Sme vo vesmíre sami? Čínski astronómovia sa pokúsili priblížiť k odpovedi pomocou najväčšieho rádioteleskopu s jednou aktívnou apertúrou na svete. V dátach z 33 planetárnych systémov hľadali rádiové signály, ktoré by mohli prezradiť existenciu vyspelej technológie. Väčšina pozorovaní nepriniesla nič mimoriadne. Jeden systém však zaujal – z jeho smeru prišiel úzky rádiový signál, ktorý na prvý pohľad spĺňal niekoľko znakov potenciálnej technosignatúry.

Ako informuje ScienceAlert, pozornosť vedcov sa sústredila na systém K2-155 vzdialený približne 238 svetelných rokov od Zeme. Signál bol úzkopásmový, jeho frekvencia sa v čase mierne menila a objavil sa iba v lúči rádioteleskopu namierenom na túto hviezdu. To znie mimoriadne zaujímavo. Detailnejšia analýza však priniesla oveľa triezvejšie vysvetlenie.

Do vesmíru načúval obrovský čínsky rádioteleskop

Vedci pracovali s pozorovaniami získanými pomocou čínskeho rádioteleskopu FAST, teda Five-hundred-meter Aperture Spherical Radio Telescope.

Jeho hlavná reflektorová plocha má priemer približne 500 metrov a nachádza sa v prírodnej krasovej priehlbine v čínskej provincii Kuej-čou.

Astronómovia sa tentoraz sústredili na 33 systémov s exoplanétami, ktoré boli pomocou FAST pozorované už v roku 2021 v rámci projektu SETI – pátrania po mimozemskej inteligencii.

Vedci však staršie údaje analyzovali novým spôsobom. Vyvinuli systém využívajúci strojové učenie a matematickú metódu nazývanú vlnková analýza. Jeho úlohou bolo nájsť v obrovskom množstve dát slabé úzkopásmové signály a zároveň odfiltrovať čo najviac pozemského rádiového rušenia.

A práve rušenie je pri hľadaní mimozemských signálov jedným z najväčších problémov.

Mobilná komunikácia, satelity aj lietadlá komplikujú pátranie

Naša planéta je zaplavená rádiovými signálmi pochádzajúcimi z ľudskej techniky.

Satelity, navigačné systémy, lietadlá, telekomunikačná infraštruktúra či ďalšie elektronické zariadenia môžu vytvárať rádiové rušenie, ktoré sa dostane do astronomických pozorovaní.

Niektoré z týchto signálov pritom môžu na prvý pohľad vyzerať podobne ako to, čo hľadajú vedci zo SETI.

FAST má pri ich rozlišovaní jednu veľkú výhodu. Jeho prijímač pracuje s 19 samostatnými lúčmi. Centrálny môže sledovať konkrétnu hviezdu, zatiaľ čo ďalších 18 súčasne monitoruje okolité oblasti oblohy.

Ak sa rovnaký signál objaví vo viacerých lúčoch naraz, je to silný náznak, že nepochádza zo vzdialeného bodu vo vesmíre, ale ide skôr o pozemské rušenie.

Zo 139-tisíc detekcií zostali dve mimoriadne zaujímavé

Nový systém na začiatku identifikoval až 139 127 detekcií.

Po ďalšom filtrovaní a kontrolách zostalo 803 kandidátov vhodných na podrobnejšie preverenie. Mimoriadnu pozornosť napokon získalo niekoľko udalostí vrátane dvoch úzkopásmových signálov, ktoré si vyžadovali dôkladnejšiu analýzu.

Jeden pochádzal zo smeru hviezdy Kepler-438. Tento signál však bol známy už z predchádzajúceho výskumu a vedci ho napokon vyhodnotili ako rádiové rušenie pochádzajúce zo Zeme.

Druhý prípad bol oveľa zaujímavejší.

Objavil sa v dátach získaných pri pozorovaní systému K2-155.

K2-155 má tri známe superzeme

K2-155 je červený trpaslík vzdialený približne 238 svetelných rokov od nás.

