Preskočiť na obsah

Vedci vypočítali, koľko CO₂ ľudstvo vyprodukuje len dýchaním. Výsledok prekvapil

Redakcia Svetzvedavo4 min čítania

Ilustračná fotografia: Žena na čerstvom vzduchu. Pri dýchaní ľudské telo prirodzene uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý vzniká pri premene potravy na energiu. Vedci vypočítali, že ľudstvo takto ročne vyprodukuje viac než dve miliardy ton CO₂. Tento proces je však súčasťou prirodzeného kolobehu uhlíka a nemožno ho porovnávať s emisiami zo spaľovania fosílnych palív. Foto: sebra / Shutterstock
Človek v pokoji vydýchne denne zhruba kilogram oxidu uhličitého. Celé ľudstvo tak za rok vyprodukuje vyše dve miliardy ton CO₂, približne sedemnástinu emisií z fosílnych palív. Ilustračná snímka. Foto: sebra / Shutterstock

Každý náš nádych a výdych je súčasťou prirodzeného procesu, nad ktorým sa väčšina ľudí vôbec nezamýšľa. Keď však vedci spočítali množstvo oxidu uhličitého, ktoré ľudstvo vyprodukuje vlastným metabolizmom, dostali prekvapivé číslo. Už v roku 2015 išlo o viac než dve miliardy ton CO₂. Ešte zaujímavejšie je, že toto množstvo za tri desaťročia výrazne vzrástlo. Znamená to, že samotným dýchaním prispievame ku globálnemu otepľovaniu? Odpoveď vedcov je jednoznačná.

Ľudské telo neustále spotrebúva energiu a pri spracovaní živín produkuje oxid uhličitý. Vedci z britskej University of Bath sa rozhodli vypočítať, aké množstvo tohto plynu vzniká v organizmoch všetkých ľudí na Zemi. Podľa tlačovej správy University of Bath výsledky ukázali, že v roku 2015 ľudský metabolizmus celosvetovo vyprodukoval približne 2,05 miliardy ton CO₂. Výskum publikovali v odbornom časopise The Lancet Planetary Health.

Koľko oxidu uhličitého vyprodukujú ľudia za rok?

Oxid uhličitý vzniká v našom tele nepretržite. Bunky získavajú energiu z prijatej potravy a pri metabolických procesoch vzniká CO₂, ktorý krv prenáša do pľúc. Odtiaľ ho následne vydychujeme do okolitého prostredia.

U jedného človeka ide o relatívne malé množstvo. Keď sa však spočítajú miliardy ľudí, výsledok dosahuje ohromujúce rozmery.

Vedci odhadli, že v roku 1985 ľudstvo metabolicky vyprodukovalo približne 1,18 miliardy ton CO₂. O tridsať rokov neskôr, v roku 2015, už toto množstvo dosahovalo 2,05 miliardy ton.

Pre porovnanie, emisie zo spaľovania fosílnych palív a priemyselných procesov dosiahli v tom istom roku približne 35 miliárd ton CO₂. Ľudský metabolizmus tak predstavoval zhruba jednu sedemnástinu tohto objemu.

Za tri desaťročia sa produkcia CO₂ z ľudského metabolizmu zvýšila približne o 74 percent.

Prečo množstvo CO₂ tak výrazne vzrástlo?

Hlavným dôvodom nie je to, že by ľudia začali dýchať podstatne intenzívnejšie. Rozhodujúcu úlohu zohral rast svetovej populácie.

V roku 1985 žilo na Zemi približne 4,9 miliardy ľudí. Do roku 2015 sa počet obyvateľov zvýšil na viac než 7,3 miliardy.

Podľa výskumníkov samotný populačný rast vysvetľuje viac než 60 percent zaznamenaného zvýšenia metabolickej produkcie CO₂.

Medzi rokmi 1985 a 2015 pribudlo na Zemi takmer 2,5 miliardy ľudí. Práve rast populácie stojí za väčšinou nárastu CO₂ z ľudského metabolizmu. V husto osídlených mestách môže vydychovaný CO₂ dokonca skresľovať merania emisií z dopravy a vykurovania. Ilustračná snímka. Foto: Melnikov Dmitriy / Shutterstock

Význam však majú aj ďalšie faktory. Množstvo oxidu uhličitého vytváraného organizmom súvisí s energetickým výdajom, telesnou hmotnosťou, vekom a ďalšími biologickými charakteristikami. Výskumníci preto pri svojich výpočtoch zohľadnili nielen počet obyvateľov, ale aj rozdiely medzi jednotlivými skupinami populácie.

Vedci využili viac než 9 000 skutočných meraní

Výsledné čísla nevznikli jednoduchým vynásobením priemerného množstva vydychovaného CO₂ počtom obyvateľov planéty.

