Stredozemné more sa tento rok zohrieva na rekordné teploty. Na niektorých miestach má voda dosiahnuť až 32 stupňov Celzia, čo je viac než v mnohých oblastiach Karibiku. Vedci upozorňujú, že nejde len o problém dovolenkárov. Takto prehriate more môže výrazne zvýšiť riziko extrémneho počasia aj v strednej Európe vrátane Slovenska.
Na nezvyčajne vysoké teploty Stredozemného mora upozorňuje meteorologický portál Meteored, podľa ktorého sa v niektorých oblastiach vytvorili podmienky, aké boli ešte pred niekoľkými rokmi takmer nepredstaviteľné. Mimoriadne teplá voda totiž predstavuje obrovský zdroj energie pre atmosféru a môže zohrávať dôležitú úlohu pri vzniku nebezpečných tlakových níží.
More je teplejšie než bývalo aj o tri stupne
Tohtoročné merania ukazujú, že voda v Stredozemnom mori je na mnohých miestach o dva až tri stupne Celzia teplejšia, než bola v rovnakom období v roku 2016.
V západnej aj centrálnej časti mora už teplota presahuje 30 stupňov Celzia a podľa meteorológov môže na niektorých miestach krátkodobo vystúpiť až na 32 stupňov. Takéto hodnoty sú pre Stredozemné more mimoriadne nezvyčajné a miestami prekonávajú aj teplotu Karibského mora.
Vedci upozorňujú, že nejde len o jednorazový výkyv. More zostáva dlhodobo teplejšie než bývalo a ochladzuje sa oveľa pomalšie.
Nejde len o ryby. Dôsledky môžeme pocítiť aj na Slovensku
Prehriate more neovplyvňuje iba morské ekosystémy.
Vyššia teplota vody znamená intenzívnejšie odparovanie, ktoré do atmosféry uvoľňuje obrovské množstvo vlhkosti. Práve tá potom môže slúžiť ako palivo pre silné búrky a dlhotrvajúce dažde.
Meteorológovia upozorňujú, že rekordne teplé Stredozemné more zvyšuje pravdepodobnosť vzniku tlakových níží schopných priniesť výdatné zrážky aj do strednej Európy. Samotná teplota mora však na ich vznik nestačí.
Takto vzniká tlaková níž, ktorá môže priniesť ničivé povodne
Odborníci tento jav označujú ako janovská tlaková níž.
Vzniká v oblasti Janovského zálivu pri severnom pobreží Talianska, kde sa stretáva studený vzduch zo severu s veľmi teplým a vlhkým vzduchom nad Stredozemným morom.
Takáto tlaková níž potom putuje nad strednú Európu a môže priniesť niekoľkodňové intenzívne dažde, ktoré spôsobujú rozsiahle záplavy.
Slovensko už vie, čo dokáže
Slovensko má s janovskými tlakovými nížami bolestivé skúsenosti.
Jednou z najväčších bola povodeň v roku 1997, ktorá zaplavila približne 2 450 domov a bytov a zasiahla okolo 10-tisíc obyvateľov. Škody vtedy dosiahli takmer 2,5 miliardy slovenských korún.
Ďalšie rozsiahle záplavy prišli v roku 2002, keď voda zasiahla veľkú časť strednej Európy. Významnú úlohu pri zmiernení následkov na Slovensku zohralo vodné dielo Gabčíkovo.
V júni 2010 sa situácia zopakovala. Rozvodnené rieky zaplavili viaceré obce, Váh sa vylial pri Stankovanoch a Rajčianka spôsobila veľké škody v Rajeckých Tepliciach.
Mnohí si ešte pamätajú aj september 2024, keď tlaková níž Boris priniesla rozsiahle povodne naprieč strednou Európou. Na Slovensku vtedy platili meteorologické aj hydrologické výstrahy najvyššieho stupňa a do pohotovosti bola povolaná armáda.
To neznamená, že povodne určite prídu
Odborníci zároveň upozorňujú, že rekordne teplé Stredozemné more automaticky neznamená, že Slovensko čakajú katastrofálne povodne.
Na vznik janovskej tlakovej níže musí byť splnených viacero podmienok. Rozhodujúce je rozloženie tlaku vzduchu, smer prúdenia vo vyšších vrstvách atmosféry aj pohyb vzduchových hmôt.
Isté však je, že čím je more teplejšie, tým viac energie a vlhkosti poskytuje atmosfére. A práve to zvyšuje pravdepodobnosť vzniku extrémnych poveternostných javov počas konca leta a jesene.