V odľahlej časti juhozápadnej Číny sa nachádza miesto, ktoré pôsobí ako vstup do iného sveta. Xiaozhai Tiankeng je považovaný za najväčšiu a najhlbšiu známu krasovú priepasť svojho druhu. Jej rozmery vyrážajú dych, no ešte väčšou záhadou zostáva spôsob, akým tento obrovský prírodný útvar vlastne vznikol. Hlboko pod okolitou krajinou sa navyše ukrýva izolovaný subtropický les s vlastným mikroklímou a mimoriadne bohatým životom.

Xiaozhai Tiankeng v čínskom meste Čchung-čching dosahuje hĺbku približne 660 metrov a jeho objem sa odhaduje na približne 130 miliónov kubických metrov. Napriek desaťročiam výskumu sa vedcom dodnes nepodarilo jednoznačne vysvetliť, ako tento obrovský prírodný útvar vznikol. Isté však je, že na dne gigantickej priepasti sa rozprestiera izolovaný les, ktorý pripomína samostatný svet ukrytý hlboko pod zemským povrchom.

Priepasť, ktorá nemá vo svete obdobu

Xiaozhai Tiankeng sa nachádza vo vidieckej oblasti juhozápadnej Číny, kde krasová krajina vytvorila viacero mohutných prepadlísk a jaskynných systémov. Práve Xiaozhai však medzi nimi vyniká nielen svojimi rozmermi, ale aj neobvyklou vnútornou stavbou.

Priepasť má podobu dvoch obrovských kráterov, ktoré spája klesajúca skalná hrana. Z tohto dôvodu ju odborníci niekedy opisujú ako dvojito vnorenú krasovú štruktúru. Pri pohľade zhora pôsobí ako monumentálny otvor v horskej krajine, ktorého steny prudko klesajú stovky metrov do hĺbky.

Miestni obyvatelia poznali podobné útvary celé stáročia, no mimo Číny sa Xiaozhai Tiankeng dostal do širšieho povedomia až v roku 1994. Vtedy sa britskí prieskumníci pokúsili preskúmať rozsiahly systém jaskýň nachádzajúci sa v tejto oblasti. Samotné čínske slovo tiankeng sa prekladá ako „nebeská jama“ alebo „nebeská priepasť“, čo v prípade tohto miesta pôsobí mimoriadne výstižne.

Ako mohla Xiaozhai Tiankeng vzniknúť?

Práve pôvod obrovskej priepasti zostáva jednou z najväčších geologických otázok spojených s týmto miestom. BBC WildLife upozorňuje, že medzi odborníkmi neexistuje úplná zhoda a v minulosti sa objavilo viacero možných vysvetlení.

Jedna z hypotéz uvažuje o dopade meteoritu, ktorý mohol vytvoriť alebo výrazne narušiť pôvodnú štruktúru hornín. Väčšiu podporu však má teória, podľa ktorej sa priepasť formovala postupne počas približne 128-tisíc rokov.

Voda prenikajúca cez praskliny vo vápencových horninách mala po tisícročia rozpúšťať a odnášať horninu do podzemných riek. Postupne tak vznikali jaskyne a rozsiahle dutiny. Keď ich stropy už nedokázali niesť hmotnosť vrstiev nad sebou, mohli sa zrútiť a vytvoriť obrovské otvorené prepadlisko.

Počas obdobia dažďov sa z okraja Xiaozhai Tiankeng rúti vodopád. Voda následne pokračuje na dno priepasti, kde napája podzemnú rieku a komplikovaný jaskynný systém. Práve kombinácia strmých stien, silného prúdu a rozsiahlych podzemných chodieb robí z tejto lokality mimoriadne náročný terén na vedecký prieskum.

Na dne vznikol vlastný ekosystém

Na dne Xiaozhai Tiankeng vládne chladnejší a mimoriadne vlhký mikroklíma. Napriek tomu, že slnečné svetlo sa do najhlbších častí dostáva iba obmedzene, v priebehu tisícročí sa tu vytvoril vyspelý subtropický les.

Prírodovedci v oblasti zaznamenali viac než 1 200 druhov rastlín. Nachádza sa medzi nimi aj ginko dvojlaločné, často označované za živú skamenelinu, pretože jeho predkovia rástli na Zemi už v období druhohôr. V hĺbke sa darí tiež papradiam, machom a ďalším rastlinám prispôsobeným vlhkému prostrediu a slabému svetlu.

Rastlinám z podzemného lesa sa venovali aj autori štúdie publikovanej v odbornom časopise Chinese Journal of Plant Ecology. Zistili, že ich listy obsahujú viac dusíka, fosforu a vápnika, no menej uhlíka než listy porovnateľných rastlín rastúcich na povrchu.

Takéto chemické zloženie podľa vedcov odzrkadľuje prispôsobenie rastlín prostrediu s nedostatkom svetla a s pôdou bohatou na humus. Živiny sa na dno dostávajú spolu s dažďovou vodou, odumretými listami, konármi a ďalším organickým materiálom padajúcim z vyšších častí priepasti.

Nežijú tam iba rastliny

Xiaozhai Tiankeng nie je iba botanickou zvláštnosťou. V širšom okolí sa vyskytuje aj leopard obláčikový, vzácna ázijská šelma dokonale prispôsobená životu v korunách stromov.

Podľa Indian Defence Review má jeho prítomnosť väčší význam než len rozšírenie zoznamu miestnych živočíchov. Naznačuje totiž, že les na dne priepasti nie je úplne odrezaným ostrovom, ale stále zostáva ekologicky prepojený s okolitými lesmi. Zvieratá sa teda pravdepodobne dokážu medzi jednotlivými časťami krajiny presúvať, hoci strmé steny a členitý terén vytvárajú výrazné prirodzené bariéry.

Podzemná rieka naďalej odoláva prieskumníkom

Nedostupnosť lokality prispieva k predstave, že vnútro Xiaozhai Tiankeng predstavuje samostatný svet pod povrchom Zeme. Vedci a speleológovia však upozorňujú, že veľká časť tohto sveta zostáva stále nepreskúmaná.

Počas desiatich rokov sa speleológovia najmenej päťkrát pokúsili podrobne zmapovať podzemnú rieku tečúcu pod priepasťou. Ani jeden z pokusov sa však nepodarilo dokončiť. Silný prúd, komplikované jaskynné priestory a náročné podmienky opakovane znemožnili ďalší postup.

Práve preto Xiaozhai Tiankeng zostáva nielen najväčším známym útvarom svojho druhu, ale aj jednou z najväčších geologických záhad Číny. Hoci vedci už poznajú jeho približný vek, rozmery aj časť miestneho ekosystému, jeho podzemné priestory môžu stále ukrývať množstvo neobjavených druhov a odpovedí na otázky o jeho vzniku.