Celé desaťročia bol výnimkou. Kým väčšina ľadovcov v Patagónii ustupovala, slávny Perito Moreno si držal svoju pozíciu a pôsobil takmer nezničiteľne. Teraz sa však niečo zmenilo. Ľadovec sa stenčuje, jeho čelo ustupuje a vedci pod hladinou jazera objavili terén, ktorý môže celý proces ešte výrazne zrýchliť. Ak sa ich predpoklady naplnia, miesto, za ktorým dnes cestujú státisíce turistov, bude v budúcnosti vyzerať úplne inak.

Na výraznú zmenu jedného z najslávnejších ľadovcov sveta upozornil portál The Conversation, ktorý vychádzal z novej práce vedcov z Nemecka a Argentíny. Výskum bol publikovaný vo vedeckom časopise Communications Earth & Environment z portfólia Nature a priniesol doteraz najpodrobnejší pohľad na to, čo sa deje nielen na povrchu Perito Morena, ale aj hlboko pod ním. 

Perito Moreno patrí medzi miesta, pri ktorých fotografie len ťažko vystihnú skutočné rozmery. Približne 30 kilometrov dlhá masa ľadu steká z južného patagónskeho ľadovcového poľa v Andách až do jazera Argentino. Jeho čelo tam vytvára mohutnú ľadovú stenu, ku ktorej sa návštevníci dokážu dostať nezvyčajne blízko. 

Ročne sem podľa The Conversation prichádza takmer 700-tisíc návštevníkov. Z vybudovaných vyhliadok môžu sledovať jednu z najväčších atrakcií Patagónie – obrovské kusy ľadu sa odtrhnú od čela ľadovca a s rachotom padajú do tyrkysovej vody. 

Lenže pohľad, ktorý dnes patrí k symbolom argentínskej Patagónie, nemusí zostať rovnaký navždy.

Perito Moreno bol medzi ľadovcami zvláštnou výnimkou

Na Perito Morenovi bolo celé desaťročia fascinujúce najmä to, čo nerobil – neustupoval tak ako množstvo ľadovcov okolo neho.

Zatiaľ čo v Patagónii dochádzalo k výrazným stratám ľadu, jeho čelo a výška povrchu zostávali pomerne stabilné. V rokoch 2000 až 2019 ustúpilo jeho čelo menej než 100 metrov. Práve táto stabilita z neho urobila medzi vedcami mimoriadne zaujímavú výnimku. 

Veľkú úlohu pritom zohráva miesto, na ktorom sa ľadovec končí.

Perito Moreno sa vlieva do jazera Argentino a v minulosti dokázal postúpiť až k polostrovu Magallanes na protiľahlej strane. Pri výraznejších postupoch tak prehradil rameno Brazo Rico a vytvoril obrovskú prírodnú ľadovú hrádzu.

Voda sa za ňou postupne hromadila a jej hladina stúpala. Nakoniec si voda prerazila cestu cez ľad a nasledovalo dramatické pretrhnutie hrádze – udalosť, ktorou sa Perito Moreno preslávil po celom svete. Vedci pri minulých výrazných postupoch zaznamenali zvýšenie hladiny za ľadovou bariérou o viac než deväť metrov. 

Pre jeho stabilitu však bolo podstatné ešte niečo, čo návštevníci z vyhliadky vôbec nevidia.

Pod vodou sa nachádza vyvýšenina, ktorá ľadovec celé roky pomáhala držať na mieste.

Vedci sa pozreli aj pod ľad

Aby odborníci pochopili, čo sa s Perito Morenom deje, nestačilo sledovať fotografie jeho čela.

V roku 2022 uskutočnili merania hrúbky ľadu pomocou radaru neseného vrtuľníkom. O rok neskôr zmapovali aj dno jazera pred jeho čelom. Tieto údaje následne spojili so satelitnými meraniami zmien výšky povrchu a rýchlosti pohybu ľadu medzi rokmi 2000 a 2024. 

