Má zabezpečiť svieži dych, chrániť zuby a ničiť baktérie. Ústna voda preto patrí do kúpeľní miliónov ľudí a mnohí ju používajú automaticky po každom čistení zubov. Zubári však upozorňujú, že práve tento zvyk môže byť zbytočný. Pre väčšinu zdravých ľudí nie je ústna voda nevyhnutnou súčasťou každodennej hygieny a pri niektorých silných antiseptických prípravkoch môže mať dlhodobé používanie aj nevýhody.
Na tému upozornil britský profesor David Conway z University of Glasgow Dental School, ktorého cituje Daily Mail. Podľa neho by ústnu vodu neodporúčal rutinne každému, pretože základom starostlivosti o zuby zostáva dôkladné mechanické čistenie. Dôležité pritom je rozlišovať medzi bežnými fluoridovými ústnymi vodami a silnými antiseptickými prípravkami, napríklad s chlorhexidínom.
Ústna voda kefku nenahradí
Pri čistení zubov kefkou mechanicky odstraňujeme zubný povlak – vrstvu baktérií, zvyškov potravy a ďalších látok, ktorá sa na zuboch neustále vytvára.
Ak sa povlak pravidelne neodstraňuje, môže prispievať k vzniku zubného kazu a zápalu ďasien. Samotné vypláchnutie úst preto nedokáže urobiť rovnakú prácu ako kefka a čistenie medzizubných priestorov.
Dôležitú úlohu má zároveň fluorid v zubnej paste, ktorý pomáha chrániť sklovinu pred zubným kazom. A práve tu mnohí podľa odborníkov robia chybu.
Po umytí zubov by sme totiž mali prebytočnú pastu vypľuť, ale ústa už nevyplachovať vodou. Rovnaké odporúčanie uvádza aj britská NHS. Dôvod je jednoduchý: okamžité vypláchnutie odstráni koncentrovaný fluorid, ktorý po čistení zostal na povrchu zubov.
Ústna voda hneď po čistení? Práve vtedy ju radšej nepoužívajte
Mnohí robia presný opak. Vyčistia si zuby fluoridovou pastou a vzápätí siahnu po ústnej vode.
Ak má ústna voda nižšiu koncentráciu fluoridu než pasta, môžeme si tým zmyť koncentrovanejší fluorid, ktorý sme práve naniesli na zuby.
Preto NHS odporúča používať fluoridovú ústnu vodu v inom čase, napríklad po obede, nie bezprostredne po rannom či večernom čistení zubov. Po jej použití sa odporúča približne 30 minút nejesť ani nepiť.
To zároveň neznamená, že fluoridová ústna voda nemá žiadny význam. U ľudí so zvýšeným rizikom zubného kazu môže byť užitočným doplnkom. Nie je však náhradou kefky, fluoridovej pasty ani čistenia priestorov medzi zubami.
Nie všetky ústne vody sú rovnaké
Pri diskusii o možných rizikách je zásadné nerozprávať o všetkých ústnych vodách ako o jednom výrobku.
Existujú bežné fluoridové prípravky, kozmetické ústne vody na osvieženie dychu aj silnejšie antiseptické produkty, ktorých úlohou je potláčať mikroorganizmy.
Jednou z najznámejších účinných látok je chlorhexidín. V stomatológii má svoje miesto – používa sa napríklad pri niektorých ochoreniach ďasien, infekciách či vredoch v ústach. Nie je však určený na bezmyšlienkovité dlhodobé používanie zdravým človekom.
NHS uvádza, že chlorhexidín sa zvyčajne používa iba krátkodobo. Pri dlhšom používaní môže okrem iného spôsobovať zafarbenie zubov a medzi časté nežiaduce účinky patrí aj sucho v ústach.
V ústach nežijú iba „zlé“ baktérie
V posledných rokoch sa mení aj spôsob, akým vedci uvažujú o baktériách v ústnej dutine.
Ústa totiž nie sú prostredím, ktoré by sme mali za každú cenu úplne sterilizovať. Obsahujú rozmanitý mikrobióm a niektoré baktérie sa podieľajú na procesoch dôležitých pre fungovanie organizmu.
Malá kontrolovaná štúdia napríklad ukázala, že sedemdňové používanie chlorhexidínovej ústnej vody výrazne zmenilo zloženie slinného mikrobiómu. Zmeny sprevádzal pokles pH a pufračnej kapacity slín a nižšie koncentrácie dusitanov v slinách aj krvi.
To je zaujímavé preto, že určité baktérie v ústach pomáhajú premieňať dusičnany prijaté napríklad zo zeleniny na dusitany, z ktorých môže organizmus následne vytvárať oxid dusnatý. Ten zohráva úlohu pri regulácii cievneho tonusu a krvného tlaku.
Môže ústna voda zvyšovať krvný tlak?
Niektoré malé experimentálne štúdie ukázali, že silné antiseptické ústne vody dokážu potlačiť baktérie premieňajúce dusičnany a zároveň ovplyvniť hladiny dusitanov. V niektorých pokusoch sa po použití chlorhexidínu zaznamenalo aj zvýšenie krvného tlaku.
Zatiaľ však nemožno tvrdiť, že pravidelné používanie ústnej vody spôsobuje vysoký krvný tlak alebo srdcovo-cievne ochorenia.
Výsledky jednotlivých experimentov nie sú úplne jednotné. V jednej kontrolovanej štúdii napríklad chlorhexidín síce narušil premenu dusičnanov baktériami v ústach, ale krvný tlak účastníčok sa nezmenil.
Aj odborný prehľad výskumu ústneho mikrobiómu konštatuje, že chlorhexidín jeho zloženie mení, no dôkazov stále nie je dostatok na jednoduchý záver, čo tieto zmeny znamenajú pre celkové zdravie pri dlhodobom používaní.
Pri zápachu z úst môže iba prekryť skutočný problém
Ústna voda má ešte jednu vlastnosť, pre ktorú po nej ľudia radi siahajú: okamžitý pocit sviežeho dychu.
Ak sa však nepríjemný zápach opakovane vracia, samotné prekrytie mentolovou chuťou jeho príčinu nevyrieši.
Za pretrvávajúcim zápachom môže byť napríklad nahromadený povlak, ochorenie ďasien, zubný kaz alebo sucho v ústach. Dr. Praveen Sharma z University of Birmingham prirovnal podľa Daily Mail takéto používanie ústnej vody k osviežovaču vzduchu – prekryje problém, ale neodstráni jeho zdroj.
Ak teda zápach pretrváva napriek správnej hygiene, vhodnejšie je hľadať príčinu s dentálnym hygienikom alebo zubným lekárom.
Kedy má ústna voda naopak zmysel?
Odkaz odborníkov preto nie je, že všetky ústne vody sú škodlivé a mali by skončiť v koši.
Rozhodujúce je, aký prípravok používame a prečo. Fluoridová ústna voda môže pomôcť ľuďom so zvýšeným rizikom kazu. Chlorhexidín môže byť veľmi užitočný pri konkrétnych stomatologických problémoch, ak sa používa správnym spôsobom a po obmedzený čas.
Pre väčšinu ľudí však základ zostáva oveľa jednoduchší: dvakrát denne si dôkladne vyčistiť zuby fluoridovou pastou, pastu vypľuť a ústa hneď nevyplachovať a pravidelne čistiť aj priestory medzi zubami.
Ústna voda tak môže byť v určitých situáciách užitočným doplnkom. Nie je však povinnou poslednou fázou každého čistenia zubov – a silnejší antiseptický prípravok nemusí byť pri každodennom používaní automaticky lepší.