Kliešť má len niekoľko milimetrov, no látky, ktoré pri cicaní krvi vypúšťa do tela hostiteľa, dokážu postupne vyradiť svaly z činnosti. Najskôr môžu zoslabnúť nohy, neskôr svaly tváre a hrdla. V najťažších prípadoch sa problémy dostanú až k svalom potrebným na dýchanie. Austrálsky kliešť Ixodes holocyclus je preto nebezpečný úplne iným spôsobom než kliešte, ktorých sa obávame na Slovensku.

Na mimoriadne účinky tohto parazita poukazuje vedecká práca publikovaná v časopise Scientific Reports. Vedci sa zaoberali toxínmi v slinách druhu Ixodes holocyclus, ktorý je známy aj ako austrálsky paralytický kliešť. Práve jeho schopnosť vyvolať takzvanú kliešťovú paralýzu z neho robí jedného z najnebezpečnejších zástupcov tejto skupiny parazitov.

Nebezpečenstvo sa ukrýva v jeho slinách

Na prvý pohľad na ňom nie je nič mimoriadne. Dospelá samica má pred nasatím krvi približne tri až štyri milimetre a podobne ako iné kliešte sa prisaje na hostiteľa a začne sa živiť jeho krvou.

Rozdiel sa ukrýva v tom, čo sa počas toho dostáva do tela.

V slinách Ixodes holocyclus sa nachádzajú neurotoxíny pôsobiace na nervový systém. Vedci doteraz pri tomto druhu opísali 19 takzvaných holocyklotoxínov. Výskum naznačuje, že dokážu narušiť komunikáciu medzi nervami a svalmi, konkrétne proces spojený s uvoľňovaním acetylcholínu v nervovosvalovom spojení.

Jednoduchšie povedané, nerv môže prestať správne odovzdávať svalu pokyn, aby sa stiahol. Výsledkom môže byť postupujúca svalová slabosť až ochrnutie.

A je tu ešte jeden problém. Množstvo toxínu, ktoré kliešť počas kŕmenia odovzdáva hostiteľovi, sa postupne zvyšuje. Čím dlhšie zostáva prisatý, tým vážnejší problém môže predstavovať.

Najskôr môžu zoslabnúť nohy

Kliešťová paralýza nemusí prísť náhle. Príznaky sa môžu rozvíjať postupne a spočiatku nemusia pôsobiť dramaticky.

Jedným z prvých prejavov môže byť slabosť dolných končatín. Človek môže mať problémy s chôdzou a postupne sa môže slabosť šíriť na ďalšie časti tela.

Nebezpečná situácia nastáva vtedy, keď toxín začne ovplyvňovať svaly tváre a hrdla. V najťažších prípadoch môže postupujúce ochrnutie zasiahnuť aj bránicu a ďalšie svaly potrebné na dýchanie.

Človek potom môže stratiť schopnosť samostatne dýchať a bez lekárskej pomoci môže ísť o život ohrozujúci stav.

Ani vytiahnutím kliešťa nemusí byť nebezpečenstvo okamžite zažehnané

Pri bežnom pohľade na kliešťa by človek mohol očakávať, že jeho odstránením sa problém skončí. Pri kliešťovej paralýze to však nemusí platiť okamžite.

Odborná literatúra opisuje prípady, pri ktorých sa stav ešte určitý čas po odstránení kliešťa zhoršoval. Neurologické príznaky môžu podľa publikovaných údajov postupovať aj počas nasledujúcich 24 až 48 hodín.

Práve preto sú problémy s dýchaním alebo neurologické príznaky po kontakte s takýmto kliešťom dôvodom na bezodkladné lekárske vyšetrenie.

Austrálsky kliešť neútočí iba na ľudí

Ixodes holocyclus sa vyskytuje najmä pozdĺž východného pobrežia Austrálie. Človek pritom zďaleka nie je jeho jediným hostiteľom.

Prisáva sa na rôzne druhy zvierat a vážny problém môže predstavovať napríklad pre psy a mačky, ale aj kone či hovädzí dobytok.

Práve schopnosť vyvolávať paralýzu odlišuje tento druh od kliešťov, ktoré poznáme zo strednej Európy. Tie sú pre človeka nebezpečné predovšetkým tým, čo môžu prenášať. Austrálsky druh dokáže problém vyvolať samotnými toxínmi vo svojich slinách.

Mohol by sa takýto kliešť objaviť aj na Slovensku?

Dobrou správou je, že Ixodes holocyclus sa na Slovensku prirodzene nevyskytuje. Pri prechádzke slovenským lesom či mestským parkom sa preto kliešťovej paralýzy spôsobenej práve týmto austrálskym druhom obávať nemusíme.

To však neznamená, že naše kliešte sú neškodné.

Najväčší význam má u nás kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý môže prenášať okrem iného baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu a vírus kliešťovej encefalitídy.

Nebezpečenstvo kliešťov pritom nie je na Slovensku iba teoretické. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2024 pre kliešťovú encefalitídu hospitalizovaných 186 ľudí, z toho 16 detí do 18 rokov. O rok skôr skončilo s týmto ochorením v nemocnici 234 pacientov. NCZI zároveň upozorňuje, že kliešte sa už dávno nevyskytujú iba v lesoch a na lúkach – stretnúť sa s nimi možno aj v mestských parkoch, záhradách či rekreačných zónach.

Kliešte už dávno nie sú iba problémom lesa

Zaujímavý je aj ďalší trend. S kliešťami sa čoraz častejšie stretávame priamo v mestskom prostredí.

Odborníci zároveň upozorňujú na rastúcu mestskú populáciu kliešťov. Podľa parazitológa Branislava Peťka sa podiel kliešťov s pôvodcom lymskej boreliózy v periférnych oblastiach miest pohybuje približne na úrovni 15 až 20 percent, zatiaľ čo v mestskom prostredí dosahuje v priemere približne 35 percent.

Kliešte sa navyše vyskytujú prakticky na celom území Slovenska a možno ich nájsť aj vo vyšších nadmorských výškach, približne do 1 000 metrov.

Napriek tomu zostáva záujem o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde na Slovensku stále nižší než v susednom Rakúsku, kde je zaočkovaných 80 až 90 percent populácie. Podľa NCZI si však Slováci túto ochranu obľubujú čoraz viac – kým v roku 2020 si v lekárňach vyzdvihli necelých 20-tisíc balení vakcíny, v roku 2024 to bolo už takmer 57-tisíc balení.

Rovnaký parazit, úplne iné nebezpečenstvo

Austrálsky Ixodes holocyclus pekne ukazuje, že slovo „kliešť“ nemusí všade na svete znamenať rovnakú hrozbu.

Na Slovensku sa ich bojíme predovšetkým pre mikroorganizmy, ktoré môžu prenášať. Austrálsky paralytický kliešť dokáže uškodiť priamo – neurotoxínmi, ktoré počas kŕmenia vypúšťa do organizmu hostiteľa.

Niekoľkomilimetrový parazit tak môže v krajnom prípade spustiť proces, ktorý sa začne slabosťou nôh a skončí problémami so samostatným dýchaním.