Ak radi lietate na dovolenku do Turecka, Egypta, USA či Thajska, pripravované zmeny Európskej únie by sa vás v budúcnosti mohli dotknúť. Európska komisia chce rozšíriť systém emisných poplatkov aj na časť medzinárodných letov. Letecké spoločnosti varujú pred drahšími letenkami. Environmentálne organizácie naopak tvrdia, že Brusel nejde dostatočne ďaleko.

Podľa agentúry Reuters sa šéfovia najväčších európskych aeroliniek – Air France-KLM, Lufthansa, Ryanair, British Airways a ďalších – obrátili už v júni listom na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen. Varovali, že rozšírenie systému zvýši náklady leteckých spoločností, čo sa môže premietnuť aj do cien leteniek a leteckej nákladnej dopravy.

Prečo sa zrazu hovorí o drahších letenkách?

Európska únia už roky využíva systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Jeho princíp je jednoduchý – čím viac oxidu uhličitého firma vypustí do ovzdušia, tým viac emisných povoleniek musí nakúpiť. Platí to pre elektrárne, továrne aj letecké spoločnosti, a to už od roku 2012.

Doteraz sa tieto pravidlá vzťahovali najmä na lety v rámci Európy. Ak ste leteli z Bratislavy do Paríža, aerolinka za emisie platila. Ak ste leteli z Bratislavy do Paríža, aerolinka za emisie platila. Pri lete z Viedne do New Yorku však tieto pravidlá neplatili. Dôvodom bol dlhoročný odpor krajín ako USA, Čína či India, ktoré rozšírenie povoleniek na medzinárodné spoje považovali za zásah do svojej suverenity.

S tým má byť podľa nového návrhu koniec – aj keď nie úplne. Európska komisia chce od roku 2029 začať vyberať poplatky za emisie z letov smerujúcich do oblastí vzdialených najviac 5 000 kilometrov od Frankfurtu nad Mohanom. Do systému by tak spadli napríklad lety do Turecka, severnej Afriky a časti Blízkeho východu – konkrétne do Egypta, Tuniska, Maroka, Istanbulu, Dubaja, Dauhá alebo Abú Zabí. Pre mnohých Slovákov pritom ide práve o najobľúbenejšie dovolenkové destinácie. Naopak, diaľkové cesty do Spojených štátov, Číny či ďalších vzdialenejších oblastí by mali zostať mimo systému. Keďže ide o celoúniové pravidlo, týka sa rovnako aj letov odlietajúcich z Bratislavy či Košíc, nielen z väčších európskych uzlov.

Zmeny sa dotknú aj súkromných lietadiel, ktoré boli doteraz z veľkej časti mimo systému napriek tomu, že na jedného cestujúceho produkujú výrazne viac emisií. Brusel chce po novom zohľadniť aj ďalšie vplyvy lietadiel na klímu. Nejde len o emisie oxidu uhličitého, ale aj o kondenzačné stopy vo veľkých výškach, ktoré podľa vedcov tiež prispievajú k otepľovaniu planéty. Aerolinky, ktorým sa ich podarí obmedziť, by mohli získať časť emisných povoleniek bezplatne.

Nie všetky aerolinky sú proti

Zaujímavé je, že niektoré európske aerolinky návrh neodmietajú jednoznačne. Lufthansa ho napríklad privítala – náklady by totiž dopadli aj na konkurenčné spoločnosti z Blízkeho východu, ako sú Emirates, Qatar Airways či Etihad Airways, ktoré by inak mali oproti európskym dopravcom výhodu.

Proti návrhu sa napriek tomu ostro postavila Medzinárodná asociácia leteckých dopravcov (IATA), ktorá zastupuje viac ako 370 leteckých spoločností zabezpečujúcich približne 85 percent svetovej leteckej dopravy.

Generálny riaditeľ IATA Willie Walsh sa vyjadril nezvyčajne ostro. Podľa neho Európska únia „opakuje historickú chybu“. Pripomenul, že podobný pokus rozšíriť emisné pravidlá na medzinárodné lety Brusel predstavil už približne pred desiatimi rokmi, no po silnom medzinárodnom odpore od neho napokon ustúpil.

