Kilometre solárnych panelov na miestach, ktoré si ľudia spájajú s tradičnými olivovými hájmi. Zábery zo španielskej Andalúzie sa začali šíriť internetom a opäť otvorili citlivú otázku: kam až môže zájsť energetická transformácia, ak o rovnakú pôdu súperia výroba elektriny a poľnohospodárstvo? V jednej z najvýznamnejších oblastí pestovania olív v Európe už proti veľkým solárnym projektom protestujú farmári a spor sa dostal až k vyvlastňovaniu pôdy.
Novú vlnu pozornosti vyvolalo video z dronu, ktoré na sociálnej sieti X zverejnil používateľ @Bundeskanz50246 (Michael). Zábery sa začali rýchlo šíriť a obrovské plochy fotovoltických panelov ľudia na internete prirovnávajú k „skleneným poliam“. Video pritiahlo pozornosť k premene častí andalúzskej krajiny a k sporom, ktoré tam výstavba veľkých solárnych elektrární vyvoláva už dlhšie.
Podobným prípadom sa dlhodobo venuje aj odborný portál Olive Oil Times, ktorý mapuje spory medzi solárnymi developermi a farmármi v ďalších častiach Andalúzie. Podľa jeho údajov regionálna vláda schválila 25 veľkých solárnych projektov na 5 500 hektároch olivových hájov. Andalúzia pritom patrí k najvýznamnejším oblastiam produkcie olivového oleja na svete a ročne má približne 3 000 hodín slnečného svitu.
Na mieste olivovníkov sa objavili rozsiahle solárne plochy
Zábery, ktoré sa teraz šíria sociálnymi sieťami, majú pochádzať z okolia Cartaojalu pri meste Antequera v provincii Málaga. Podľa pôvodných informácií sa tam medzi rokmi 2023 až 2025 odstránili olivové háje na ploche približne 500 hektárov.
Odhady hovoria približne o 20-tisíc olivovníkoch, pričom niektoré z nich mali byť staré takmer sto rokov. Pre miestnych preto nejde iba o zmenu toho, ako krajina vyzerá. Olivové háje sú zdrojom práce a príjmov a zároveň sú neoddeliteľnou súčasťou charakteru južného Španielska.
Práve spojenie starých olivovníkov a obrovských solárnych elektrární spôsobilo, že sa podobné projekty stali mimoriadne citlivou témou.
A Cartaojal nie je jediným miestom, kde sa takéto spory objavujú.
V ďalších častiach Andalúzie ide o tisíce hektárov
Ešte ostrejšia situácia vznikla v provinciách Jaén a Córdoba, teda priamo v srdci španielskeho olivového priemyslu.
Regionálna vláda tam schválila výstavbu 25 veľkých solárnych elektrární na celkovej ploche približne 5 500 hektárov olivových hájov. Jedným z hlavných centier odporu sa stala Lopera v provincii Jaén, kde podľa aktivistov projekty navrhované dvoma solárnymi developermi zasiahnu približne 1 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Rozdiely však panujú aj v odhadoch toho, koľko stromov má v konkrétnych projektoch zmiznúť. Aktivisti pri projektoch v oblasti Lopery hovoria približne o 42-tisíc olivovníkoch, zatiaľ čo predstavitelia regionálnej vlády uvádzajú podstatne nižší počet, približne 13-tisíc stromov.
Spor teda nie je iba o tom, či majú v Andalúzii pribúdať obnoviteľné zdroje energie. Ide aj o to, kde presne sa majú nové elektrárne stavať a čo im má ustúpiť.
Farmári protestujú, vyzbierali viac ako 120-tisíc podpisov
Odpor miestnych nie je zanedbateľný. Občianska iniciatíva SOS Rural podľa Olive Oil Times získala viac ako 120-tisíc podpisov pod výzvou požadujúcou moratórium na odstraňovanie olivovníkov a výstavbu solárnych zariadení v dotknutých oblastiach.
Farmári a aktivisti argumentujú tým, že nejde iba o samotné stromy. Obávajú sa straty pracovných miest, príjmov z produkcie olív a postupného narúšania poľnohospodárskeho charakteru regiónu.
Mimoriadne citlivou témou sa stalo aj vlastníctvo pôdy. Andalúzske úrady označili niektoré projekty obnoviteľných zdrojov za projekty vo verejnom záujme, čo umožňuje začať proces vyvlastnenia v prípadoch, keď sa s vlastníkmi nepodarí dosiahnuť dohodu. Časť majiteľov však svoju pôdu energetickým spoločnostiam prenajala dobrovoľne.
Regionálne úrady zároveň odmietajú predstavu, že rozvoj fotovoltiky automaticky znamená ústup pestovania olív. Predstaviteľ andalúzskej vlády Jorge Paradela napríklad uviedol, že samotná provincia Jaén má dnes približne o 4 000 hektárov olivových hájov viac než pred piatimi rokmi.
