Kde sa dnes žije najlepšie? Nový svetový rebríček priniesol výsledok, ktorý mnohí zrejme nečakali. Na prvom mieste nenájdeme Švajčiarsko, Nórsko ani Dánsko. Svetovou jednotkou sa stalo Estónsko, tesne pred Singapurom a Malajziou. Prekvapením je aj veľmi nízka pozícia Spojených štátov.
Rebríček zverejnil Visual Capitalist na základe údajov Global Relocation Index 2026. Hodnotenie porovnáva krajiny podľa 24 ukazovateľov, ktoré zahŕňajú financie a dane, kvalitu života a zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť a stabilitu či možnosti usadiť sa a pracovať v danej krajine.
Výsledkom je pohľad, ktorý sa výrazne líši od klasických rebríčkov založených iba na bohatstve či HDP. Vysoký príjem obyvateľov totiž automaticky neznamená, že krajina ponúka najlepšie podmienky pre každodenný život alebo presťahovanie.
Najlepšou krajinou na život je Estónsko
Víťazom rebríčka sa stalo Estónsko so skóre 72,8 bodu zo 100. Len tesne za ním skončil Singapur so 72,6 bodu a tretie miesto obsadila Malajzia so 72 bodmi.
Estónsky výsledok je pozoruhodný aj vzhľadom na veľkosť krajiny. Pobaltský štát s približne 1,37 milióna obyvateľov boduje najmä v oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou, právnym štátom, podnikateľskými príležitosťami, ochranou vlastníckych práv a prostredím pre startupy. V samostatnom hodnotení pre rodiny dokonca Rumavi umiestňuje Estónsko na prvú priečku.
Hneď za trojicou Estónsko, Singapur a Malajzia nasleduje Portugalsko so 71,6 bodu a Taiwan so 71,4 bodu. Do prvej desiatky sa dostali aj Litva, Hongkong, Svätý Krištof a Nevis, Česko a Malta.
Výsledok zároveň ukazuje, že medzi najlepšie hodnotené miesta sa dokážu dostať veľmi rozdielne krajiny – od technologicky vyspelého Singapuru cez pobaltské štáty až po cenovo dostupnejšie časti južnej a východnej Európy.
Európa má medzi najlepšími silné zastúpenie
Podľa analýzy Visual Capitalist tvorí Európa presne polovicu prvej dvadsiatky. Okrem Estónska a Portugalska sa vysoko umiestnili napríklad Litva, Česko, Malta, Bulharsko, Cyprus či Lotyšsko.
Dôvodom nie je iba ekonomická úroveň. Metodika zohľadňuje napríklad kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, náklady na bývanie, bezpečnosť, politickú stabilitu, kvalitu ovzdušia, infraštruktúru, možnosti podnikania, vzdelávanie či cestu k trvalému pobytu.
To môže zvýhodňovať krajiny, ktoré síce nepatria medzi absolútne najbohatšie na svete, ale ponúkajú priaznivejšiu kombináciu nákladov a kvality života.
Silné zastúpenie má aj východná a juhovýchodná Ázia. Taiwan skončil piaty, medzi prvou dvadsiatkou sú aj Brunej a Japonsko.
Na úplnom dne skončil Afganistan
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú štáty, v ktorých sa spájajú problémy s bezpečnosťou, politickou stabilitou, fungovaním štátnych inštitúcií či zdravotnými a ekonomickými podmienkami.
Podľa poradia publikovaného Visual Capitalist skončil na poslednom mieste Afganistan so skóre 39,5 bodu. Predposledný je Jemen so 41,4 bodu.
Medzi veľmi nízko hodnotené krajiny patrí aj Južný Sudán so 42,3 bodu a Severná Kórea so 44,4 bodu. Haiti získalo 47,3 bodu.
Výrazné je najmä zastúpenie Afriky – 13 z 20 najhoršie umiestnených krajín pochádza práve z tohto kontinentu.
Pri interpretácii však treba byť opatrný. Samotní tvorcovia Global Relocation Index upozorňujú, že kvalita dostupných údajov nie je vo všetkých krajinách rovnaká. Približne 127 hodnotených štátov má podľa metodiky silné až úplné dátové pokrytie, zatiaľ čo pri ďalších 65 treba výsledky chápať skôr orientačne.
Spojené štáty skončili až na 107. mieste
Jedno z najväčších prekvapení prinášajú Spojené štáty.
USA obsadili podľa poradia Visual Capitalist až 107. miesto zo 184 zobrazených krajín so skóre 60 bodov. Ocitli sa tak nielen za Kanadou či Spojeným kráľovstvom, ale aj za krajinami ako India a Brazília.
Neznamená to, že Spojené štáty vo všetkých oblastiach dopadli zle. Naďalej ponúkajú silné podnikateľské prostredie, vzdelávacie možnosti a príležitosti pre podnikateľov. Výsledné poradie však znižujú vysoké životné náklady a slabšie výsledky v niektorých ukazovateľoch kvality života, zdravia, bezpečnosti a stability, uvádza Visual Capitalist.
Zaujímavé je, ako dramaticky sa pozícia USA mení podľa toho, pre koho sa vhodnosť krajiny hodnotí. Rumavi uvádza, že pri hodnotení pre podnikateľov sú Spojené štáty na 33. mieste, zatiaľ čo pri hodnotení vhodnosti pre dôchodcov klesajú až na 152. priečku.
Práve tento rozdiel dobre ukazuje, prečo sa nedá jednoducho povedať, že jedna krajina je „najlepšia“ pre každého.
Čo vlastne znamená „najlepšia krajina na život“?
Global Relocation Index 2026 v plnej metodike hodnotí 192 krajín pomocou 24 ukazovateľov rozdelených do štyroch hlavných oblastí. Každý ukazovateľ sa prepočítava na škálu od 0 do 100, pričom vyššie číslo predstavuje priaznivejší výsledok pre človeka uvažujúceho o presťahovaní.
Finančná časť zahŕňa napríklad životné náklady, dane či bankovníctvo. Kvalita života a zdravie zohľadňujú zdravotnú starostlivosť, bývanie, ovzdušie, klímu a infraštruktúru. Ďalšia skupina sleduje bezpečnosť, právny štát, politickú stabilitu a riziko konfliktu. Posledná sa venuje možnostiam usadiť sa, vízam, vzdelávaniu, podnikaniu či jazykovej dostupnosti.
Preto môže krajina s vysokými platmi stratiť body pre drahé bývanie a vysoké životné náklady, zatiaľ čo menší a menej bohatý štát môže získať náskok vďaka bezpečnosti, dostupnosti služieb alebo priaznivejším podmienkam pre život.
Aj samotní autori indexu upozorňujú, že žiadny podobný rebríček nedokáže zachytiť celú realitu presťahovania do inej krajiny. Výsledok má byť skôr východiskovým bodom než univerzálnou odpoveďou na otázku, kde sa každému človeku bude žiť najlepšie.
Rok 2026 však priniesol jednoznačného víťaza tohto konkrétneho hodnotenia: Estónsko. Na opačnom konci skončil Afganistan – a medzi týmito dvoma krajinami sa ukazuje, ako výrazne dokáže výsledok ovplyvniť kombinácia bezpečnosti, cien, zdravotnej starostlivosti, stability a príležitostí.