Walsh tvrdí, že nový návrh môže vyvolať spory o tom, či má Európska únia vôbec právo regulovať lety mimo svojho územia. Podľa neho zároveň oslabí konkurencieschopnosť európskych aeroliniek. Vyššie náklady sa podľa IATA napokon premietnu aj do cien leteniek. IATA preto presadzuje, aby sa Európska únia namiesto vlastného systému viac spoliehala na medzinárodný mechanizmus CORSIA, ktorý funguje na princípe kompenzácie rastu emisií.

Environmentalisti hovoria presný opak

Zaujímavé je, že s leteckými spoločnosťami nesúhlasia ani environmentálne organizácie – len z úplne opačného dôvodu.

Európska komisia vo vlastnom odbornom hodnotení upozorňuje, že systém CORSIA nie je dostatočne účinnou náhradou európskeho systému obchodovania s emisiami a vyžadoval by výrazné sprísnenie. Organizácia Transport & Environment (T&E) však tvrdí, že ani samotný návrh Komisie nejde dostatočne ďaleko. Odhaduje, že približne 47 percent európskej leteckej prevádzky zostane aj naďalej mimo dosahu systému – teda mimo spomínaného 5 000-kilometrového okruhu – čo by podľa nej pripravilo Európu o 4,2 miliardy eur z výnosov z emisných povoleniek.

„Medzinárodné lety sú prvýkrát v histórii regulované EÚ. Kvôli tlaku priemyslu však bude regulovaná len časť ciest a najdlhšie a najviac znečisťujúce lety zostanú oslobodené. Toto musí byť len východiskový bod. Lopta je teraz na strane členských štátov. Musia tento záväzok aspoň podporiť a zároveň presadzovať postupné rozširovanie pôsobnosti pred ďalším prehodnotením. Letectvo musí platiť za všetky svoje emisie, rovnako ako ktorékoľvek iné odvetvie ekonomiky,“ uviedla riaditeľka T&E Diane Vitry.

T&E zároveň kritizuje, že návrh spomaľuje tempo znižovania počtu emisných povoleniek a umožňuje časť emisií kompenzovať uhlíkovými kreditmi, hoci technológie na odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry sú zatiaľ len veľmi obmedzene využiteľné.

Ako to ovplyvní hľadanie lacných leteniek

Nové pravidlá by mohli zmeniť aj to, ako budú cestujúci vyhľadávať letenky. Povolenky sa totiž majú vzťahovať len na lety odlietajúce z letísk v EÚ, nie na spoje do únie prilietajúce.

Ak by ste napríklad leteli z Európy (napríklad z Viedne) do Bangkoku s prestupom v Abú Zabí, emisným povolenkám by podliehal len prvý úsek – teda let z odletového letiska v EÚ do Spojených arabských emirátov. Nadväzujúci let z Abú Zabí do Bangkoku by už povolenkám nepodliehal, keďže vzdialenosť presahuje stanovený okruh. Pri spiatočnej ceste by cestujúci za povolenku platiť nemusel vôbec, pretože by išlo o let smerujúci do EÚ, na ktorý sa pravidlá nevzťahujú.

Iná situácia by nastala pri lete s prestupom v Pekingu – čínske letisko leží za hranicou stanoveného okruhu, takže by cesta mohla zostať mimo európskeho systému úplne. Výber dopravcu a prestupného uzla by tak mohol mať na konečnú cenu letenky ešte väčší vplyv než dnes.

Čo to znamená pre bežného cestujúceho?

Ak návrh prejde v súčasnej podobe, väčšina dovolenkárov zatiaľ veľkú zmenu nepocíti. Najdlhšie medzinárodné lety – vrátane obľúbených destinácií ako USA či juhovýchodná Ázia – majú totiž zostať z veľkej časti mimo systému.

Letecké spoločnosti však upozorňujú, že aj čiastočné rozšírenie emisných poplatkov zvýši ich náklady. Tie sa podľa nich môžu postupne premietnuť do cien leteniek – najmä na trasách do Turecka, severnej Afriky a Blízkeho východu, ktoré má nový systém pokrývať už od roku 2029.

Návrh teraz čakajú rokovania členských štátov Európskej únie, ktoré rozhodnú o jeho konečnej podobe. Jedno je však už dnes jasné – ak sa nové pravidlá schvália, diskusia sa nebude viesť len o ochrane klímy, ale aj o tom, či vyšší účet napokon nezaplatia samotní cestujúci.