Na kontrolu zdravia srdca nepotrebujete vždy zložité vyšetrenie. Jedným z najjednoduchších údajov je pokojová srdcová frekvencia – počet úderov srdca za minútu v čase, keď telo skutočne odpočíva. Rozsiahla metaanalýza ukázala, že vyšší pokojový pulz súvisel s vyšším rizikom úmrtia celkovo aj na kardiovaskulárne ochorenia. Dôležité však je, aby sme porovnávali skutočne pokojové hodnoty, nie pulz nameraný bezprostredne po pohybe, káve či v strese.
Vyplýva to z rozsiahlej metaanalýzy publikovanej v odbornom časopise CMAJ (Canadian Medical Association Journal), ktorá zahŕňala 46 prospektívnych štúdií a viac ako 1,2 milióna ľudí. Autori zistili, že s každými ďalšími 10 údermi srdca za minútu sa v sledovaných populáciách zvyšovalo relatívne riziko úmrtia zo všetkých príčin približne o 9 percent a kardiovaskulárneho úmrtia približne o 8 percent.
Nejde o pulz po schodoch ani po šálke kávy
Srdcová frekvencia sa počas dňa prirodzene mení. Zvýši sa pri pohybe, fyzickej námahe či psychickom vypätí a ovplyvniť ju môžu aj stimulanty, fajčenie, lieky a množstvo ďalších faktorov. Preto má pri podobnom hodnotení význam predovšetkým pokojová srdcová frekvencia.
Inými slovami, číslo na hodinkách bezprostredne po rýchlej chôdzi do práce nemožno porovnávať s údajom nameraným v úplnom pokoji.
Ak si chcete pokojový pulz sledovať, podstatné je vytvoriť si porovnateľné podmienky. Praktickým časom môže byť ráno po zobudení, ešte pred tým, ako sa naplno rozbehne denná aktivita. Dôležitejší než konkrétna minúta na hodinách je však fakt, že telo je skutočne v pokoji a merania robíte za podobných podmienok.
Pokojový pulz je užitočný najmä ako dlhodobejší trend, nie ako izolované číslo z jedného rána.
Vedci analyzovali viac ako 1,2 milióna ľudí
Rozsah metaanalýzy bol mimoriadny. Pri hodnotení celkovej úmrtnosti autori pracovali so štúdiami zahŕňajúcimi 1 246 203 ľudí a 78 349 úmrtí. Analýza kardiovaskulárnej úmrtnosti zahŕňala 848 320 účastníkov a 25 800 úmrtí. Dĺžka sledovania v jednotlivých štúdiách sa pohybovala od troch až do 40 rokov.
Výsledky ukázali pomerne jasný trend. Každých ďalších 10 úderov za minútu bolo spojených s približne o 9 percent vyšším relatívnym rizikom úmrtia zo všetkých príčin a o 8 percent vyšším relatívnym rizikom kardiovaskulárneho úmrtia.
Súvislosť pretrvávala aj po zohľadnení tradičných kardiovaskulárnych rizikových faktorov.
To však neznamená, že rozdiel medzi pulzom 60 a 70 automaticky skracuje konkrétnemu človeku život o určitý počet rokov. Ide o štatistickú súvislosť pozorovanú na úrovni veľkých skupín ľudí, nie o kalkulačku individuálnej dĺžky života.
Nad 80 úderov bol rozdiel výraznejší
Vedci porovnali aj jednotlivé kategórie pokojovej srdcovej frekvencie.
V porovnaní s najnižšou kategóriou mali ľudia s pokojovým pulzom 60 až 80 úderov za minútu o 12 percent vyššie relatívne riziko úmrtia zo všetkých príčin. Pri kardiovaskulárnej úmrtnosti bol odhad o 8 percent vyšší, jeho interval spoľahlivosti však zahŕňal aj možnosť nulového rozdielu.
Pri pokojovej frekvencii nad 80 úderov za minútu bola súvislosť výraznejšia. Relatívne riziko úmrtia zo všetkých príčin bolo o 45 percent vyššie a kardiovaskulárneho úmrtia o 33 percent vyššie než v najnižšej kategórii.
Ani tieto čísla však nemožno interpretovať ako hranicu medzi „zdravým“ a „nezdravým“ srdcom. Výsledky pochádzajú z observačných štúdií a jednotlivé práce sa líšili populáciami aj spôsobom merania.
Pri kardiovaskulárnych úmrtiach sa výraznejší nárast ukázal pri 90 úderoch
Autori urobili aj analýzu vzťahu medzi konkrétnou hodnotou pokojového pulzu a rizikom.
Pri celkovej úmrtnosti sa riziko s rastúcou pokojovou frekvenciou zvyšovalo lineárne. Pri kardiovaskulárnej úmrtnosti sa v porovnaní s referenčnou hodnotou 45 úderov za minútu štatisticky významne zvýšené riziko objavilo pri približne 90 úderoch za minútu.
To je dôležitá nuansa. Štúdia nehovorí, že človek s pulzom 89 je v bezpečí a pri hodnote 90 sa zrazu ocitá v nebezpečenstve. Ide o populačný vzťah, nie o ostrú biologickú hranicu.
Pokojová srdcová frekvencia je navyše len jeden údaj. Ovplyvňuje ju vek, fyzická kondícia, stres, fajčenie, lieky, ochorenia a ďalšie faktory.
Prečo môže rýchlejší pokojový pulz súvisieť so zdravím?
Jedným z možných vysvetlení je fungovanie autonómneho nervového systému. Autori uvádzajú, že vyššia pokojová srdcová frekvencia môže byť prejavom nerovnováhy medzi sympatikovým a parasympatikovým nervovým systémom.
Vyšší pulz sa spája aj s ďalšími procesmi relevantnými pre kardiovaskulárne zdravie. Výskumníci diskutovali napríklad jeho možné spojenie s progresiou aterosklerózy, ischémiou srdcového svalu, komorovými arytmiami či funkciou ľavej komory.
To však stále nerieši otázku príčiny a následku. Vyšší pokojový pulz môže byť čiastočne ukazovateľom toho, čo sa v organizme deje, a nie nevyhnutne samostatnou príčinou budúceho ochorenia.
Jedno vysoké číslo ešte nie je dôvod na paniku
Práve tu môžu byť inteligentné hodinky trochu zradné. Človek vidí ráno nezvyčajné číslo a okamžite sa začne obávať o svoje srdce.
Pokojový pulz však môže dočasne ovplyvniť celý rad okolností. Preto má oveľa väčší význam sledovať vlastný dlhodobejší trend za porovnateľných podmienok než sa sústrediť na jedno meranie.
Aj samotná metaanalýza mala obmedzenia. Medzi zahrnutými štúdiami existovali značné rozdiely a autori zaznamenali aj známky publikačného skreslenia. Navyše išlo o observačné dáta, takže výsledky nedokazujú, že samotné zníženie pulzu u zdravého človeka automaticky zníži jeho riziko úmrtia.
Pokojová srdcová frekvencia teda nie je diagnóza ani samostatné „skóre zdravia srdca“. Je to však mimoriadne jednoduchý údaj, ktorého dlhodobý vývoj môže poskytnúť zaujímavú informáciu o organizme – a na jeho zistenie dnes často stačia hodinky alebo vlastné prsty na zápästí.