Spánok ovplyvňuje oveľa viac než to, či sa ráno cítime oddýchnutí. Vedci teraz skúmali jeho súvislosť s biologickým starnutím mozgu, srdca, pľúc, imunitného systému a ďalších častí tela. Analýza údajov takmer pol milióna ľudí ukázala pozoruhodný vzorec: rýchlejšie biologické starnutie sa spájalo nielen s príliš krátkym, ale aj s príliš dlhým spánkom. Najpriaznivejšie hodnoty sa podľa jednotlivých biologických ukazovateľov objavovali približne medzi 6,4 a 7,8 hodiny denne.

Výsledky pochádzajú zo štúdie medzinárodného tímu MULTI Consortium, ktorá bola publikovaná v máji 2026 v prestížnom časopise Nature. Na zistenia upozornilo aj Columbia University Irving Medical Center. Vedci však zdôrazňujú dôležitú vec: štúdia ukázala súvislosť medzi dĺžkou spánku a biologickým starnutím, nie dôkaz, že určitý počet hodín spánku priamo spomaľuje alebo zrýchľuje starnutie.

Takmer pol milióna ľudí a 23 „hodín starnutia“

Výskumníci využili rozsiahle údaje z UK Biobank. Analyzovali ľudí v strednom a vyššom veku a vytvorili nezvyčajne detailný obraz toho, ako môže spánok súvisieť so starnutím rôznych častí ľudského organizmu.

Namiesto toho, aby sledovali iba dátum narodenia účastníkov, pracovali s takzvanými biologickými hodinami starnutia. Ide o modely, ktoré pomocou biologických údajov odhadujú, či určité orgány alebo telesné systémy pôsobia biologicky staršie alebo mladšie, než by zodpovedalo chronologickému veku človeka.

Vedci použili 23 biologických hodín pokrývajúcich 17 orgánových systémov. Vychádzali pritom z rôznych typov údajov – zo zobrazovacích vyšetrení, bielkovín v krvnej plazme aj metabolitov. Následne ich porovnali s tým, koľko hodín spánku denne účastníci uvádzali.

Objavila sa krivka v tvare písmena U

Keď vedci spojili údaje o spánku s biologickým vekom, objavil sa opakujúci sa vzorec.

Príliš málo aj príliš veľa spánku sa spájalo s vyšším biologickým vekom. Výsledky preto vytvárali krivku pripomínajúcu písmeno U – najnižšie hodnoty boli uprostred a smerom k obom extrémom stúpali.

Výrazný vzorec sa objavil naprieč viacerými systémami tela a rôznymi biologickými meraniami. Podľa autorov išlo o prvú štúdiu, ktorá ukázala takú širokú zhodu medzi dĺžkou spánku a biologickým starnutím naprieč orgánmi aj rôznymi molekulárnymi vrstvami organizmu.

Pri pohľade na celú skúmanú populáciu sa spánok kratší ako šesť hodín a dlhší ako osem hodín spájal s rýchlejším biologickým starnutím.

Koľko teda spať? Najnižšie hodnoty boli medzi 6,4 a 7,8 hodiny

Práve tu prichádza najzaujímavejší výsledok štúdie.

Najnižší odhadovaný biologický vek sa pri jednotlivých biologických hodinách objavoval pri spánku v rozmedzí približne 6,4 až 7,8 hodiny denne. Presná hodnota sa líšila podľa orgánu aj pohlavia.

To však neznamená, že 6 hodín a 24 minút je novou magickou hranicou zdravého spánku. Rozmedzie 6,4 až 7,8 hodiny predstavuje interval, v ktorom sa nachádzali minimá jednotlivých biologických ukazovateľov v analyzovaných dátach.

Autori preto výsledok neprezentujú ako nový univerzálny predpis, podľa ktorého by mal každý človek spať presne sedem hodín.

Štúdia navyše pracovala so samostatne uvádzanou dĺžkou spánku, čo znamená, že účastníci sami informovali, ako dlho zvyčajne spia. Takéto údaje nemusia dokonale zodpovedať skutočnému času strávenému spánkom.

Mozog nebol jediný. Súvislosť sa ukázala naprieč telom

Predchádzajúci výskum často spájal nedostatok spánku predovšetkým s mozgom. Nová analýza však naznačuje, že jeho súvislosť so starnutím môže byť oveľa širšia.

Vedúci štúdie Junhao Wen z Columbia University vysvetľuje, že príliš krátky aj príliš dlhý spánok sa spájali s rýchlejším starnutím v mnohých orgánoch. Výsledky podporujú predstavu, že spánok súvisí so zdravím celého prepojeného systému mozgu a tela vrátane metabolickej rovnováhy a fungovania imunitného systému.

Vedci našli súvislosti napríklad pri biologických ukazovateľoch mozgu, srdca, pľúc a imunitného systému. Nešlo teda iba o jeden izolovaný orgán.

Menej ako šesť hodín sa spájalo aj s viacerými ochoreniami

Analýza sa neobmedzila iba na biologické hodiny.

Krátky spánok bol v skúmaných dátach spojený aj s depresívnymi epizódami, úzkostnými poruchami, obezitou, cukrovkou 2. typu, vysokým krvným tlakom, ischemickou chorobou srdca a poruchami srdcového rytmu.

Krátky aj dlhý spánok sa zároveň spájali s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, astmou a niektorými tráviacimi ochoreniami vrátane gastritídy a gastroezofageálneho refluxu. V samotnej štúdii boli extrémnejšie dĺžky spánku spojené aj s vyšším rizikom celkovej úmrtnosti.

To však stále neznamená, že dlhý spánok tieto ochorenia spôsobuje.

Prečo môže byť príliš dlhý spánok varovným signálom

Práve výsledky pri ľuďoch spiacich viac ako osem hodín treba interpretovať opatrne.

Človek totiž nemusí mať horší zdravotný stav preto, že dlho spí. Môže platiť aj opačný smer: zdravotný problém môže spôsobovať väčšiu únavu a potrebu dlhšieho spánku.

Autori sa pokúsili otázku príčiny a následku preskúmať aj genetickými metódami. Výsledky neposkytli silný dôkaz, že by ochorenie samo spôsobovalo zmenenú dĺžku spánku, no podľa vedcov nemožno opačnú príčinnosť úplne vylúčiť.

Preto by bolo nesprávne vyvodiť zo štúdie jednoduché odporúčanie, aby človek, ktorý prirodzene spí deväť hodín, začal nasilu vstávať po siedmich.

Dlhodobá potreba nezvyčajne dlhého spánku môže byť skôr jedným zo signálov, ktoré má zmysel posudzovať spolu s celkovým zdravotným stavom, kvalitou spánku a ďalšími príznakmi.

Sedem hodín nie je magické číslo

Najdôležitejším posolstvom výskumu preto nie je nastaviť si budík presne po siedmich hodinách.

Výsledky skôr naznačujú, že extrémy na oboch stranách sa spájajú s menej priaznivým profilom biologického starnutia, zatiaľ čo stredné hodnoty sa spájali s najnižším biologickým vekom.

A jedna vec je mimoriadne dôležitá: štúdia ukazuje asociáciu, nie dôkaz príčiny a následku. Z jej výsledkov zatiaľ nemožno povedať, že ak človek zmení spánok z piatich na sedem hodín, jeho orgány začnú biologicky mladnúť.

Výskum však prináša ďalší dôvod vnímať spánok ako súčasť zdravia celého organizmu, nie iba mozgu. Ako uvádza Columbia University, široký vzorec naprieč mozgom a telom naznačuje, že dĺžka spánku je hlboko prepojená s fungovaním celého organizmu.