Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajná sopka uprostred zamrznutej Antarktídy. Hora Erebus však už desaťročia fascinuje vedcov nezvyčajným javom – z jej krátera sa do ovzdušia dostávajú mikroskopické kryštáliky čistého zlata. Hoci tento fenomén skúmajú už viac než 30 rokov, dodnes nedokázali s istotou vysvetliť, ako vlastne vzniká.
O tomto pozoruhodnom prírodnom úkaze informuje portál ScienceAlert, ktorý pripomína výsledky dlhoročného výskumu vulkanológov. Tí zistili, že aktívna antarktická sopka Erebus denne vypustí do atmosféry približne 80 gramov zlatého prachu, pričom najmenšie čiastočky dokáže vietor uniesť až tisíc kilometrov od samotného vulkánu.
Najjužnejšia aktívna sopka na svete ukrýva jedinečné tajomstvo
Hora Erebus sa týči do výšky 3 794 metrov nad morom na Rossovom ostrove približne 1 350 kilometrov od geografického južného pólu. Ide o najjužnejšie položenú aktívnu sopku na Zemi, ktorá je známa najmä tým, že v jej kráteri sa nachádza stále lávové jazero – mimoriadne vzácny jav, ktorý sa vyskytuje len na niekoľkých miestach sveta.
Na tejto vzácnej satelitnej snímke z programu Copernicus Sentinel-2 sú jasne viditeľné horúce miesta trvalého lávového jazera ukrytého v kráteri sopky Erebus.
Napriek neustálej sopečnej aktivite zostáva Erebus pokrytý mohutnými ľadovcami. Teploty na jeho vrchole totiž počas antarktického leta dosahujú približne -20 °C, zatiaľ čo v zime môžu klesnúť až na -50 °C.
Práve v plynoch unikajúcich z lávového jazera objavili vedci stopy čistého kryštalického zlata, aké zatiaľ nebolo pozorované na žiadnej inej sopke na svete.
Zlatý prach sa dostáva stovky kilometrov od sopky
Vedci počas výskumu odoberali vzorky snehu v okolí krátera, materiál priamo z oblaku plynov nad lávovým jazerom aj vzorky z antarktickej troposféry vo vzdialenosti až 1 000 kilometrov od sopky.
Vo všetkých prípadoch objavili mikroskopické častice zlata. Sopka podľa odhadov denne vyvrhne približne 80 gramov zlatého prachu, pričom jednotlivé častice zvyčajne nepresahujú priemer 20 mikrometrov.
Keď ich však vedci skúmali pomocou elektrónového mikroskopu, zistili niečo ešte prekvapivejšie. Nešlo o náhodný prach, ale o pravidelne vytvorené kryštály, ktoré v niektorých prípadoch dosahovali veľkosť až 60 mikrometrov.
Práve tým je Erebus výnimočný
Samotná prítomnosť zlata vo vulkanických plynoch nie je úplnou raritou. Stopy tohto vzácneho kovu vedci zaznamenali aj pri sopkách Kīlauea na Havaji, Etna v Taliansku, Augustine na Aljaške či El Chichón v Mexiku.
Erebus sa však od všetkých ostatných líši jednou zásadnou vlastnosťou. Ide o jedinú známu sopku na svete, ktorá do atmosféry vypúšťa kryštalické častice elementárneho zlata, nie iba jeho stopové množstvá viazané v iných zlúčeninách.
Práve tento jav už desaťročia zamestnáva vedcov.
Ako sa zlato dostáva z lávy do ovzdušia? Odpoveď stále chýba
Výskumníci upozorňujú, že čisté zlato sa nemôže z magmy jednoducho odparovať podobne ako voda z kanvice. Jeho teplota varu je totiž výrazne vyššia než teploty, ktoré dosahuje láva.
Jedna z hypotéz preto predpokladá, že zlato sa z magmy uvoľňuje vo forme prchavých zlúčenín obsahujúcich chlór. Po ochladení plynov sa z nich kov vyzráža a usádza na antarktickom snehu.
Toto vysvetlenie však naráža na problém. V samotných plynoch sa nachádza len veľmi malé množstvo zlata, čo len ťažko vysvetľuje vznik pravidelných a dobre vytvorených kryštálov.
Neskôr prišiel vulkanológ Philip Kyle s ďalšou možnosťou. Podľa jeho teórie by kryštáliky mohli postupne narastať na povrchu stuhnutej kôry lávového jazera a následne ich do ovzdušia unášajú stúpajúce plyny.
Ani po viac než 30 rokoch výskumu však vedci nedokázali rozhodnúť, ktorý z navrhovaných mechanizmov je správny.
Aj po troch desaťročiach zostáva Erebus záhadou
Aj táto satelitná snímka z programu Copernicus Sentinel-2 ukazuje, ako osamotene leží sopka Erebus uprostred ľadovej Antarktídy. Práve tu vedci už viac než 30 rokov skúmajú jeden z najzáhadnejších vulkanických javov na svete.
ScienceAlert pripomína, že práve jedinečná kombinácia chemického zloženia, teploty, geologických podmienok a ďalších faktorov robí zo sopky Erebus jedno z najzáhadnejších vulkanických miest na planéte.
Výsledky výskumu boli prvýkrát publikované už v roku 1991 vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters, no dodnes neexistuje jednoznačné vysvetlenie, prečo práve antarktický Erebus produkuje drobné kryštály čistého zlata, ktoré následne dopadajú na okolitý sneh.
Použité zdroje