Vedci vychádzali z rozsiahlej medzinárodnej databázy, ktorá obsahovala 9 006 meraní od 6 756 ľudí vo veku od narodenia až do 101 rokov.

Použili údaje získané metódou dvojito značenej vody, ktorá umožňuje odhadovať energetický výdaj a produkciu CO₂ v bežných životných podmienkach.

Táto metóda využíva vodu obsahujúcu stabilné, nerádioaktívne izotopy vodíka a kyslíka. Vedci následne sledujú, ako rýchlo sa tieto izotopy z organizmu vylučujú, čo umožňuje vypočítať produkciu oxidu uhličitého.

Výskumníci tieto poznatky prepojili s demografickými údajmi a informáciami o telesnej hmotnosti populácie. Vytvorili tak model umožňujúci odhadnúť globálnu produkciu CO₂ z ľudského metabolizmu v rokoch 1985 až 2015.

Znamená to, že dýchaním otepľujeme planétu?

Hoci ľudia vydychujú obrovské množstvo oxidu uhličitého, tento proces nemožno porovnávať s emisiami vznikajúcimi spaľovaním uhlia, ropy alebo zemného plynu. Rozdiel spočíva v pôvode uhlíka.

Uhlík, ktorý sa z nášho tela uvoľňuje pri dýchaní, pochádza z potravy. Rastliny počas fotosyntézy prijímajú oxid uhličitý z atmosféry a využívajú uhlík na tvorbu organických látok.

Keď tieto rastliny zjeme, prípadne konzumujeme živočíšne produkty pochádzajúce z potravinového reťazca, uhlík sa dostáva do nášho organizmu. Pri metabolizme sa jeho časť opäť uvoľňuje vo forme CO₂.

Ide teda o súčasť relatívne krátkeho biologického kolobehu uhlíka. Samotné dýchanie nepridáva do atmosféry nový uhlík z geologických zásob, ako sa to deje pri spaľovaní fosílnych palív.

Prečo sú fosílne palivá úplne iný prípad?

Uhlie, ropa a zemný plyn obsahujú uhlík, ktorý zostával pod zemským povrchom uložený milióny rokov. Pri ich spaľovaní sa tento uhlík uvoľňuje do atmosféry vo forme oxidu uhličitého.

Ilustračná fotografia: Hustý dym stúpajúci z priemyselných komínov. Spaľovanie fosílnych palív uvoľňuje do atmosféry uhlík, ktorý bol milióny rokov uložený pod zemským povrchom. Na rozdiel od oxidu uhličitého vydychovaného ľuďmi tieto emisie prispievajú k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov a ku globálnemu otepľovaniu. Foto: uipxi / Shutterstock
V husto osídlených mestách môže CO₂ vydychovaný obyvateľmi skresľovať merania, ktorými vedci odhadujú emisie z dopravy a vykurovania. Ilustračná snímka. Foto: [autor] / Shutterstock

Tým sa zvyšuje množstvo uhlíka v aktívnom kolobehu medzi atmosférou, oceánmi a pevninou. Práve tento dodatočný prísun významne prispieva k rastu koncentrácie skleníkových plynov a globálnemu otepľovaniu.

„Netvrdíme, že dýchanie spôsobuje klimatickú zmenu,“ zdôraznil profesor Javier Gonzalez z University of Bath.

Z výsledkov preto nevyplýva, že by sme mali obmedzovať fyzickú aktivitu, pretože pri cvičení vydychujeme viac CO₂.

Treba však rozlišovať medzi samotným metabolizmom a širšími emisiami spojenými s výrobou potravín, poľnohospodárstvom či dopravou. Tieto činnosti môžu mať významnú klimatickú stopu, no predstavujú odlišnú otázku než množstvo CO₂ vznikajúce priamo v ľudskom tele.

Prečo vedci vôbec počítali ľudské výdychy?

Výskum nebol zameraný na obviňovanie ľudí z produkcie oxidu uhličitého. Jeho cieľom bolo presnejšie opísať globálny kolobeh uhlíka.

Profesor Javier Gonzalez z University of Bath vysvetľuje, že doteraz chýbal dostatočne podrobný odhad množstva CO₂ vznikajúceho pri premene potravy na energiu v ľudských organizmoch.

Podľa autorov je metabolizmus ľudí významnou súčasťou uhlíkového kolobehu najmä v husto osídlených mestách. Tam môže ovplyvňovať aj merania, ktorými vedci odhadujú mestské emisie.

Takéto údaje môžu pomôcť lepšie pochopiť pohyb uhlíka medzi jednotlivými súčasťami životného prostredia a spresniť modely, ktoré hodnotia klimatické procesy či účinnosť opatrení na znižovanie emisií.

Výskum tak pripomína, že pri hodnotení klimatických zmien záleží nielen na množstve oxidu uhličitého, ale predovšetkým na tom, odkiaľ pochádza.

Mohlo by vás zaujímať