Okolo hviezdy obiehajú tri známe planéty označované ako superzeme. Mimoriadne zaujímavá je najvzdialenejšia z nich – K2-155 d.

Jej polomer je približne 1,6-násobkom polomeru Zeme a nachádza sa v blízkosti obývateľnej zóny svojej hviezdy. Ide o oblasť, v ktorej by za vhodných podmienok mohla na povrchu planéty existovať kvapalná voda.

To však neznamená, že K2-155 d je obývateľná alebo že sa na nej nachádza život. O jej skutočných podmienkach zatiaľ vieme príliš málo.

Práve prítomnosť takejto planéty však robí z celého systému atraktívny cieľ pre pátranie po možných technosignatúrach.

Potom sa objavil signál NBS 260108

V dátach z pozorovania K2-155 našli výskumníci signál označený NBS 260108.

Jeho frekvencia bola približne 1148,4167 MHz. Signál bol mimoriadne úzky a jeho frekvencia sa počas pozorovania postupne posúvala.

Takýto posun môže byť zaujímavý, pretože zdroj rádiového vysielania na pohybujúcej sa planéte alebo vo vzdialenom planetárnom systéme by sa vzhľadom na vzájomný pohyb zdroja a pozorovateľa mohol vo frekvencii mierne meniť.

Navyše sa signál objavil iba v centrálnom lúči namierenom na K2-155. V ostatných 18 lúčoch ho vedci nezaznamenali.

Na prvý pohľad tak spĺňal niekoľko vlastností, ktoré astronómovia pri potenciálnej technosignatúre hľadajú.

Dôvodom je aj skutočnosť, že extrémne úzkopásmové rádiové signály vznikajú pri prirodzených astrofyzikálnych procesoch len zriedka. Umelé vysielače ich naopak dokážu vytvárať veľmi ľahko.

Znamená to, že sme zachytili mimozemšťanov?

Nie.

A práve tu prichádza najdôležitejšia časť celého výskumu.

Keď vedci signál NBS 260108 analyzovali podrobnejšie, našli niekoľko vlastností, ktoré oveľa viac podporujú vysvetlenie pozemským alebo prístrojovým rušením než mimozemským vysielačom.

Podozrivá bola napríklad jeho polarizácia. Podobné úzkopásmové signály v rovnakej oblasti frekvencií sa navyše objavili aj pri pozorovaní ďalších cieľov uskutočnenom v ten istý deň.

Výskumníci preto dospeli k záveru, že opakovaný výskyt podobných charakteristík pri rôznych pozorovaných hviezdach je nezlučiteľný s predstavou signálu, ktorý by bol jedinečne spojený so systémom K2-155.

Najpravdepodobnejším vysvetlením je preto rádiové rušenie vytvorené ľudskou technológiou alebo samotným prístrojovým systémom.

Prečo je teda tento objav vôbec zaujímavý?

Pretože práve schopnosť rozlíšiť potenciálne mimozemský signál od obrovského množstva pozemského šumu patrí medzi najväčšie problémy moderného SETI.

Nová metóda dokázala preosiať viac ako 139-tisíc detekcií a výrazne zúžiť počet signálov, ktorým sa musia astronómovia venovať manuálne.

Ak by sa raz v dátach skutočne objavil rádiový signál mimozemskej technológie, nestačilo by iba zistiť, že vyzerá nezvyčajne. Vedci by museli opakovane potvrdiť jeho prítomnosť, lokalizovať ho na konkrétne miesto na oblohe a postupne vylúčiť satelity, lietadlá, pozemské vysielače aj chyby prístrojov.

Signál od K2-155 zatiaľ dôkazom mimozemskej civilizácie nie je. Je však dobrým príkladom toho, aké náročné môže byť odlíšiť skutočne nezvyčajnú udalosť vo vesmíre od technického šumu vytvoreného našou vlastnou civilizáciou.

A ak raz mimozemský vysielač skutočne zachytíme, práve podobné metódy môžu rozhodnúť o tom, či ho dokážeme medzi miliardami pozemských signálov rozpoznať.