Cigareta býva často spojená s prestávkou v práci, rozhovorom s kolegami či spoločným posedením. Predstava, že fajčenie pomáha ľuďom nadväzovať kontakty, však dostáva vážnu trhlinu. Rozsiahly výskum medzi viac ako 50-tisíc ľuďmi ukázal presný opak. Fajčiari sa cítili osamelejšie a počas nasledujúcich dvoch rokov sa rozdiel ešte prehlboval.
Ako informuje SciMex, výskumníci analyzovali údaje od viac ako 50-tisíc ľudí z 15 krajín zapojených do projektu Survey of Health and Ageing in Europe (SHARE). Výsledky predstavili na kongrese European Respiratory Society v Barcelone. Vedci upozorňujú, že dáta spochybňujú zaužívanú predstavu o fajčení ako o spoločenskej aktivite.
Fajčenie ľudí nespájalo. Výsledky ukázali opak
Výskum predstavil doktor Keir Philip z National Heart and Lung Institute pri Imperial College London. Vedcov zaujímalo, či fajčenie môže súvisieť nielen s fyzickým zdravím, ale aj s tým, ako sa človek cíti vo vzťahu k ostatným ľuďom.
Účastníci mali v priemere 67 rokov. Na začiatku výskumu fajčilo približne 22 percent z nich a takmer polovica mala viac ako dve chronické ochorenia.
Pocit osamelosti výskumníci hodnotili pomocou UCLA škály osamelosti. Účastníkov sa pýtali napríklad na to, ako často majú pocit, že im chýba spoločnosť, že sú vynechávaní alebo izolovaní od ostatných.
Výsledok bol pomerne jednoznačný. Aktuálni fajčiari vykazovali vyššiu mieru osamelosti ako ľudia, ktorí v tom čase nefajčili. Rozdiel zostal viditeľný aj po zohľadnení ďalších faktorov, ktoré mohli výsledky ovplyvniť, napríklad veku či pohlavia.
O dva roky sa vedci k rovnakým ľuďom vrátili
Výskum sa neskončil jedným dotazníkom. Po dvoch rokoch účastníci opäť odpovedali na rovnaké otázky.
A práve táto časť priniesla ďalšie zaujímavé zistenie. U ľudí, ktorí fajčili, sa pocit osamelosti v priebehu času zvyšoval viac ako u nefajčiarov. Tento rozdiel pretrvával aj po zohľadnení demografických faktorov a toho, ako osamelo sa jednotliví účastníci cítili na začiatku výskumu. Medzi jednotlivými regiónmi Európy pritom vedci zaznamenali iba malé rozdiely.
„Fajčenie sa spája s rastúcou osamelosťou u starších ľudí,“ vysvetlil doktor Philip. Výsledky podľa neho naznačujú, že fajčenie môže mať popri dobre známych fyzických následkoch aj negatívny vplyv na psychosociálne zdravie.
Prečo môžu byť fajčiari osamelejší?
Samotná analýza nedokazuje, že cigarety priamo spôsobujú osamelosť. Výskumníci však ponúkajú niekoľko možných vysvetlení pozorovanej súvislosti.
Jedným z nich sú ochorenia spojené s dlhodobým fajčením. Ak zdravotné problémy postupne obmedzujú pohyblivosť človeka, môže byť pre neho náročnejšie stretávať sa s priateľmi, navštevovať spoločenské podujatia alebo sa zapájať do ďalších aktivít.
Úlohu môžu zohrávať aj meniace sa spoločenské pravidlá. Zákazy fajčenia vo verejných priestoroch a čoraz bežnejšie nefajčiarske domácnosti môžu znamenať, že fajčiar musí počas stretnutia odísť bokom alebo von. Podľa vedcov by aj to mohlo postupne obmedzovať príležitosti na sociálny kontakt.
Cigareta ako spoločenská aktivita? Vedci tento obraz spochybňujú
Práve predstavu fajčenia ako spôsobu socializácie chcú autori výskumu zmeniť.
Doktor Philip upozornil, že cigareta bola dlho vnímaná ako spoločenská záležitosť. V klinickej praxi však odborníci zároveň stretávajú ľudí s ochoreniami súvisiacimi s fajčením, ktorí sú postupne čoraz izolovanejší.
Podobne výsledky hodnotí profesor Des Cox z University College Dublin, ktorý sa na výskume nepodieľal. Zdôraznil, že fajčiarom treba pomáhať prestať bez toho, aby boli stigmatizovaní. Zároveň je podľa neho potrebné spochybniť predstavu, že fajčenie podporuje spoločenský život, pretože nové údaje ukazujú opačným smerom.
Výskum má zároveň dôležité obmedzenie. Ukazuje súvislosť medzi fajčením a osamelosťou, nie definitívny dôkaz príčiny a následku. Autori však poukazujú na to, že rovnaký vzorec sa objavil naprieč veľkou skupinou ľudí a medzi jednotlivými európskymi regiónmi sa výrazne nemenil.