Strata 500 hektárov môže znamenať milióny eur
Pre farmárov má spor aj veľmi konkrétny ekonomický rozmer.
Miestne družstvo La Loperana vypočítalo, že strata približne 500 hektárov olivovníkov by mohla znamenať výpadok viac ako 3 milióny eur v mzdách a predaji olivového oleja. Pri jednom z projektov družstvo odhadovalo stratu približne dvoch miliónov kilogramov olív počas každej úrody, z ktorých by sa dalo vyrobiť približne 400-tisíc litrov oleja.
Podľa družstva by ekonomický výpadok predstavoval približne štvrtinu hospodárstva Lopery. Práve preto miestni odporcovia projektov odmietajú pohľad, podľa ktorého ide jednoducho o výmenu jedného spôsobu využitia pôdy za druhý.
Olivový háj totiž neprodukuje iba olivy. Je naň naviazaná práca pri zbere, spracovanie úrody, výroba oleja a celý reťazec miestnych podnikov.
Solárne elektrárne môžu meniť teplotu vo svojom bezprostrednom okolí
Do diskusie vstupuje aj otázka, ako rozsiahle fotovoltické elektrárne menia mikroklímu krajiny.
Vedci už opísali jav označovaný ako fotovoltaický tepelný ostrov. Jedna z publikovaných terénnych štúdií zistila, že teplota vzduchu nad veľkou fotovoltickou elektrárňou bola v noci pravidelne približne o 3 až 4 °C vyššia než nad porovnateľnou prirodzenou krajinou. Rozdiel súvisí so zmenou toho, ako povrch prijíma, zadržiava a následne uvoľňuje energiu.
To však neznamená, že solárne elektrárne o niekoľko stupňov otepľujú celé regióny. Ide o lokálny mikroklimatický efekt v okolí veľkých fotovoltických polí a jeho rozsah závisí od konkrétneho prostredia a podmienok.
Olivové háje zároveň poskytujú tieň a vegetácia prostredníctvom evapotranspirácie pomáha ochladzovať svoje bezprostredné okolie. Odstránenie vegetácie a jej nahradenie rozsiahlymi technickými plochami preto prirodzene mení spôsob, akým sa krajina počas dňa zohrieva a následne ochladzuje.
Španielsko potrebuje obrovské množstvo novej solárnej energie
Druhá strana sporu má však tiež silný argument. Španielsko si stanovilo veľmi ambiciózne energetické ciele.
Národný energetický a klimatický plán počíta s tým, že krajina bude mať do roku 2030 približne 76 GW fotovoltického výkonu, pričom 57 GW má pripadať na fotovoltické zariadenia umiestnené na zemi. Takéto veľké elektrárne prirodzene potrebujú rozsiahle plochy a Andalúzia je pre ne vďaka takmer 3 000 hodinám slnečného svitu ročne mimoriadne atraktívna.
Práve tu však vzniká zásadná otázka: má sa na výrobu elektriny využívať úrodná poľnohospodárska pôda, ak existujú aj iné možnosti?
Juan Vilar, šéf poradenskej spoločnosti Vilcon pôsobiacej v sektore olivového oleja, upozorňuje, že podľa údajov španielskeho ministerstva poľnohospodárstva zaberajú fotovoltické parky približne 0,2 percenta využiteľnej poľnohospodárskej pôdy krajiny, teda asi 50-tisíc hektárov. Podľa neho by sa mala väčšia pozornosť venovať strechám, nádržiam a iným plochám, ktoré nie sú vhodné na produkciu potravín.
Riešením nemusia byť iba olivovníky alebo panely
Existuje pritom aj tretia cesta. Čoraz väčšiu pozornosť získava agrofotovoltika, pri ktorej sa výroba elektriny kombinuje s poľnohospodárstvom na tej istej pôde.
Namiesto úplného odstránenia olivového hája by bolo možné panely rozmiestniť tak, aby medzi nimi alebo pod nimi naďalej rástli olivovníky. Takéto riešenia sa už skúmajú práve preto, aby poľnohospodár nemusel voliť iba medzi produkciou potravín a výrobou elektriny.
Zábery „sklenených polí“ z Andalúzie tak ukazujú oveľa väčší problém než spor o niekoľko solárnych parkov. Energetická transformácia potrebuje priestor a poľnohospodárstvo potrebuje úrodnú pôdu. Keď sa oba záujmy stretnú na rovnakom mieste, jednoduché riešenie nemusí existovať.
A práve Andalúzia ukazuje, že pri rozhodovaní o budúcnosti energetiky nebude otázkou iba to, koľko zelenej elektriny dokážeme vyrobiť, ale aj čo sme ochotní kvôli jej výrobe v krajine zmeniť.