Stačí ho jemne otlačiť alebo rozrezať a pred očami začne meniť farbu. Svetlá dužina hríbniku modrejúceho sa v priebehu chvíle sfarbí do intenzívnej modrej, čo môže menej skúseného hubára poriadne vystrašiť. Napriek nezvyčajnému vzhľadu však ide o jedlú a medzi znalcami cenenú hubu, ktorá sa hodí do polievok, omáčok aj na sušenie.
Hríbnik modrejúci (Gyroporus cyanescens) patrí do čeľade hríbnikovité (Gyroporaceae) a jeho najväčšou zvláštnosťou je reakcia po poškodení. Biela až svetlá dužina, póry či rúrky sa veľmi rýchlo a intenzívne sfarbujú do modra. Dospelý hlúbik je navyše zvnútra dutý a rozdelený priehradkami.
O tomto nevšednom druhu informuje aj slovenský hubársky portál Nahuby.sk, ktorý ho vo svojom atlase vedie pod názvom hríbnik modrejúci. Jeho dramatická farebná premena pritom nie je známkou jedovatosti, ale výsledkom chemickej reakcie, ktorá nastáva po poškodení tkaniva huby. Odborný výskum ukázal, že za charakteristickým modraním stojí oxidácia látky nazývanej gyrocyanín.
Hríbnik modrejúci dokáže hubára poriadne prekvapiť
Na prvý pohľad nemusí pôsobiť nijako extravagantne. Klobúk má spravidla svetlé, tlmené odtiene od slamovožltkastej až po takmer belavú farbu. Slovenský atlas húb uvádza priemer klobúka približne 3,5 až 12 centimetrov. Mladé plodnice majú klobúk klenutý, neskôr sa stáva vankúšovitým a v dospelosti môže byť takmer plochý. Jeho povrch pokrýva výrazná vláknitá plsť.
Rúrky na spodnej strane sú spočiatku biele až žltkasté. A práve tu sa začne malé prírodné divadlo. Stačí ich poraniť a veľmi rýchlo sa sfarbia do modra. Rovnako reaguje aj dužina po rozrezaní.
Nápadný je aj hlúbik. Môže dorastať približne do výšky 5 až 10 centimetrov a spočiatku je plný. U dospelých plodníc sa však stáva dutým a vo vnútri má priehradky.
Modrá farba pritom sama osebe neznamená, že je huba jedovatá. Pri tomto druhu ide o charakteristickú chemickú reakciu. Vedecká práca venovaná pigmentom hríbniku modrejúceho už v roku 1973 opísala, že modré sfarbenie poškodeného tkaniva vzniká oxidáciou gyrocyanínu.
Kde možno tento nezvyčajný hríb nájsť?
Hríbnik modrejúci obľubuje najmä piesočnaté, chudobnejšie a kyslé pôdy. Objavuje sa v listnatých aj zmiešaných lesoch a zahraničné mykologické zdroje ho spájajú najmä s listnatými stromami, ako sú buky či duby; uvádza sa však aj výskyt pri jedliach. Často mu vyhovujú suchšie piesočnaté stanovištia s menším množstvom lesnej opadanky.
Na Slovensku ho možno podľa atlasu Náhuby.sk nájsť predovšetkým vo svetlých lesoch na piesočnatých pôdach. Uvádza sa najmä výskyt v nížinách, napríklad na Záhorí, no objavuje sa aj v podhorských oblastiach. Plodnice možno nájsť približne od leta až do neskorej jesene, slovenský atlas uvádza výskyt od júna do novembra, najčastejšie od júla.
Nájsť ho však nemusí byť jednoduché. Svetlé sfarbenie klobúka môže v piesočnatom alebo machom pokrytom prostredí ľahko splynúť s okolím. Práve preto môže byť stretnutie s peknou plodnicou pre hubára malým lesným úlovkom.
Modrá farba pri varení postupne mizne
A potom prichádza otázka, ktorá napadne azda každého, kto ho prvýkrát rozreže: čo sa stane s tou výraznou modrou farbou pri varení?
Pri tepelnej úprave modré sfarbenie postupne ustupuje. Zahraničné mykologické zdroje uvádzajú, že po krátkom opekaní modrá farba z veľkej časti mizne. Tepelne upravená huba má mäsitú konzistenciu a jemnú, mierne orieškovú chuť. Sušením sa jej chuť môže ešte zvýrazniť.
Aj slovenský atlas ho označuje za dobrú jedlú hubu a odporúča ho do polievok, omáčok a na sušenie. Intenzívne modranie síce medzi menej skúsenými hubármi môže vyvolávať nedôveru, pri správne určenom hríbniku modrejúcom však nejde o známku jedovatosti.
V kuchyni tak môže skončiť napríklad v hubovej polievke alebo krémovej omáčke. Vhodný je aj na sušenie a následné použitie ako aromatická prísada do jedál.
Pri hubách platí jedno pravidlo bez výnimky
Ani charakteristické modranie však nestačí na bezpečné určenie huby. Farbu po poranení menia aj iné druhy a pri zbere húb môže mať zámena vážne následky.
Preto zbierajte iba druhy, ktoré dokážete spoľahlivo identifikovať podľa viacerých určovacích znakov. Veľmi mladé či nedostatočne vyvinuté plodnice môžu byť na určovanie problematické a pri akejkoľvek neistote je bezpečnejšie hubu nejesť a nechať si nález skontrolovať skúseným odborníkom.
Huby nikdy neurčujte ochutnávaním. A práve pri hríbniku modrejúcom platí ešte jedna zaujímavá lekcia: nezvyčajná farba sama osebe nerozhoduje o tom, či je huba jedlá alebo jedovatá. Tento druh dokáže po rozrezaní vyzerať až neprirodzene modro, a predsa je po spoľahlivom určení jedlým druhom ceneným aj v kuchyni.