Kozinec blanitý patrí k rastlinám, ktoré majú v tradičnej čínskej medicíne stáročnú históriu. Nový výskum však ukázal niečo oveľa prekvapivejšie. U myší boli jeho polysacharidy spojené s výrazne menším poškodením mozgu po experimentálnej ischemickej príhode. Keď však vedci odstránili črevné baktérie, ochranný účinok prakticky zmizol.

O vzťahu medzi črevami a mozgom sa v posledných rokoch hovorí čoraz častejšie. Nová práca publikovaná vo vedeckom časopise Chinese Journal of Natural Medicines prináša do tejto skladačky ďalší zaujímavý dielik. Vedci skúmali, či môžu polysacharidy z kozinca ovplyvniť poškodenie mozgu prostredníctvom osi črevo–mozog. Výsledky naznačujú, že dôležitú úlohu môžu zohrávať práve mikroorganizmy žijúce v črevách.

Rastlina používaná celé stáročia

Kozinec blanitý (Astragalus membranaceus) pochádza z Ázie a v tradičnej čínskej medicíne sa využíva najmä jeho koreň známy ako Huangqi.

Obsahuje viacero biologicky aktívnych látok vrátane flavonoidov, saponínov a polysacharidov. Práve polysacharidy kozinca, v novej štúdii označované skratkou ASP, sa stali predmetom experimentu.

Vedcov zaujímala jedna zvláštna otázka. Tieto veľké molekuly sa totiž v organizme pomerne ťažko vstrebávajú a ešte komplikovanejšie by sa dostávali až do mozgu. Čo ak teda ich účinok na mozog začína niekde úplne inde?

Podozrenie padlo na črevá.

Rozdiel bol výrazný: 72 percent oproti 41

Výskumníci pracovali s myšami, u ktorých pomocou modelu MCAO napodobnili ischemickú mozgovú príhodu. Zvieratám predtým sedem dní raz denne podávali rôzne dávky polysacharidov kozinca. Až následne vytvorili experimentálnu mozgovú ischémiu.

Po 24 hodinách skúmali poškodenie mozgu.

Rozdiel bol výrazný. V skupine myší s experimentálnou mozgovou príhodou dosahovala miera mozgového infarktu približne 72 percent. Pri strednej dávke ASP klesla približne na 49 percent a pri vysokej dávke na 41 percent. Vedci zaznamenali aj lepšie neurologické skóre a menšie poškodenie neurónov. 

Je tu však dôležité upozornenie: nešlo o liečbu ľudí po mozgovej príhode. Navyše polysacharidy dostávali myši ešte predtým, ako vedci ischemické poškodenie vyvolali.

Stopa viedla z mozgu do čriev

Keď sa výskumníci pozreli na tráviaci trakt zvierat, objavili ďalšiu časť skladačky.

Po mozgovej ischémii bola narušená črevná bariéra. Zároveň stúpali hladiny lipopolysacharidu (LPS), látky pochádzajúcej z vonkajšej membrány niektorých baktérií, ktorá môže podporovať zápal.

Po podávaní ASP bola črevná bariéra zachovaná lepšie a hladiny LPS boli nižšie v hrubom čreve, krvi aj mozgu. Vedci zároveň pozorovali zmeny v črevnej mikrobiote. 

Zvýšilo sa zastúpenie niektorých baktérií spájaných s produkciou mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA). Medzi nimi boli rody Anaerobutyricum a Caproiciproducens.

Po ischemickej príhode celkové množstvo SCFA kleslo. ASP tento pokles zvrátil a zvýšil okrem iného množstvo acetátu a butyrátu, teda látok, ktoré súvisia s fungovaním črevnej bariéry a reguláciou zápalu. 

Stále však nebolo jasné, či sú črevné baktérie skutočne príčinou pozorovaného účinku alebo iba jeho sprievodným javom.

