Myšlienka znela ako sci-fi, no v skutočnosti sa stala realitou. Ruskí inžinieri sa začiatkom 90. rokov pokúsili osvetliť Zem z vesmíru pomocou obrovského orbitálneho zrkadla. Experiment s názvom Znamja 2 síce trval len niekoľko minút, no ukázal, že aj takáto odvážna vízia môže fungovať. O tri desaťročia neskôr sa k podobnému konceptu vracajú americké súkromné spoločnosti.
Na pozoruhodný príbeh jedného z najodvážnejších kozmických experimentov upozorňuje Smithsonian Magazine, ktorý pripomína vznik projektu Znamja a jeho historický význam. Hoci sa myšlienka zdala po neúspešných pokusoch pochovaná, dnes opäť ožíva vďaka novým technológiám a ambíciám súkromných vesmírnych spoločností.
Sovietska myšlienka, ktorá mala predĺžiť deň
Na začiatku 90. rokov pracovali ruskí inžinieri na jednom z najneobyčajnejších projektov v dejinách kozmonautiky. Cieľom bolo vytvoriť obrovské kozmické zrkadlo, ktoré by odrážalo slnečné lúče na povrch Zeme a aspoň na určitý čas zmenilo noc na deň.
Autorom projektu bol uznávaný konštruktér Vladimir Syromiatnikov, ktorý sa preslávil vývojom dokovacieho systému použitým pri historickom spojení lodí Apollo a Sojuz. Patril medzi najvýznamnejších sovietskych odborníkov na kozmické technológie a veril, že veľké reflexné plochy môžu nájsť využitie aj mimo klasických vesmírnych misií.
Pôvodná myšlienka pritom vôbec nesúvisela s osvetľovaním Zeme. Prvé návrhy počítali s využitím obrovského odrazového plavidla ako slnečnej plachty, ktorú by poháňal tlak slnečného žiarenia. Neskôr sa však priority zmenili. Sovietski a následne ruskí predstavitelia začali uvažovať nad praktickejším využitím – predĺžením denného svetla v odľahlých oblastiach krajiny, kde by dlhší pracovný čas mohol zvýšiť produktivitu.
Znamja 2 sa dostala na obežnú dráhu
Po rozpade Sovietskeho zväzu pokračoval projekt už pod hlavičkou Ruskej federácie. Prvý prototyp s označením Znamja 1 nikdy neopustil Zem a slúžil iba na skúšky.
Skutočný prelom priniesla až verzia Znamja 2. Išlo o rozkladacie zrkadlo s priemerom približne 20 metrov, ktoré vážilo menej než štyri kilogramy. Tvorila ho mimoriadne tenká plastová fólia pokrytá vrstvou hliníka, schopná odrážať dostatočné množstvo slnečného svetla.
V októbri 1992 sa zariadenie dostalo na obežnú dráhu na palube nákladnej kozmickej lode Progress M-15, smerujúcej k orbitálnej stanici Mir.
Svetelný lúč bol viditeľný niekoľko minút
Rozhodujúci test prišiel 4. februára 1993. Zrkadlo sa úspešne rozvinulo vo vesmíre a odrazilo slnečné lúče smerom na európsku časť Zeme ešte pred svitaním.
Podľa dostupných informácií vytvorilo svetelný pás široký približne štyri kilometre, ktorý bol viditeľný približne šesť minút. Kozmonauti na stanici Mir sledovali, ako sa po nočnej strane planéty pohybuje bledý kruh svetla. Niekoľko pozorovateľov na Zemi dokonca uviedlo, že zaznamenali krátke rozjasnenie oblohy napriek tomu, že bolo zamračené.
Experiment síce trval len krátko, no potvrdil, že myšlienka osvetľovania Zeme z obežnej dráhy nie je len teoretickou úvahou.
Ambiciózne plány sa napokon rozpadli
Úspech prvého pokusu okamžite vyvolal diskusiu o oveľa väčších projektoch. Objavili sa úvahy o vytvorení celej flotily zrkadlových satelitov, ktoré by poskytovali dodatočné svetlo napríklad stavebným robotníkom či lesníkom pracujúcim v odľahlých oblastiach Sibíri.
Ďalší pokus však prišiel až v roku 1999, keď sa testovala verzia Znamja 2.5. Tentoraz sa konštrukcia pri rozkladaní poškodila a experiment sa skončil neúspechom. Plánovaná verzia Znamja 3 už nikdy nevznikla a celý projekt postupne upadol do zabudnutia.
Dnes sa k rovnakému nápadu vracajú Američania
Myšlienka osvetľovať Zem z vesmíru však opäť ožíva. Ako informuje SpaceNews, americká Federálna komisia pre komunikácie (FCC) schválila 9. júla 2026 spoločnosti Reflect Orbital vypustenie satelitu Eärendil-1, ktorý má pomocou odrazeného slnečného svetla osvetľovať vybrané oblasti Zeme.
Ambície spoločnosti sú pritom mimoriadne veľké. V budúcnosti by chcela vybudovať flotilu až 50-tisíc podobných satelitov, ktoré by dokázali poskytovať dodatočné osvetlenie podľa potreby.
Projekt však vyvoláva aj značné obavy. Astronomické organizácie vrátane American Astronomical Society upozorňujú, že veľké množstvo satelitov odrážajúcich slnečné svetlo by mohlo výrazne skomplikovať astronomické pozorovania a negatívne ovplyvniť vedecký výskum vesmíru. Odborníci varujú, že podobné systémy by nezmenili len vzhľad nočnej oblohy, ale mohli by zasiahnuť aj do práce observatórií po celom svete.