A práve pod hladinou objavili kľúč k tomu, prečo dokázal byť Perito Moreno tak dlho stabilný.

Pred jeho čelom sa nachádza podvodná morénová vyvýšenina vysoká približne 100 až 120 metrov nad okolitým dnom jazera. Fungovala ako prirodzená bariéra a pomáhala stabilizovať ľadovec. 

Lenže Perito Moreno sa od tejto prirodzenej „brzdy“ začína vzďaľovať.

Za štyri roky ustúpil na jednom mieste až o 800 metrov

Zmena je už dnes veľmi dobre merateľná.

Po roku 2020 zaznamenali vedci v severozápadnej časti čela ľadovca ústup približne 800 metrov za iba štyri roky. Na východnej strane bol ústup miernejší, no aj tam sa čelo od roku 2019 posunulo približne o 200 až 400 metrov. Podľa autorov ide v tejto časti o najvýraznejší ústup za posledné desaťročia. 

Ešte výraznejší rozdiel vidno pri stenčovaní ľadu.

V rokoch 2000 až 2019 sa výška povrchu pri čele znižovala priemerne približne o 0,34 metra ročne. Medzi rokmi 2019 a 2024 to už bolo približne 5,5 metra ročne.

To znamená približne 16-násobné zrýchlenie. Vedci zároveň pozorovali zrýchlenie samotného pohybu ľadu. 

A práve tu sa začína problém, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti Perito Morena.

Pod hladinou jazera naň čaká hlbšia voda

Predstavte si obrovskú masu ľadu, ktorej čelo sa stále opiera o vyvýšené dno. Kým túto oporu má, zostáva stabilnejšia.

Keď však Perito Moreno ustúpi za túto prirodzenú vyvýšeninu na dne jazera, dostane sa do oblasti, kde je jazero podstatne hlbšie.

Vztlak vody začne hrať väčšiu úlohu a čoraz väčšia časť ľadu sa môže dostať blízko stavu, keď ju voda začne nadnášať. Zároveň sa zníži tlak, ktorým ľad pôsobí na dno, čo môže urýchliť jeho kĺzanie.

Výsledkom môže byť nepríjemná reťazová reakcia.

Ľadovec ustúpi do hlbšej vody, stratí časť prirodzenej opory, jeho pohyb sa zrýchli a začne sa intenzívnejšie odlamovať. Tým sa čelo dostane ešte ďalej do hlbšej vody a celý proces sa môže opakovať. 

Vedci preto hovoria o možnosti rozsiahleho a rýchleho ústupu, keď ľadovec stratí stabilizačný účinok podvodnej vyvýšeniny.

Znamená to, že Perito Moreno čoskoro zmizne?

Tu je potrebné byť opatrný.

Štúdia nepredpovedá konkrétny rok, v ktorom Perito Moreno zmizne, a ani netvrdí, že celý ľadovec v najbližších rokoch prestane existovať.

Model vedcov je zámerne jednoduchší. Namiesto presného časového harmonogramu ukazuje možné fázy budúceho ústupu, ak bude súčasné stenčovanie pokračovať. 

Prvá kritická fáza nastane vtedy, keď sa čelo odpúta od podvodnej skalnej vyvýšeniny, ktorá ho dnes stabilizuje.

Za ňou sa nachádza hlboké ľadovcové údolie. Vedci odhadujú, že ľad v tejto oblasti dosahuje miestami hrúbku približne 700 metrov. Práve tam by mohol nasledovať výrazný ústup, kým ľadovec nenarazí na ďalšie miesto, ktoré ho dokáže aspoň dočasne stabilizovať. 

Perito Moreno teda nemusí „zmiznúť“ v doslovnom zmysle slova. Môže však postupne zmiznúť z miesta, na ktorom ho dnes poznajú milióny ľudí.

Turisti môžu najskôr vidieť ešte väčšie divadlo

Je v tom zvláštny paradox.

Ak sa čelo ľadovca stane nestabilnejším, návštevníci môžu určitý čas pozorovať častejšie a dramatickejšie odlamovanie veľkých kusov ľadu.

