Krátky spánok počas dňa môže priniesť príjemné osvieženie a v seniorskom veku nie je ničím nezvyčajným. Vedci však upozorňujú, že dôležité nemusí byť iba to, ako dlho človek spí, ale aj kedy potrebu zdriemnuť si pociťuje. Nová štúdia ukázala zaujímavú súvislosť najmä pri rannom spánku. Neznamená to, že zdriemnutie človeku škodí – môže však byť signálom, že sa v organizme deje niečo, čo stojí za pozornosť.
Na výsledky výskumu upozornil aj Harvard Gazette, ktorý približuje prácu vedcov z Mass General Brigham a Rush University Medical Center. Výskumníci sledovali 1 338 starších ľudí, pričom vďaka zariadeniam noseným na zápästí nemuseli vychádzať iba z toho, čo účastníci o svojom spánku povedali. Dokázali objektívne zaznamenávať, ako často, ako dlho a v ktorú dennú hodinu si zdriemli. Niektorých účastníkov následne sledovali až 19 rokov. Výsledky boli publikované v odbornom časopise JAMA Network Open.
Ranné zdriemnutie sa dostalo pod drobnohľad vedcov
Krátky odpočinok cez deň môže zmierniť únavu a pomôcť človeku opäť sa cítiť sviežejšie. Ani u starších ľudí preto samotná potreba zdriemnuť si nemusí znamenať nič zlé. Podľa vedcov však môže veľa prezradiť dĺžka, frekvencia a najmä čas denného spánku.
Výsledky ukázali, že dlhšie a častejšie zdriemnutia boli spojené s vyššou celkovou úmrtnosťou. Mimoriadne zaujímavý bol čas spánku. Seniori, ktorí si zvykli zdriemnuť ráno, mali približne o 30 percent vyššie riziko úmrtia než tí, ktorí spávali v skorých popoludňajších hodinách.
To však rozhodne neznamená, že ranný spánok spôsobuje predčasnú smrť.
Vedci upozorňujú práve na opačné možné vysvetlenie. Nezvyčajná potreba spať už krátko po prebudení môže byť prejavom zdravotného problému, ktorý zatiaľ nemusí mať iné nápadné príznaky. Ak sa zdravý človek dobre vyspí, ráno by mal byť spravidla dostatočne oddýchnutý na to, aby zostal bdelý.
Hlavná autorka štúdie Chenlu Gao preto zdôraznila, že denné zdriemnutia treba skôr vnímať ako možný odraz zdravotného stavu než ako jeho príčinu. Výskum totiž preukázal súvislosť, nie príčinný vzťah medzi spaním počas dňa a úmrtnosťou.
Vedci sledovali spánok priamo na zápästí
Výskum je zaujímavý aj spôsobom, akým boli údaje získané. Mnohé staršie štúdie sa spoliehali na dotazníky a na to, ako presne si ľudia dokázali spomenúť na svoje spánkové návyky.
Tentoraz mali účastníci približne desať dní na zápästí zariadenia monitorujúce ich aktivitu a odpočinok. Vedci tak získali údaje o dĺžke zdriemnutí, ich počte, dennom čase aj rozdieloch medzi jednotlivými dňami.
Priemerný účastník spal cez deň približne 50 minút a zdriemol si zhruba dvakrát denne. Samotné kratšie zdriemnutie preto podľa Gao nemusí byť dôvodom na obavy. Výsledky však ukázali, že každá ďalšia hodina denného spánku bola spojená približne s 13-percentným zvýšením rizika úmrtia a každé ďalšie zdriemnutie za deň približne so 7-percentným zvýšením. Opäť ide o štatistickú súvislosť, nie dôkaz, že spánok toto zvýšenie rizika spôsobuje.
Náhla ospalosť počas dňa môže mať viacero príčin
Pozornosť si zaslúži najmä zmena oproti tomu, ako človek fungoval predtým. Ak bol senior zvyknutý zostať celé dopoludnie aktívny a zrazu pravidelne zaspáva už po raňajkách alebo potrebuje počas dňa podstatne viac spánku, nemusí ísť iba o prirodzenú súčasť starnutia.
Nadmerná denná ospalosť môže sprevádzať poruchy spánku či rôzne chronické ochorenia. Predchádzajúce výskumy spájali nadmerné zdriemnutia vo vyššom veku napríklad s neurodegeneratívnymi či kardiovaskulárnymi ochoreniami. Samotná nová štúdia však neurčuje, ktorá konkrétna choroba stojí za pozorovanou súvislosťou.
Úlohu môže zohrávať aj cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny, podľa ktorých organizmus reguluje striedanie spánku a bdenia a množstvo ďalších telesných procesov.
Vedci zároveň pripúšťajú, že do hry môžu vstupovať aj ďalšie faktory. Ľudia, ktorí sú fyzicky a spoločensky aktívnejší, môžu mať menšiu potrebu spať počas dňa. Výskumníčka Ruixue Cai upozornila aj na skúsenosti so seniormi, ktorí po odchode do dôchodku opisovali osamelosť či nudu a počas dňa preto častejšie zaspávali.
Ako dlho by malo zdriemnutie trvať?
Ak človek nemá zdravotné ťažkosti, cíti sa dobre a krátky denný odpočinok mu nenarúša nočný spánok, nie je dôvod automaticky sa zdriemnutiu vyhýbať.
Gao uvádza, že príležitostné krátke zdriemnutia sú v poriadku. Ako praktické pravidlo odporúča obmedziť ich približne na 20 minút a ukončiť ich pred 14. až 15. hodinou, aby nenarušili večerné zaspávanie.
Práve veľmi dlhý denný spánok alebo zdriemnutie neskoro popoludní či večer môže sťažiť zaspávanie v noci. Po dlhšom spánku sa navyše človek môže zobudiť malátny, dezorientovaný a s pocitom, že je paradoxne ešte unavenejší.
Najdôležitejšie preto nie je sledovať hodinky pri každom krátkom zdriemnutí, ale všímať si výraznú zmenu doterajšieho rytmu. Ak starší človek napriek normálnemu nočnému spánku zrazu potrebuje spať cez deň oveľa častejšie, dlhšie alebo začína pravidelne zaspávať už ráno, je rozumné spomenúť túto zmenu lekárovi.
Nový výskum totiž nehovorí, že zdriemnutie je nebezpečné. Naznačuje niečo podstatne zaujímavejšie: spôsob, akým človek počas dňa spí, môže byť jednoduchým a pomerne ľahko pozorovateľným ukazovateľom jeho celkového zdravotného stavu.