Jeseter jazerný patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby Severnej Ameriky a už dávno si vyslúžil prezývku „živý dinosaurus“. Nové zistenia z oblasti Veľkých jazier však naznačujú, že tento tvor môže byť ešte výnimočnejší, než si vedci mysleli. Samice sa podľa nových odhadov môžu dožívať až neuveriteľných 427 rokov.
Na nové zistenia upozornil The Independent, podľa ktorého k prekvapivému záveru dospeli výskumníci a odborníci z amerických štátov Michigan a Wisconsin. Výsledok výrazne posúva doterajšie predstavy o dĺžke života jesetera jazerného a zároveň môže ovplyvniť spôsob, akým sa bude tento kedysi mimoriadne početný druh v budúcnosti chrániť.
Ryba, ktorá môže prežiť celé stáročia
Jeseter jazerný (Acipenser fulvescens) je pozoruhodný už svojím vzhľadom. Ide o evolučne veľmi starú skupinu rýb a jeho telo pokrývajú namiesto klasických šupín charakteristické kostené štítky. Práve preto sa o ňom často hovorí ako o „živom dinosaurovi“.
Teraz sa k tomu pridáva ďalšia vlastnosť – mimoriadna dlhovekosť.
Analýza populácií z oblasti Veľkých jazier naznačuje, že samice jazerného jesetera sa môžu dožiť až približne 427 rokov. Ak sa tieto odhady potvrdia, druh sa zaradí medzi najdlhšie žijúce stavovce na planéte.
V tomto smere by sa približoval dokonca žralokovi grónskemu, ktorý je známy extrémne pomalým rastom a podľa vedeckých odhadov môže žiť niekoľko storočí. Horná hranica jeho odhadovaného veku sa v niektorých prípadoch pohybuje okolo 500 rokov.
Tento sladkovodný obor môže vážiť viac než 100 kilogramov
Jeseter jazerný neohromuje iba vekom. Podľa americkej Fish and Wildlife Service patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby Severnej Ameriky.
Veľké jedince môžu dosahovať hmotnosť približne 90 až 130 kilogramov, pričom v priaznivých podmienkach môžu niektoré vyrásť ešte viac. Veľkú časť života trávia pri dne, kde hľadajú potravu.
Pomocou vysúvateľných úst zbierajú zo dna najmä mäkkýše, drobné živočíchy a ďalšiu dostupnú potravu.
Práve informácie o raste, prostredí, v ktorom ryby žijú, a ďalších biologických parametroch pomáhajú odborníkom lepšie pochopiť, ako pomaly tieto obrovské ryby v skutočnosti rastú a akého veku môžu dosiahnuť.
Vedci skúmali časti plutiev
Jedným z ľudí, ktorí sa výskumu jeseterov jazerných venujú, je Edward Baker z výskumnej stanice Marquette, patriacej pod Michigan Department of Natural Resources.
Baker pre miestnu televíziu News Channel 3 vysvetlil, že odborníci dokážu vek rýb odhadovať pomocou ročných prírastkov viditeľných na priečnych rezoch lúčov plutiev. Podobne ako letokruhy stromov môžu tieto štruktúry vedcom prezradiť informácie o raste jedinca.
Práve podrobnejšia analýza naznačila, že jesetery jazerné môžu žiť podstatne dlhšie, než sa v minulosti predpokladalo.
Takáto informácia pritom nie je iba biologickou kuriozitou. Presnejšie poznanie dĺžky života môže zásadne ovplyvniť spôsob ochrany celého druhu.
Samice čakajú na prvé potomstvo celé desaťročia
Problém jesetera jazerného spočíva v tom, že jeho životný cyklus je veľmi pomalý. Samice začínajú pohlavne dospievať približne vo veku 15 až 25 rokov.
To je pri obnove populácie zásadný faktor. Ak z prírody zmizne veľké množstvo dospelých jedincov, nemožno očakávať, že ich rýchlo nahradí nová generácia. Trvá celé desaťročia, kým mladé samice vôbec dosiahnu vek, v ktorom sa môžu začať rozmnožovať.
Odborníci preto upozorňujú, že ochrana samotných rýb nestačí. Dôležité je zachovať aj rieky, jazerá a neresiská, ktoré jesetery potrebujú počas jednotlivých častí svojho dlhého života.
Z niekoľkých miliónov zostal iba zlomok
Práve pohľad do minulosti ukazuje, prečo sú nové údaje o veku týchto rýb také dôležité.
Podľa Bakera dnes vo Veľkých jazerách zostáva menej ako jedno percento pôvodnej historickej populácie jeseterov jazerných. Kedysi pritom mala presahovať dva milióny jedincov.
Katastrofálny úbytok sa spája predovšetkým s intenzívnym rybolovom na konci 19. storočia. Jesetery boli lovené v takom rozsahu, že ich populácie sa dostali na pokraj kolapsu.
Dôsledky sú viditeľné dodnes. Druh, ktorý môže podľa nových odhadov prežiť celé stáročia, sa totiž zároveň rozmnožuje tak pomaly, že škody spôsobené človekom sa môžu napravovať celé generácie.
Michigan Department of Natural Resources preto zdôrazňuje, že prísne obmedzenia lovu musia zostať zachované. Ak sa má populácia Veľkých jazier niekedy priblížiť k svojim historickým počtom, jej obnova nebude otázkou niekoľkých rokov.
Pri organizme, ktorého život sa môže merať na stáročia, totiž aj ochranu prírody treba vnímať v úplne inom časovom horizonte.