Kyslá kapusta patrí k potravinám, ktoré poznali už naši starí rodičia. Čoraz väčšiu pozornosť však získava nielen samotná kapusta, ale aj šťava, ktorá pri jej prirodzenom kvasení vzniká. Fermentované potraviny môžu byť zdrojom prospešných mikroorganizmov a obsahujú množstvo živín. Nie všetky tvrdenia o „zázračných“ účinkoch kapustovej šťavy však majú rovnakú vedeckú oporu.

Ako približuje Healthline, kyslá kapusta je zdrojom vlákniny, vitamínu C, vitamínu K, železa, mangánu, vitamínu B6, folátu, medi a draslíka. Pri nepasterizovanej kyslej kapuste sú mimoriadne zaujímavé aj mikroorganizmy vznikajúce počas fermentácie, ktoré môžu podporovať črevný mikrobióm a trávenie.

Fermentácia robí z obyčajnej kapusty niečo navyše

Pri kvasení mikroorganizmy spracúvajú prirodzené cukry obsiahnuté v kapuste a premieňajú ich na organické kyseliny a ďalšie látky. Práve tento proces vytvára charakteristickú kyslú chuť a zároveň mení vlastnosti pôvodnej zeleniny.

Nepasterizovaná kyslá kapusta môže obsahovať živé mikroorganizmy, ktoré podporujú rozmanitosť črevnej mikroflóry. Podľa Healthline môžu probiotické baktérie v kyslej kapuste podporovať zdravé črevné prostredie a zároveň zlepšovať využiteľnosť niektorých živín z potravy.

To je zároveň dôvod, prečo nie je úplne jedno, akú kyslú kapustu alebo šťavu z nej si vyberieme. Tepelná úprava a pasterizácia živé mikroorganizmy ničia.

Črevám môže prospieť, „usadeniny“ však neodstraňuje

Šťava z kyslej kapusty býva v ľudových odporúčaniach opisovaná ako nápoj, ktorý črevá „prečistí“ alebo z nich dokonca odstráni rôzne „usadeniny“. Takéto tvrdenie treba brať ako obrazné pomenovanie, nie ako opis skutočného procesu v črevách.

Kyslá kapusta môže tráveniu pomáhať iným spôsobom. Obsahuje probiotické mikroorganizmy a samotná kapusta aj vlákninu, ktorá podporuje pravidelnú činnosť čriev. Healthline uvádza, že vláknina môže pomáhať pri zápche a regulovať vyprázdňovanie. Probiotiká zase môžu priaznivo ovplyvňovať zloženie črevného mikrobiómu.

Ani populárne tvrdenie, že kapustová šťava doslova „utesňuje črevá“, nie je vhodné chápať doslovne. Existujú dôkazy, že zdravé črevné baktérie súvisia s funkciou črevnej bariéry, no z toho nemožno urobiť záver, že pohár kapustovej šťavy dokáže poškodenú črevnú stenu jednoducho „utesniť“.

Obsahuje vitamíny aj minerály

Fermentovaná kapusta si zachováva množstvo cenných živín. Jedna šálka kyslej kapusty s hmotnosťou približne 142 gramov má len okolo 27 kalórií a obsahuje približne 4,1 gramu vlákniny. Nájdeme v nej aj vitamín C, vitamín K1, železo, mangán, vitamín B6, folát, meď a draslík.

Fermentovaná kapusta obsahuje aj rôzne rastlinné zlúčeniny vznikajúce alebo meniace sa počas kvasenia. Niektoré z nich vedci skúmajú pre možné antioxidačné a ďalšie biologické účinky.

To však neznamená, že kapustová šťava je liekom na zápaly, rakovinu alebo iné ochorenia. Pri mnohých potenciálnych účinkoch fermentovaných potravín sú výsledky zaujímavé, ale na silné zdravotné tvrdenia zatiaľ nestačia.

Zaujímavé účinky sa môžu týkať aj srdca

Fermentovaná kapusta nepriťahuje pozornosť iba v súvislosti s črevami. Vláknina a probiotiká môžu prispievať k priaznivejším hodnotám cholesterolu a niektoré výskumy spájajú probiotiká aj s miernym poklesom krvného tlaku u ľudí s hypertenziou.

Kyslá kapusta zároveň patrí medzi rastlinné zdroje vitamínu K2. Ten sa podieľa na metabolizme vápnika a skúma sa jeho možná úloha pri zdraví kostí a kardiovaskulárneho systému. Ani v tomto prípade však nemožno tvrdiť, že samotná kapustová šťava „odstraňuje upchatia“ z ciev.

Kyslá kapusta ani jej šťava nerozpúšťajú aterosklerotické pláty a nenahrádzajú liečbu vysokého cholesterolu či srdcovo-cievnych ochorení.

Nie každá šťava z kyslej kapusty je rovnaká

Ak chceme využiť výhody fermentovaných potravín, dôležitý je spôsob spracovania. Healthline odporúča vyhľadávať predovšetkým surovú, nepasterizovanú kyslú kapustu uchovávanú v chlade. Pasterizácia totiž ničí živé mikroorganizmy, ktoré sú jedným z hlavných dôvodov záujmu o fermentované potraviny.

Dobré je skontrolovať aj zloženie. Tradičný výrobok nepotrebuje dlhý zoznam prísad a Healthline odporúča vyhýbať sa najmä výrobkom s pridaným cukrom a zbytočnými konzervačnými látkami.

Z rovnakého dôvodu nie je vhodné šťavu zo surovej fermentovanej kapusty zohrievať, ak ju pijeme práve kvôli živým kultúram.

S množstvom opatrne. Obsahuje veľa soli

Kapustová šťava má aj nevýhodu, na ktorú sa niekedy zabúda – môže obsahovať pomerne veľa sodíka. Healthline na vysoký obsah soli upozorňuje aj pri samotnej kyslej kapuste.

Práve preto nie je rozumné prezentovať polovicu či celý pohár denne ako univerzálnu dávku vhodnú pre každého. Ľudia, ktorí musia obmedzovať sodík, napríklad pri niektorých ochoreniach srdca, vysokom krvnom tlaku či obličiek, by mali byť opatrní.

Kyslé fermentované potraviny navyše nemusia dobre znášať ľudia s niektorými tráviacimi problémami. Ak po kapustovej šťave vzniká výrazné nafukovanie, bolesť brucha, pálenie záhy alebo iné ťažkosti, nie je dôvod nútiť sa do jej každodenného pitia.

Šťava z kyslej kapusty teda môže byť zaujímavou súčasťou jedálnička, nie však zázračným „detoxom“. Najlepšie podložené výhody fermentovanej kapusty súvisia najmä s jej živinami, vlákninou a potenciálnym pôsobením fermentovaných potravín na črevný mikrobióm.