Ležal v skale 148 miliónov rokov. Vedci našli takmer celú jeho kostru

Ilustračná fotografia: ankylosaury patrili medzi obrnené bylinožravé dinosaury, ktorých telo chránili mohutné kostené platne a ostne. Foto: Jan Zwolinski / Shutterstock.

Z portugalského útesu najskôr vytŕčala iba skamenená kosť. Keď však paleontológovia začali miesto skúmať podrobnejšie, ukázalo sa, že narazili na mimoriadne zachovaného dinosaura starého približne 148 miliónov rokov. Mladý ankylosaurus meral asi 2,5 metra a vedcom sa podarilo získať približne 85 percent jeho kostry. V Portugalsku podľa výskumníkov doposiaľ kompletný exemplár dinosaura v takomto stave nenašli.

Na výnimočný objav pri meste Torres Vedras upozorňuje The Portugal News, pričom ďalšie podrobnosti o samotnom náleze a práci paleontológov prináša Portugal Resident. Práve z detailnejších informácií vyplýva, že vedcov čaká ešte množstvo práce. Nezaujíma ich totiž iba to, akému presnému druhu mladý dinosaurus patril. Spôsob, akým zostalo jeho telo uložené v hornine, môže prezradiť aj to, čo sa s ním stalo pred takmer 150 miliónmi rokov.

Nález pochádza z pláže Gentias v portugalskej obci Torres Vedras. Oblasť na západe krajiny paleontológovia dobre poznajú, pretože sa tu už v minulosti podarilo objaviť pozostatky dinosaurov vrátane kostier a fosilizovaných vajec.

Tentoraz je však nález výnimočný svojou zachovalosťou.

Paleontológovia predbežne určili, že pozostatky patria mladému jedincovi zo skupiny ankylosaurov. Tieto bylinožravé dinosaury sú známe najmä vďaka mohutnému telu a kostenej ochrane, ktorá im slúžila ako prirodzené brnenie.

Objavený jedinec žil približne pred 148 miliónmi rokov a v čase smrti dosahoval dĺžku okolo 2,5 metra. Vedcom sa podarilo získať približne 85 percent jeho kostry.

Práve to robí z nálezu mimoriadne cenný materiál. Pri fosíliách starých desiatky či stovky miliónov rokov totiž vedci často pracujú iba s niekoľkými kosťami alebo fragmentmi. V tomto prípade majú pred sebou podstatnú časť jedného zvieraťa.

Všetko sa začalo kosťou vytŕčajúcou z útesu

Za objavom pritom nestála žiadna veľká technologická pátracia akcia. Paleontológov na miesto priviedlo niečo oveľa jednoduchšie – skamenená stehenná kosť, ktorá vytŕčala zo skalného útesu.

Keď začali okolie podrobnejšie skúmať, ukázalo sa, že v hornine sa nachádza oveľa viac.

Nález sa podarilo vyzdvihnúť z jedného zo skalných blokov a následne previezť do paleontologického laboratória v Torres Vedras, kde sa začala jeho dôkladná analýza.

Podľa Centra pre výskum paleobiológie a paleoekológie Ci2Paleo, ktoré pôsobí pri portugalskej Spoločnosti pre prírodnú históriu, je takto dobre zachovaný ankylosaurus nezvyčajným objavom nielen v rámci Portugalska.

Vedúci Ci2Paleo Bruno Camilo upozornil, že pozostatky týchto dinosaurov patria medzi pomerne vzácne nálezy. Podľa neho sa ankylosaury v danej oblasti vyskytovali v malých skupinách.

Bol to obrnený bylinožravec

Ankylosaury patria k dinosaurím skupinám, ktoré dokážu zaujať už svojím vzhľadom. Boli to prevažne nízke, robustné bylinožravce, ktorých telo chránili kostené platničky a ďalšie obranné štruktúry.

Ilustračná fotografia: ankylosaury boli obrnené bylinožravé dinosaury, ktorých telo chránili pevné kostené platne a ostne. Foto: Alex Malt / Shutterstock.

Ich evolučný úspech bol postavený skôr na obrane než na rýchlosti.

