Viac ako 4 000 rokov staré hlinené tabuľky ukrývali mimoriadne pochmúrne posolstvá. Starovekí Babylončania na nich zaznamenali desiatky znamení spojených so zatmeniami Mesiaca, ktoré mali predpovedať hladomor, epidémie, vojenské pohromy či smrť panovníka. Jeden z odkazov bol až znepokojivo priamy: „Kráľ zomrie.“ Štyri tabuľky pritom ležali v zbierkach British Museum viac než storočie, kým sa vedcom podarilo ich obsah komplexne spracovať.
Príbeh starovekých tabuliek opäť priblížil magazín Popular Mechanics, ktorý upozorňuje na výskum asyriológov Andrewa Georgea a Junko Taniguchi. Ich práca publikovaná v odbornom časopise Journal of Cuneiform Studies priniesla prvé ucelené vydanie štyroch starobabylonských tabuliek s veštbami viazanými na zatmenia Mesiaca. Vedci ich považujú za najstaršie známe súbory lunárnych znamení tohto druhu.
Na tabuľkách sa nachádzajú desiatky zlovestných predpovedí. Ich autori spájali konkrétne podoby zatmenia Mesiaca s udalosťami, ktoré mali následne postihnúť panovníka alebo celú krajinu. Medzi hrozbami sa objavovali hladomor, mor, sucho, politické násilie, vojenské pohromy či smrť vládcu.
Keď sa Mesiac zatmieval, Babylončania očakávali nešťastie
Pre dnešného človeka je zatmenie Mesiaca dobre vysvetleným astronomickým javom. V starovekej Mezopotámii však mohlo vyvolávať úplne iné pocity.
Babylončania verili, že udalosti odohrávajúce sa na oblohe môžu byť varovaním pred tým, čo čaká ľudí na Zemi. Zatmenie preto nepozorovali iba ako nebeské divadlo. Jeho priebeh skúmali a snažili sa z neho vyčítať budúcnosť.
Text zachovaný na štyroch skúmaných tabuľkách dokonca usporadúva jednotlivé znamenia podľa toho, kedy počas noci k zatmeniu došlo, ako sa pohyboval tieň, ako dlho jav trval a v ktorý deň nastal.
Niektoré predpovede boli mimoriadne konkrétne. Medzi rozlúštenými znameniami sa objavuje aj jednoduché a desivé varovanie, že „kráľ zomrie“.
Práve hrozby namierené proti panovníkovi mali mimoriadnu váhu. Ak nebeské znamenie naznačovalo, že kráľovi hrozí nebezpečenstvo, starovekí poradcovia sa mohli obrátiť na ďalšiu formu veštenia – skúmanie vnútorností obetovaného zvieraťa. Takýmto spôsobom sa pokúšali zistiť, či je predpovedaná hrozba skutočná. Ak obavy nezmizli, nasledovať mohli rituály, ktorých cieľom bolo nepriaznivý osud odvrátiť.
Tabuľky ležali v múzeu viac ako storočie
Samotné artefakty pritom neboli objavené nedávno. British Museum získalo tri z nich už na konci 19. storočia a štvrtú v roku 1914. Jedna z tabuliek evidovaných múzeom pochádza zo starobabylonského obdobia približne 1900 až 1600 pred naším letopočtom a jej obsah je priamo opísaný ako znamenia spojené so zatmeniami Mesiaca.
Artefakty sa stali súčasťou obrovskej zbierky klinopisných textov a ich skutočný význam zostával dlho v úzadí. Väčšiu pozornosť vedcov začali priťahovať až v 70. rokoch minulého storočia.
Nasledovala náročná práca s klinopisom. Texty sú napísané akkadčinou, semitským jazykom používaným v starovekej Mezopotámii, a ich spracovanie si vyžadovalo detailné čítanie jednotlivých znakov, kreslenie zachovaných riadkov a porovnávanie rôznych verzií textu. Výsledná odborná štúdia priniesla spoločný preklad, ktorý zohľadňuje aj ďalšie dve skoršie známe verzie rovnakého textu.
Nešlo iba o staroveké povery
Pre vedcov majú tabuľky význam aj preto, že ukazujú, čoho sa ľudia a predovšetkým vládcovia starovekej Babylonie obávali.
Hlad, epidémie, vojna, politické nepokoje či smrť panovníka predstavovali existenčné hrozby pre celé kráľovstvo. Nebeské úkazy ponúkali vtedajším ľuďom spôsob, ako sa pokúsiť neistú budúcnosť vysvetliť a aspoň zdanlivo predvídať.
Andrew George upozornil, že niektoré takéto presvedčenia mohli vzniknúť aj na základe pozorovania udalostí. Ak po určitom nebeskom úkaze nasledovala katastrofa, ľudia si medzi nimi mohli vytvoriť súvislosť a tá sa postupom času stala súčasťou tradície veštenia.
Dnes, približne štyri tisícročia po ich vzniku, preto tieto texty nečítame ako skutočné predpovede budúcnosti. Sú však mimoriadnym oknom do sveta ľudí, ktorí sa pozerali na rovnaký Mesiac ako my a v jeho zatmení videli varovanie pred smrťou, pohromou a pádom svojho sveta.
Podobné klinopisné pramene za posledných približne 150 rokov výrazne rozšírili poznanie Mezopotámie. Vedcom umožňujú rekonštruovať nielen náboženské predstavy a literatúru, ale aj politický, spoločenský a hospodársky život civilizácií, ktoré pred tisíckami rokov existovali na území dnešného Iraku. Nové spracovanie babylonských tabuliek k tomuto obrazu pridáva ďalší detail – ukazuje, ako úzko ich obyvatelia spájali dianie na oblohe s osudom panovníka a celej krajiny.