Ľudstvo oddávna sníva o tom, že raz prekoná starnutie a výrazne predĺži život. Nová vedecká štúdia však naznačuje, že aj keby medicína dokázala odstrániť všetky choroby a väčšinu procesov starnutia, existuje biologická hranica, ktorú zrejme nikdy neprekročíme.
Touto fascinujúcou otázkou sa zaoberal tím vedcov z Inštitútu vedy a technológií Skolkovo (Skoltech) v Rusku. Výsledky svojho výskumu publikovali v prestížnom vedeckom časopise npj Aging, kde pomocou matematických modelov odhadli, aký vek by človek mohol teoreticky dosiahnuť, ak by sa podarilo odstrániť väčšinu príčin starnutia.
Existuje horná hranica ľudského života
Priemerná dĺžka života sa dnes vo svete pohybuje okolo 79 rokov, no vedci už desaťročia hľadajú spôsoby, ako ju ešte viac predĺžiť. Objavujú sa dokonca úvahy o tom, či by raz človek nemohol dosiahnuť biologickú nesmrteľnosť.
Najnovší výskum však naznačuje, že ani odstránenie všetkých chorôb by nestačilo. Podľa výpočtov vedcov by sa pri ideálnych podmienkach priemerná maximálna dĺžka života pohybovala približne od 146 do 194 rokov. Neznamená to však, že sa ľudia v blízkej budúcnosti budú bežne dožívať takéhoto veku. Ide o teoretický biologický limit vypočítaný pomocou matematického modelu.
Vedci vytvorili model starnutia
Aby dospeli k svojim záverom, vytvorili viacstupňový matematický model, ktorý im umožnil postupne zapínať jednotlivé mechanizmy starnutia a sledovať ich vplyv na dĺžku života.
Model simuloval situáciu, v ktorej by boli odstránené všetky zvrátiteľné procesy starnutia. Jedinou výnimkou zostali takzvané somatické mutácie, teda náhodné genetické zmeny vznikajúce v bunkách počas života človeka.
Práve tieto mutácie sa napokon ukázali ako rozhodujúca prekážka, ktorú moderná medicína zrejme len veľmi ťažko prekoná.
Bez biologického starnutia by sme mohli žiť takmer 2 000 rokov
Výsledky modelu boli mimoriadne zaujímavé. Ak by biologické starnutie vôbec neexistovalo a riziko úmrtia zostávalo počas celého života rovnaké, stredná dĺžka života by dosahovala až 1 759 rokov.
Keď však vedci do výpočtov postupne zahrnuli účinky somatických mutácií, odhadovaná dĺžka života prudko klesla na približne 156 rokov.
Najväčší problém predstavujú bunky, ktoré sa už prakticky nedokážu obnovovať. Ide najmä o neuróny v mozgu a kardiomyocyty, teda bunky srdcového svalu.
Niektoré orgány sa dokážu obnovovať celé tisícročia
Vedci zároveň upozorňujú, že nie všetky tkanivá v ľudskom tele starnú rovnakým tempom.
Spoluautor štúdie Jevgenij Jefimov vysvetľuje, že napríklad pečeň má mimoriadne vysokú schopnosť regenerácie. Jej bunky sa neustále obnovujú, vďaka čomu dokáže tento orgán veľmi dlho odolávať negatívnym dôsledkom genetických mutácií.
Práve preto by niektoré orgány teoreticky mohli správne fungovať aj tisíce rokov, ak by neexistovali ďalšie obmedzujúce faktory.
Mozog a srdce zostávajú najväčšou prekážkou
Aj keby sa podarilo odstrániť všetky ostatné príčiny starnutia, samotné poškodzovanie DNA by podľa vedcov nakoniec stačilo na to, aby sa fungovanie organizmu zastavilo.
Rozhodujúcu úlohu pritom zohrávajú práve mozog a srdce. Ich bunky sa nedokážu nahrádzať tak ako bunky pečene či kože. Náhodné mutácie DNA sa preto počas života postupne hromadia, až napokon narušia fungovanie týchto životne dôležitých orgánov.
Práve tento mechanizmus môže podľa vedcov predstavovať biologickú hranicu, ktorú ľudský organizmus nedokáže prekonať ani v prípade výrazného pokroku modernej medicíny.