V čase sociálnych sietí sa popularita často meria číslami. Počtom sledovateľov, lajkov, správ či ľudí, s ktorými trávime voľný čas. Ľahko tak môžeme nadobudnúť pocit, že čím väčší okruh priateľov máme, tým sme obľúbenejší a spokojnejší. Veľký počet ľudí okolo nás však automaticky neznamená kvalitné vzťahy. S rastúcou sebauvedomelosťou sa dokonca môže stať pravý opak – okruh blízkych ľudí sa začne prirodzene zmenšovať.

Tejto téme sa dlhodobo venuje aj Dr. Nicole LePera, známa ako „The Holistic Psychologist“, ktorú na Instagrame sleduje približne 9 miliónov ľudí. O emocionálnej zrelosti, hraniciach vo vzťahoch a opakujúcich sa vzorcoch správania píše vo svojich príspevkoch aj v novej knihe Reparenting the Inner Child. Jej pohľad pripomína jednu dôležitú vec: hodnotu nášho spoločenského života nemusí určovať počet kontaktov, ale predovšetkým to, aké vzťahy si vo svojom živote ponechávame a ako sa v nich cítime.

Málo priateľov nemusí znamenať, že je s vami niečo zlé

Veľký spoločenský okruh môže navonok pôsobiť ako dôkaz šťastného a naplneného života. Za množstvom kontaktov sa však môže skrývať aj osamelosť, povrchnosť či nezdravé súperenie.

Ľudia s vyššou mierou emocionálnej zrelosti a sebauvedomenia sa podľa tohto pohľadu dokážu na svoje vzťahy pozerať triezvejšie. Postupne si môžu začať všímať, ktoré priateľstvá stoja na skutočnej blízkosti a vzájomnosti a ktoré pretrvávajú skôr zo zvyku, zo strachu zo samoty alebo preto, že vznikli v období života, keď sme fungovali úplne inak.

S pribúdajúcou sebauvedomelosťou sa môžu meniť aj naše nároky na ľudí, ktorých si púšťame blízko k sebe. To môže znamenať, že niektoré kontakty postupne zoslabnú alebo úplne zaniknú.

Strata priateľstva preto sama osebe nemusí znamenať osobné zlyhanie. Niekedy jednoducho prestaneme udržiavať vzťahy, ktoré už nezodpovedajú tomu, ako dnes chceme žiť a čo od blízkych vzťahov potrebujeme.

To môže viesť k paradoxnej situácii. Človek má postupom času menej priateľov, no vzťahy, ktoré mu zostanú, môžu byť hlbšie, bezpečnejšie a úprimnejšie.

Nie každý vzťah musí vydržať celý život

Niektoré priateľstvá vzniknú v škole, ďalšie v práci, počas štúdia či v konkrétnej životnej etape. To, že boli kedysi veľmi intenzívne, ešte neznamená, že musia v rovnakej podobe pokračovať navždy.

Ľudia sa menia. Menia sa ich priority, hodnoty, spôsob života aj hranice. Priateľstvo preto môže skončiť aj bez toho, aby jedna zo strán urobila niečo vyslovene zlé.

Niekedy sa jednoducho ukáže, že dvaja ľudia dozreli k tomu, aby pokračovali každý vlastnou cestou.

Inokedy môže byť odstup potrebný preto, že nás určitý vzťah neustále vracia do starých a nezdravých vzorcov. Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď druhý človek nedokáže prijať zmeny, ktoré sme vo svojom živote urobili.

Práve schopnosť pripustiť si, že nie každý vzťah treba za každú cenu zachrániť, môže byť súčasťou emocionálnej zrelosti.

Telo nám niekedy naznačí, že vo vzťahu niečo nie je v poriadku

Vzťahy neprežívame iba v myšlienkach. Nepríjemné sociálne situácie sa môžu prejavovať aj fyzicky či emocionálne.

Ak sme pri určitom človeku pravidelne v napätí, cítime sa po stretnutiach vyčerpaní alebo máme pocit, že musíme neustále dávať pozor na každé svoje slovo, môže to byť podnet zamyslieť sa nad tým, ako na nás daný vzťah pôsobí.

Neznamená to automaticky, že druhý človek je „toxický“ alebo že s ním musíme okamžite prerušiť kontakt. Podobné pocity však môžu byť dôvodom pozrieť sa na vzťah pozornejšie a zvážiť, či v ňom dokážeme otvorene komunikovať svoje potreby a nastavovať hranice.

Práve schopnosť povedať nie, odmietnuť správanie, ktoré nám nevyhovuje, alebo prestať udržiavať kontakt iba zo zvyku môže byť jedným z prejavov väčšej sebauvedomelosti.

Menší okruh ľudí môže priniesť viac pokoja

Zmenšovanie okruhu priateľov nemusí byť príjemné. Koniec dlhoročného priateľstva môže bolieť aj vtedy, keď rozumom vieme, že nám už daný vzťah neprospieval.

Na druhej strane môže menší počet kontaktov priniesť aj viac priestoru na vzťahy, ktoré sú pre nás skutočne dôležité. Namiesto snahy udržiavať množstvo známostí môžeme venovať viac času ľuďom, pri ktorých nemusíme nič predstierať a cítime sa prijatí.

Počet priateľov preto nie je jednoduchým meradlom emocionálnej zrelosti ani životnej spokojnosti. Málo priateľov môže mať množstvo rôznych príčin. Dôležitejšie než samotné číslo je to, akú kvalitu majú naše vzťahy, či v nich existuje vzájomný rešpekt a či pri nich môžeme zostať sami sebou.

A niekedy môže byť práve rozhodnutie ponechať si menší, ale kvalitnejší okruh ľudí znakom toho, že už nepotrebujeme udržiavať každý vzťah len preto, aby sme neboli sami.