Sú sladké, šťavnaté a často ich vnímame skôr ako obyčajnú pochúťku než ako potravinu, ktorá by mohla prospievať mozgu. Hrozno však ukrýva zaujímavú kombináciu rastlinných látok. Pozornosť vedcov priťahujú najmä polyfenoly, ktoré súvisia s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Výskum zároveň naznačuje, že pravidelná konzumácia hrozna môže mať priaznivý vplyv nielen na srdce a cievy, ale aj na niektoré funkcie mozgu.

Na zdravotné účinky tohto obľúbeného ovocia upozorňuje aj Yahoo Health, ktoré sa venovalo tomu, prečo si hrozno získava pozornosť odborníkov na výživu. Významnú úlohu zohráva najmä pestrá zmes polyfenolov a ďalších rastlinných zlúčenín. Výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Agricultural and Food Chemistry zároveň poukazuje na zaujímavé vlastnosti hrozna a jeho bioaktívnych látok.

Najcennejšie látky sa ukrývajú aj v šupke

Hrozno obsahuje množstvo polyfenolov, teda rozsiahlu skupinu rastlinných zlúčenín, ktoré sú známe predovšetkým svojím antioxidačným pôsobením. Pomáhajú obmedzovať oxidačný stres vznikajúci vtedy, keď sa v organizme naruší rovnováha medzi voľnými radikálmi a schopnosťou tela ich neutralizovať.

Významná časť týchto látok sa nachádza v šupke hrozna. Zaujímavé sú najmä tmavočervené a fialové odrody, ktoré obsahujú antokyány – pigmenty zodpovedné za ich charakteristické sfarbenie a zároveň látky skúmané pre svoje antioxidačné vlastnosti.

Dietologička Avery Zenker vysvetľuje, že polyfenoly netvoria jedinú látku. Ide o širokú skupinu fytonutrientov a v hrozne medzi ne patria fenolové kyseliny, antokyány, flavonoidy či stilbény. Práve táto kombinácia stojí za mnohými vlastnosťami, pre ktoré je hrozno predmetom vedeckého záujmu.

Hrozno môže prospievať srdcu aj mozgu

Medzi najznámejšie zlúčeniny nachádzajúce sa v hrozne patrí resveratrol. Nachádza sa najmä v šupke a dlhodobo sa skúma v súvislosti so zdravím srdca a ciev.

Dietologička Michelle Routhenstein upozorňuje, že látky obsiahnuté v hrozne môžu podporovať správne fungovanie ciev, pričom ich účinky sa skúmajú aj v súvislosti s krvným tlakom a cholesterolom.

Ešte zaujímavejšia je otázka, čo môže hrozno robiť s mozgom. Niektoré výskumy naznačujú, že pravidelná konzumácia hrozna môže podporovať kognitívne funkcie. Vedci zároveň skúmajú, či by jeho bioaktívne látky mohli zohrávať úlohu v procesoch súvisiacich so starnutím mozgu a neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Tu je však dôležité nepreháňať závery. Hrozno nemožno považovať za liek proti demencii ani za potravinu, pri ktorej by bolo dokázané, že sama osebe zabráni starnutiu mozgu. Doterajšie poznatky skôr naznačujú potenciálny priaznivý vplyv jeho zložiek, ktorý je predmetom ďalšieho výskumu.

Úžitok z neho môžu mať aj črevá

Výhody hrozna sa nemusia končiť pri mozgu a cievach. Ovocie obsahuje veľké množstvo vody a určitý podiel vlákniny, vďaka čomu môže byť súčasťou stravy podporujúcej normálne fungovanie tráviaceho systému.

Zaujímavé sú opäť jeho rastlinné zlúčeniny. Tie môžu ovplyvňovať aj črevný mikrobióm, teda spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich v našom tráviacom trakte. Vzťah medzi stravou, črevnými baktériami a zdravím človeka je pritom jednou z oblastí, ktorým sa v posledných rokoch venuje čoraz väčšia pozornosť.

Koľko hrozna si dopriať?

Pôvodný zdroj ako orientačné množstvo uvádza približne jednu až dve šálky hrozna denne, čo zodpovedá zhruba 22 až 44 bobuliam. Netreba to však chápať ako univerzálnu dávku potrebnú na dosiahnutie zdravotného účinku. Vhodné množstvo závisí od celkového jedálnička a energetických potrieb človeka.

Hrozno obsahuje prirodzene sa vyskytujúce cukry, preto ho možno jednoducho zaradiť napríklad k raňajkám, desiate alebo ako sladkú bodku počas dňa. Nie je však potrebné vyhýbať sa mu len preto, že je večer. Tvrdenie, že konzumácia hrozna vo večerných hodinách sama osebe spôsobí prudké zvýšenie cukru v krvi a následne zhorší spánok, je príliš kategorické. Oveľa dôležitejšie je množstvo, celkové zloženie jedálnička a individuálna reakcia organizmu.

Hrozno teda nie je zázračnou potravinou, ktorá zastaví starnutie. Je však zdrojom viacerých zaujímavých bioaktívnych látok, ktorých pôsobenie vedci skúmajú v súvislosti s oxidačným stresom, cievami, črevným mikrobiómom aj fungovaním mozgu. A to je na ovocie, ktoré bežne leží v miske na kuchynskom stole, celkom pôsobivá vizitka.