cingolaniho spôsobuje človek až 70 percent lesných požiarov v krajine. Ako uviedol v rozhovore pre taliansky denník ADNKronos, približne 57 percent požiarov vzniká úmyselne a ďalších 13 percent je dôsledkom ľudskej nedbanlivosti.

Práve tu vstupuje do hry mafia

Nie každý požiar je dielom organizovaného zločinu. Výskumníci však už dlhé roky upozorňujú na súvislosť medzi úmyselným zakladaním požiarov a činnosťou mafiánskych skupín.

Na Sicílii je tento problém mimoriadne výrazný. Podľa výskumu Lauren Pearsonovej, doktorandky geografie na Kalifornskej univerzite v Berkeley, vypukne na ostrove každoročne viac ako osemtisíc požiarov. Vo výskumnom období, ktoré analyzovala, malo viac ako 70 percent z nich súvis s úmyselným podpaľačstvom – či už išlo o spory o pôdu, pomstu, protesty alebo priame aktivity mafie.

Oheň ako zbraň mafie

Pearsonová tento jav rozoberá vo svojej práci Land on Fire: The Spatial Production of the Mafia (Krajina v plameňoch: Ako mafia pretvára priestor), ktorú publikoval odborný časopis Criminology & Criminal Justice. Podľa jej zistení nemožno požiare vnímať iba ako ekologický problém. Sú aj nástrojom, pomocou ktorého si zločinecké organizácie upevňujú kontrolu nad územím.

„Moja hlavná otázka znie, prečo sa to deje,“ opísala Pearsonová svoj výskum s tým, že dovtedajšie vysvetlenia ju neuspokojili a práve preto sa rozhodla venovať tejto téme podrobnejšie.

Výskumníčka upozorňuje, že mafia sa prispôsobuje spoločenským aj ekonomickým zmenám. V období klimatickej krízy sa podľa nej oheň stáva ďalším nástrojom jej pôsobenia.

„Dynamika sicílskej mafie sa práve v tomto období klimatických zmien mení,“ uviedla Pearsonová. Podľa nej dnes mafia využíva požiare podobne, ako v minulosti využívala povojnové obdobie alebo urbanizáciu.

Oheň pritom podľa nej neslúži len na ničenie. Spálené územia môžu neskôr získať nové využitie, a požiare tak vytvárajú obchodné príležitosti pre ľudí či firmy, ktoré majú záujem o ich ďalšie využitie.

„Politické, ekonomické aj spoločenské otázky sú súčasťou neustáleho procesu, ktorý mafii vytvára priestor na pôsobenie,“ dodáva Pearsonová. Podľa nej je oheň novou formou toho, ako si mafia buduje a udržiava svoj vplyv.

Spálená zem môže mať vyššiu hodnotu

Jednou zo stôp, ktoré Pearsonová skúma, je využívanie zhorených území na projekty spojené s energetickou transformáciou, napríklad na výstavbu fotovoltických alebo veterných elektrární. V takomto modeli môže byť požiar iba prvým krokom – najprv zničenie územia, potom prevzatie pozemkov a napokon ich komerčné využitie.

Nie je to však jediný spôsob, ako možno na požiaroch zarobiť. Okolo nich totiž vzniká celý ekonomický reťazec – od čistenia spálených plôch cez lesnícke práce až po zákazky na hasenie požiarov a obnovu zničeného územia.

Práve preto môže byť oheň pre zločinecké organizácie oveľa viac než len spôsob, ako zničiť les. Môže byť nástrojom zastrašovania, zdrojom zisku aj spôsobom, ako demonštrovať moc nad územím.

Taliansko sa snaží zastaviť požiarovú špirálu

Rozsah problému zhoršujú aj klimatické zmeny. Podľa údajov talianskeho inštitútu ISPRA zhorelo v Taliansku v roku 2025 približne 965 štvorcových kilometrov územia, čo výrazne prevyšuje priemer rokov 2018 až 2025. Najviac postihnuté boli Sicília, Kalábria a Kampánia.

Ani rok 2026 nepriniesol zlepšenie. Legambiente zaznamenalo do 15. júna celkovo 469 požiarov, čo predstavuje medziročný nárast o 36,3 percenta.

V takýchto podmienkach je čoraz ťažšie oddeliť prírodné príčiny od ľudského zavinenia. Horúčava a sucho síce vytvárajú ideálne podmienky pre šírenie ohňa, no o tom, či les skutočne vzbĺkne, veľmi často rozhodne človek.

A na juhu Talianska už otázka neznie iba kto založil požiar. Čoraz častejšie sa pýta aj to, kto na ňom zarobí.