Ľahnete si do postele, zavriete oči a čakáte. Lenže namiesto spánku začne hlava prehrávať celý deň, zajtrajšie povinnosti aj rozhovor spred troch rokov. Práve v takýchto chvíľach môže zaujať jednoduchá technika, ktorá sa dnes šíri sociálnymi sieťami ako „vojenská metóda zaspávania“. Jej priaznivci tvrdia, že po dostatočnom tréningu môže človeku pomôcť zaspať približne do dvoch minút. Za virálnym trikom sa pritom skrýva oveľa starší príbeh.

Metódu v posledných rokoch znovu objavili sociálne siete. Veľkú pozornosť jej priniesol aj fitness tréner Justin Agustin, ktorého videá oslovili milióny ľudí. Samotná technika však vznikla dávno pred TikTokom či Instagramom.

Jej príbeh sa spája s americkými vojenskými pilotmi a obdobím druhej svetovej vojny. Známa sa stala predovšetkým vďaka atletickému trénerovi Lloydovi „Budovi“ Winterovi, ktorý ju neskôr opísal vo svojej knihe Relax and Win: Championship Performance (Uvoľni sa a vyhraj: Majstrovský výkon).

Piloti potrebovali dokázať zaspať aj pod obrovským tlakom

Pre vojenských pilotov nebol kvalitný odpočinok iba otázkou pohodlia. Únava, stres a nedostatok spánku mohli viesť k chybám, ktoré mali vo vzduchu fatálne následky. Potrebovali preto spôsob, ako sa čo najrýchlejšie upokojiť a zaspať aj v prostredí, ktoré malo od ideálnej spálne veľmi ďaleko.

Winter vo svojej knihe z roku 1981 opisoval techniku relaxácie, ktorú spájal s výcvikom pilotov počas druhej svetovej vojny. Práve odtiaľ pochádza aj jedno z najznámejších tvrdení spojených s touto metódou.

Podľa Wintera sa po približne šiestich týždňoch tréningu podarilo dosiahnuť až 96-percentnú úspešnosť pri zaspávaní približne do dvoch minút. Piloti to údajne zvládali dokonca aj po káve či pri rušivých zvukoch v pozadí.

Tu je však dôležitý háčik. Toto pôsobivé číslo nepochádza z modernej recenzovanej vedeckej štúdie, ale z Winterovej knihy. Dnes ho preto nemožno považovať za nezávisle potvrdený vedecký údaj.

Samotný princíp techniky však nie je až taký exotický, ako môže znieť. Stojí najmä na postupnom uvoľňovaní svalov, pokojnom dýchaní a odpútaní pozornosti od myšlienok, ktoré človeka držia v bdelom stave.

Najskôr musí „vypnúť“ telo

Celý postup sa začína pohodlnou polohou. Ruky nechajte voľne položené a sústreďte sa na tvár. Uvoľnite čelo, oblasť okolo očí, líca, ústa aj sánku. Práve sánku totiž mnohí ľudia pri strese podvedome zvierajú.

Potom nechajte klesnúť ramená a vedome uvoľnite ruky. Pokračujte cez hrudník a brucho až k nohám. Nejde o to svaly aktívne napínať, ale skôr si postupne uvedomovať jednotlivé časti tela a dovoliť im povoliť.

Dýchanie by malo zostať pokojné a prirodzené. Cieľom je dostať telo do stavu, v ktorom už nemusí zostať „v pohotovosti“.

A potom prichádza časť, ktorá môže byť pre mnohých oveľa ťažšia.

Čo však urobiť s hlavou, ktorá odmieta prestať premýšľať?

Keď je telo uvoľnené, nasleduje približne desať sekúnd venovaných upokojeniu mysle. A práve tu môže človek naraziť. Stačí si povedať „na nič nemysli“ a mozog často urobí presný opak.

S vojenskou metódou sa preto spájajú jednoduché mentálne obrazy. Jedným z nich je predstava, že ležíte v pohodlnej hojdacej sieti v úplne tmavej miestnosti.

Druhý obraz je ešte zvláštnejší: predstavíte si, že ležíte v čiernom zamatovom kajaku na dokonale pokojnom jazere a nad sebou máte čistú oblohu.

Ak ani to nezaberá a myšlienky sa stále vracajú k práci, povinnostiam či problémom, technika odporúča približne desať sekúnd opakovať v duchu jednoduché slová: „Nemysli, nemysli, nemysli.“

Nejde pritom o žiadne kúzelné heslo. Zmyslom je dať mysli čo najjednoduchší a monotónny podnet namiesto toho, aby pokračovala v nekonečnom premýšľaní.

Dve minúty nie sú zárukou

Práve toto je pri virálnych videách o vojenskej metóde ľahké prehliadnuť. Nie je vedecky dokázané, že každý človek pomocou nej zaspí do 120 sekúnd. Ani historické tvrdenie o 96-percentnej úspešnosti nemožno dnes nezávisle overiť.

Dokonca aj podľa príbehu, z ktorého sa dnešná popularita metódy odvíja, sa schopnosť rýchlo zaspať nemala objaviť zo dňa na deň. Piloti mali techniku precvičovať niekoľko týždňov.

Pre človeka, ktorý večer leží v posteli a nedokáže zastaviť prúd myšlienok, však môže mať táto metóda jednu veľkú výhodu: nič nestojí, je jednoduchá a nevyžaduje žiadne špeciálne pomôcky.

Ak teda prvý večer nezaspíte za dve minúty, neznamená to, že robíte niečo zle. Oveľa rozumnejšie je vnímať ju ako relaxačný rituál, ktorým si telo a myseľ postupne spájajú posteľ s uvoľnením a spánkom – nie ako stopky, ktoré musia po 120 sekundách skončiť spánkom.