Vedci odstránili črevné baktérie. A efekt zmizol

A práve tu prišiel najzaujímavejší experiment celej práce.

Časti myší vedci pomocou kombinácie širokospektrálnych antibiotík výrazne potlačili črevnú mikrobiotu. Potom im opäť podávali polysacharidy kozinca.

Tentoraz sa však stalo niečo zásadné.

Ochranný účinok ASP na mozog zmizol.

Medzi zvieratami s potlačenou mikrobiotou, ktoré polysacharidy dostávali, a tými, ktoré ich nedostávali, už vedci nezistili významný rozdiel v miere mozgového infarktu, neurologickom skóre ani poškodení neurónov. 

To podporuje myšlienku, že črevné baktérie neboli iba vedľajším pozorovaním. Boli potrebné na to, aby sa ochranný účinok v tomto experimente prejavil.

Možný mechanizmus teda vyzerá približne takto: polysacharidy ovplyvnia črevné baktérie, tie zmenia produkciu svojich metabolitov, črevná bariéra zostane v lepšom stave a do organizmu preniká menej látok podporujúcich zápal. Výsledkom môže byť aj odlišná zápalová reakcia v mozgu.

Cesta od kozinca k mozgu tak zrejme vedie cez črevá.

Potom použili črevné baktérie pacientov

Vedci však išli ešte ďalej.

Od siedmich pacientov s ischemickou mozgovou príhodou získali vzorky stolice. Z nich pripravili mikrobiálnu suspenziu, ktorú transplantovali myšiam, ktorých vlastnú mikrobiotu predtým potlačili antibiotikami.

Aj v tomto modeli malo podávanie ASP výrazný efekt. Myši vykazovali nižšiu mieru mozgového infarktu, lepšie neurologické skóre a menšie poškodenie neurónov. Znížili sa tiež hladiny LPS a niektorých zápalových látok. 

Práve kombinácia týchto dvoch experimentov patrí medzi najsilnejšie časti práce: keď mikrobiotu odstránili, účinok zmizol; keď pracovali s mikrobiotou pochádzajúcou od pacientov, ASP opäť priniesol pozorovateľné zmeny.

A čo ľudia?

Výskum zahŕňal aj malú ľudskú časť. Vedci porovnali 13 pacientov s ischemickou mozgovou príhodou a 17 zdravých ľudí.

U pacientov namerali významne vyššie hladiny LPS v krvi. To zapadá do mechanizmu, ktorý pozorovali pri pokusoch na zvieratách. 

Má to však zásadný háčik. Pacienti kozinec ani jeho polysacharidy nedostávali.

Výskum preto neukazuje, že kozinec dokáže liečiť mozgovú príhodu u človeka. Ľudská časť iba ukázala, že jeden z ukazovateľov, ktorý bol dôležitý v experimentoch na myšiach, bol zvýšený aj u pacientov.

Na liečbu mozgovej príhody je ešte príliš skoro

Výsledok experimentu je napriek tomu zaujímavý. U myší boli polysacharidy kozinca spojené s menším poškodením mozgu, zmenami črevnej mikrobioty, lepším stavom črevnej bariéry a nižšími hladinami LPS.

A keď vedci črevnú mikrobiotu potlačili, ochranný účinok na mozog zmizol.

To je zároveň hlavná pointa celej práce. Nie je ňou tvrdenie, že stará čínska rastlina je novým liekom na mozgovú príhodu. Oveľa zaujímavejšie je, že látka z jej koreňa mohla ovplyvniť poškodenie mozgu prostredníctvom mikroorganizmov žijúcich v črevách.

Či rovnaký mechanizmus možno bezpečne a účinne využiť aj u ľudí, budú musieť ukázať ďalšie výskumy.

Článok má informačný charakter. Pri príznakoch mozgovej príhody je potrebná okamžitá zdravotná pomoc; rastlinné prípravky nenahrádzajú štandardnú liečbu.