Na pohľad by išlo o fascinujúce prírodné divadlo.

V skutočnosti by však mohlo byť prejavom toho, že ľadovec stráca stabilitu.

The Conversation upozorňuje, že pri výraznom ústupe sa môže čelo Perito Morena postupne vzdialiť od dnešných turistických vyhliadok. Miesto známe obrovskou ľadovou stenou stojacou takmer pred očami návštevníkov by tak jedného dňa mohlo vyzerať úplne inak. 

To, čo sa deje s Perito Morenom, nie je iba miestny problém

Príbeh argentínskeho ľadovca zapadá do oveľa väčšieho obrazu.

Patagónske ľadovcové polia patria k oblastiam s mimoriadne vysokými stratami ľadu. Samotné Južné patagónske ľadovcové pole strácalo v rokoch 2000 až 2019 v dôsledku procesov na čelách jazerných a morských ľadovcov približne 21 miliárd ton ľadu ročne. 

A podobný trend vidíme po celom svete.

Keď ľadovce strácajú hmotu, časť vody sa dostáva do oceánov a prispieva k rastu hladiny morí. Ľadovce zároveň fungujú ako prírodné zásobárne sladkej vody – počas chladných období ukladajú vodu vo forme snehu a ľadu a neskôr ju postupne uvoľňujú do riek.

Ich ústup preto nie je iba problémom pre fotografov, turistov alebo horskú krajinu.

Dôsledky môžu pocítiť aj ľudia ďaleko od samotných ľadovcov.

Ustupujúce ľadovce môžu vytvárať nové riziká

Keď sa ľadovec stiahne, pred jeho čelom môže zostať jazero zadržiavané ľadom alebo nestabilnými nánosmi hornín.

Ak takáto prirodzená hrádza náhle povolí, obrovské množstvo vody sa môže vyrútiť do údolia.

Práve preto vedci ľadovce nesledujú iba preto, aby vedeli, koľko ľadu z nich zmizlo. Monitorovanie ich pohybu, okolitých svahov a novovznikajúcich jazier môže mať priamy význam pre bezpečnosť ľudí.

Ako dramaticky sa dokáže horské prostredie zmeniť, ukázalo v máji 2025 aj švajčiarske Blatten. Po zosuve hornín na ľadovec Birch sa obrovská masa ľadu a skál zrútila do údolia a pochovala väčšinu obce. Vďaka predchádzajúcemu monitorovaniu však boli obyvatelia včas evakuovaní.

Blatten a Perito Moreno nie sú rovnakým typom udalosti. Spája ich však jedna vec – zmeny ľadovcov môžu mať následky ďaleko za hranicou samotného ľadu.

Z výnimky sa môže stať ďalší ustupujúci ľadovec

A práve preto je Perito Moreno pre vedcov taký zaujímavý.

Celé desaťročia bol ľadovcom, ktorý akoby vzdoroval tomu, čo sa dialo okolo neho.

Keď mnohé ďalšie patagónske ľadovce ustupovali, Perito Moreno zostával relatívne stabilný.

Teraz však vedci pozorujú najvýraznejší ústup za posledné desaťročia, prudké zrýchlenie stenčovania a zmeny rýchlosti pohybu ľadu. Zároveň po prvý raz podrobne poznajú terén ukrytý pod jeho čelom a vedia, že za prirodzenou bariérou sa nachádza hlboké údolie, ktoré môže ďalší ústup podporovať. 

Nikto dnes nemôže povedať, že o pár rokov celý Perito Moreno prestane existovať.

Môže sa však začať strácať Perito Moreno taký, aký ho poznáme dnes – s mohutnou ľadovou stenou stojacou priamo pred návštevníkmi jazera Argentino.

A na tom je celý príbeh možno najpozoruhodnejší.

Jedna z najslávnejších výnimiek medzi ustupujúcimi ľadovcami zrejme prestáva byť výnimkou.