Objav z Torres Vedras však pochádza z obdobia, keď sa táto skupina ešte vyvíjala. Vek približne 148 miliónov rokov ho zaraďuje do neskorej jury, teda do sveta, ktorý vyzeral úplne inak ako dnešné Portugalsko.

O to zaujímavejšie bude určiť, kam presne mladý jedinec v evolučnom strome ankylosaurov patril.

Jeho dĺžka približne 2,5 metra zároveň nemusí predstavovať rozmery dospelého zvieraťa. Paleontológovia totiž predbežne usudzujú, že išlo o mladého jedinca, ktorý v čase smrti ešte nedosiahol svoju konečnú veľkosť.

Najväčšou zvláštnosťou môže byť poloha kostry

Množstvo zachovaných kostí nie je jedinou vecou, ktorá vedcov zaujala.

Neobvyklá je aj poloha, v akej dinosaurie telo zostalo zachované. Kostra totiž neležala jednoducho na boku. Zviera sa zachovalo v polohe s hlavou smerujúcou nadol.

Pre paleontológov môže byť takýto detail mimoriadne dôležitý.

Poloha kostry môže pomôcť rekonštruovať udalosti, ktoré nasledovali bezprostredne po smrti zvieraťa. Vedci môžu skúmať, či bolo telo premiestnené vodou, ako rýchlo ho prekryli sedimenty a čo sa s ním dialo predtým, než sa definitívne stalo súčasťou horniny.

Práve rýchle pochovanie tela môže za určitých okolností výrazne zvýšiť šancu, že sa zachová väčšia časť kostry. Ak zostane telo dlho odkryté, jednotlivé kosti môžu rozptýliť voda, mrchožrúty či ďalšie prírodné procesy.

V tomto prípade sa však približne 85 percent kostry udržalo pohromade počas 148 miliónov rokov.

Portugalsko už vydalo množstvo dinosaurích tajomstiev

Torres Vedras nie je pre paleontológov neznámym miestom. Z regiónu pochádzajú aj ďalšie fosílie dinosaurov a výskumníci tu v minulosti objavili dokonca dinosaurie vajcia.

Západná časť Portugalska je pre výskum obdobia jury mimoriadne zaujímavá. Horniny zachované v tejto oblasti vznikali v čase, keď po Zemi chodili dinosaury, a postupná erózia pobrežia môže odhaľovať vrstvy, ktoré boli celé milióny rokov ukryté.

Nález mladého ankylosaura však medzi predchádzajúcimi objavmi vyniká predovšetkým svojou kompletnosťou.

Ak sa predbežné hodnotenie potvrdí, pôjde o najkompletnejšiu kostru dinosaura, aká bola doteraz v Portugalsku objavená.

Takýto nález môže vedcom umožniť skúmať nielen jednotlivé kosti, ale aj vzájomné proporcie tela, vývoj mladého zvieraťa a anatomické znaky, ktoré by pri fragmentárnej fosílii jednoducho nebolo možné rozpoznať.

Ilustračná fotografia: kostra ankylosaura vystavená v Prírodovednom múzeu v Šanghaji ukazuje, že pozostatky týchto obrnených dinosaurov poznáme aj z iných častí sveta. Foto: Danny Ye / Shutterstock.

Odpovede by mohli prísť už o niekoľko týždňov

Výskum nekončí samotným vyzdvihnutím fosílie zo skaly. Práve naopak, najpodrobnejšia časť práce sa teraz iba začína.

Na analýze sa okrem portugalského tímu Ci2Paleo podieľa aj 22 prizvaných vedcov z ďalších krajín. Spoločne budú skúmať zachované kosti a okolnosti, za ktorých sa zviera dostalo do horniny.

Jednou z najdôležitejších otázok bude presné taxonomické zaradenie dinosaura. Vedci zároveň chcú lepšie pochopiť nezvyčajnú polohu kostry a procesy, ktoré umožnili jej výnimočné zachovanie.

Prvé závery by mali byť známe do konca septembra.

Až podrobná analýza tak ukáže, koľko informácií dokáže z 85-percentnej kostry vyčítať moderná paleontológia. Už teraz však nález ukazuje, že aj jediná kosť vytŕčajúca zo skaly môže byť začiatkom objavu, ktorý po 148 miliónoch rokov otvorí ďalšie okno do sveta dinosaurov.