Umelá inteligencia dnes dokáže viesť rozhovory, ktoré pôsobia až znepokojivo ľudsky. Slávny evolučný biológ Richard Dawkins priznal, že pri komunikácii s chatbotom Claude mal občas pocit, akoby na druhej strane „niečo naozaj bolo“. Vedci však upozorňujú, že práve v tom spočíva najväčšia ilúzia modernej AI.
Richard Dawkins patrí medzi najznámejších vedcov sveta a dlhé roky sa venuje evolúcii, biológii aj fungovaniu ľudskej mysle. O to väčšiu pozornosť vyvolali jeho nedávne slová o umelej inteligencii. Dawkins totiž priznal, že rozhovory s chatbotom Claude naňho občas pôsobia tak presvedčivo, až je ťažké ubrániť sa dojmu, že AI môže mať vlastné vedomie.
Vedec síce priamo nepovedal, že chatbot je vedomý, no otvorene priznal zvláštny psychologický efekt, ktorý pri komunikácii cítil. Dokonca zažartoval, že keď začne mať podozrenie, že systém možno vedomý je, radšej mu nepovie nič nepríjemné, aby „nezranil jeho city“.
Na zaujímavý fenomén okolo modernej umelej inteligencie pritom upozornil aj portál The Conversation, podľa ktorého si ľudia veľmi rýchlo začínajú vytvárať emocionálny vzťah aj k systémom, ktoré v skutočnosti iba mimoriadne presvedčivo napodobňujú ľudskú komunikáciu.
Práve táto poznámka okamžite rozprúdila obrovskú debatu o tom, kam sa moderná umelá inteligencia vlastne dostala.
Ľudia pripisujú strojom emócie už desaťročia
Myšlienka, že počítače môžu pôsobiť ľudsky, pritom vôbec nie je nová. Už v 60. rokoch minulého storočia vznikol jeden z prvých chatbotov na svete s názvom Eliza. Program fungoval veľmi jednoducho – používateľovi kládol otázky a odpovedal podľa pripravených schém.
Napriek tomu sa stalo niečo nečakané. Ľudia si s programom začali vytvárať emocionálny vzťah. Zverovali sa mu s osobnými problémami, rozprávali o pocitoch a niektorí mali dokonca pocit, že im systém rozumie.
Samotný tvorca Elizy bol týmto správaním šokovaný. Neskôr opisoval reakcie používateľov ako silné iluzórne premietanie ľudských vlastností do stroja.
Dnes sa podľa odborníkov deje veľmi podobný jav, ibaže v oveľa väčšom meradle. Moderné chatboty sú totiž neporovnateľne pokročilejšie než primitívne systémy spred šesťdesiatich rokov.
Prečo AI pôsobí tak presvedčivo?
Moderné chatboty fungujú na princípe veľkých jazykových modelov. Tie analyzujú obrovské množstvo textov a predpovedajú, aké slovo by malo nasledovať ako ďalšie. V praxi ide o extrémne sofistikovanú verziu automatického dopĺňania textu, ktoré poznáme zo smartfónov.
Rozdiel je v tom, že dnešné modely dokážu vytvárať plynulé rozhovory, reagovať prirodzene a imitovať emócie či osobnosť.
Práve tu vzniká ilúzia vedomia. Chatbot používa slovo „ja“, komunikuje pokojne a empaticky, pamätá si kontext rozhovoru a odpovedá spôsobom, ktorý veľmi pripomína komunikáciu medzi ľuďmi. Dokonca aj samotné rozhrania aplikácií vyzerajú ako klasické chaty s reálnym človekom.
Ako elegantne upozornil The Conversation, ľudský mozog je mimoriadne citlivý na sociálne signály. Keď niečo komunikuje ako človek, veľmi rýchlo tomu začneme pripisovať ľudské vlastnosti – aj keď ide len o algoritmus.
Vedci upozorňujú aj na riziká
Odborníci zároveň varujú, že predstava vedomej AI môže byť nebezpečná. Ľudia si totiž môžu k chatbotom vytvárať silné emocionálne väzby, hoci systémy nie sú schopné city opätovať.
Niektorí používatelia už dnes trávia s AI dlhé hodiny denne, radia sa s ňou o osobných problémoch alebo ju používajú ako náhradu medziľudských vzťahov. Psychológovia upozorňujú, že pri dlhodobom používaní môže človek postupne zabudnúť, že komunikuje iba so sofistikovaným programom.
Vedci zároveň tvrdia, že diskusia o „právach chatbotov“ môže zatlačiť do úzadia oveľa reálnejšie problémy umelej inteligencie. Patria medzi ne manipulácia používateľov, dezinformácie, ochrana súkromia alebo bezpečnosť systémov.
AI zatiaľ necíti. No ilúziu vytvára mimoriadne dobre
Podľa expertov dnes neexistujú dôkazy, že by moderné chatboty mali vedomie podobné človeku. To však neznamená, že ich správanie nemôže pôsobiť presvedčivo.
Práve naopak. Čím prirodzenejšie systémy komunikujú, tým viac budú ľudia podliehať dojmu, že na druhej strane existuje skutočná myseľ.
A možno práve preto sa debata okolo umelej inteligencie stáva čoraz emotívnejšou. Nie preto, že AI už získala vedomie, ale preto, že mimoriadne dobre napodobňuje všetko, čo si s vedomím spájame.
Zdroje pre článok:
- The Conversation — Julian Koplin, Megan Frances Moss: Is Richard Dawkins right about Claude? No. But it’s not surprising AI chatbots feel conscious to us (2026)