Ráno otvoríte oči, cítite sa celkom dobre a potom sa pozriete na hodinky. Skóre spánku je nízke, aplikácia hlási slabú regeneráciu a zrazu začnete premýšľať, či predsa len nie ste unavení. Lekári upozorňujú na paradox modernej snahy o dokonalý spánok. Čím viac ho kontrolujeme, tým väčší problém si môžeme vytvoriť.

Na rastúci problém upozornila aj BBC. Odborníci hovoria o „sleepmaxxingu“, teda snahe optimalizovať prakticky každý detail nočného odpočinku, a tiež o ortosomnii – nadmernom sústredení na dosiahnutie údajne dokonalého spánku. Problém nastáva vtedy, keď človek začne viac dôverovať číslam na zápästí než tomu, ako sa po prebudení skutočne cíti.

Keď sa z dobrého spánku stane ďalšia úloha, ktorú musíme splniť

Spánok sa v posledných rokoch stal ďalšou oblasťou, ktorú sa snažíme merať a optimalizovať. Inteligentné hodinky a prstene sledujú pohyb, srdcovú frekvenciu a ďalšie signály a následne používateľovi oznámia, ako dlho spal či koľko času údajne strávil v jednotlivých fázach spánku.

K tomu sa pridávajú masky na oči, generátory bieleho šumu, doplnky výživy, špeciálne matrace a množstvo ďalších pomôcok. Samotný záujem o kvalitný spánok, samozrejme, nie je problém.

Ťažkosti môžu začať vtedy, keď človek nadobudne pocit, že musí každú noc dosiahnuť určité čísla.

Doktorka Alanna Hare, konzultantka spánkovej medicíny z londýnskej Royal Brompton Hospital, pre BBC upozornila, že väčší dôraz na význam spánku pre zdravie je pozitívny. Spánok však podľa nej jednoducho nereaguje dobre na neustále pokusy o jeho zdokonaľovanie.

„Sleep score“ nie je lekárska diagnóza

Najväčší problém predstavuje spôsob, akým interpretujeme údaje z nositeľnej elektroniky.

Hodinky alebo inteligentný prsteň môžu poskytovať užitočné informácie o dlhodobých trendoch. Nie sú však ekvivalentom vyšetrenia v spánkovom laboratóriu.

Na presné určovanie spánkových štádií sa pri klinickej polysomnografii sleduje okrem iného elektrická aktivita mozgu. Bežné spotrebiteľské zariadenia na zápästí či prsteň na prste takéto meranie nerobia. Namiesto toho odhadujú spánok pomocou kombinácie údajov zo svojich senzorov a algoritmov.

Výsledkom bývajú atraktívne grafy a jedno jednoduché číslo – skóre spánku. Práve ono môže vytvárať dojem presnosti, ktorá je väčšia, než akú zariadenie v skutočnosti dokáže ponúknuť.

Pre človeka, ktorý sa zobudí oddýchnutý, preto nemusí byť nízke číslo dôvodom na paniku.

Posadnutosť číslami dostala vlastné pomenovanie

Lekári sa stretávajú s ľuďmi, ktorí prichádzajú presvedčení, že majú problém so spánkom, pretože im to ukazujú ich zariadenia.

Pre tento fenomén sa používa označenie ortosomnia. Nejde o samostatnú oficiálnu diagnózu, názov však vystihuje správanie, pri ktorom človek venuje neprimeranú pozornosť údajom zo zariadenia a usiluje sa dosiahnuť „dokonalý“ spánok.

Vzniká pritom zvláštny začarovaný kruh.

Človek chce spať lepšie, preto začne spánok podrobnejšie sledovať. Zlé výsledky ho znepokojujú. Večer sa preto ešte viac snaží zaspať v správnom čase a dosiahnuť lepšie skóre. Práve tlak na to, aby zaspal a spal dokonale, však môže zvýšiť napätie a zaspanie ešte viac skomplikovať.

Hodinky vám môžu pokaziť deň, aj keď ste spali dobre

Zaujímavé je, že problém nemusí zostať iba pri samotnom spánku. Číslo, ktoré ráno vidíme na displeji, môže ovplyvniť aj to, ako sa budeme cítiť počas nasledujúceho dňa.

Výskumníci z Oxfordskej univerzity to ukázali v experimente s ľuďmi trpiacimi nespavosťou. Účastníkom poskytovali spätnú väzbu o ich údajnej kvalite spánku, ktorá však nezodpovedala tomu, ako v skutočnosti spali.

Keď ľudia dostali informáciu, že ich spánok bol nekvalitný, hodnotili svoju náladu horšie, cítili sa ospalejší a vnímali horšie aj svoje denné fungovanie. Pozitívna spätná väzba mala opačný účinok.

Inými slovami, presvedčenie, že sme sa zle vyspali, môže samo ovplyvniť náš nasledujúci deň.

Problém nastane, keď hodinky dostanú väčšiu váhu než vlastné telo

To neznamená, že inteligentné hodinky alebo prstene sú pri sledovaní spánku bezcenné.

Pri dlhodobom používaní môžu ukázať trendy – napríklad približný čas zaspávania a vstávania alebo zmeny spánkového režimu. Oveľa problematickejšie je považovať každé ranné skóre za objektívny verdikt o tom, či sme sa vyspali dobre alebo zle.

Ak sa človek cíti oddýchnutý a počas dňa normálne funguje, jedna nepriaznivá hodnota v aplikácii nemusí znamenať, že s jeho spánkom niečo nie je v poriadku.

A platí to aj opačne. Ak niekto dlhodobo zle spí, je extrémne unavený, pravidelne sa budí alebo má iné výrazné problémy, vysoké skóre z hodiniek nie je dôvodom tieto ťažkosti ignorovať.

Dokonalá noc neexistuje

Spánok navyše prirodzene kolíše. Jednu noc spíme dlhšie, inú kratšie. Mení sa podľa stresu, fyzickej aktivity, choroby, prostredia aj množstva ďalších faktorov.

Snaha odstrániť každú odchýlku preto môže byť kontraproduktívna.

Namiesto neustáleho sledovania grafov odborníci odporúčajú vrátiť pozornosť k jednoduchým veciam: pravidelnému režimu, primeranému pohybu, rannému dennému svetlu a tmavému, tichému a príjemne chladnému prostrediu na spanie. Večer môže pomôcť obmedzenie silného svetla a veľkých jedál tesne pred spaním.

A potom prichádza možno najťažšia časť – dovoliť spánku, aby zostal prirodzeným procesom namiesto každonočného testu.

Ak vás totiž ráno čaká prvá myšlienka „aké skóre som dnes dostal?“, zariadenie, ktoré malo pomáhať lepšie spať, môže začať robiť presný opak.

Článok má informačný charakter a nenahrádza odbornú zdravotnú starostlivosť.