Antarktída patrí už desaťročia medzi oblasti, kde satelity zaznamenávajú výrazný úbytok ľadovej hmoty. Potom však prišiel nečakaný obrat. Počas necelých dvoch rokov kontinent získal približne 695 miliárd ton ľadu. Vedci teraz zistili, čo stálo za týmto mimoriadnym javom – a prečo ho nemožno považovať za koniec dlhodobého úbytku antarktického ľadu.

Nová štúdia medzinárodného tímu vedcov publikovaná v časopise Nature ukazuje, že za neobvyklým prírastkom stála predovšetkým východná Antarktída a mimoriadne silné sneženie. Jeho pôvod pritom vedci vystopovali tisíce kilometrov od samotného kontinentu – až k nezvyčajne teplým vodám tropického Pacifiku a Indického oceánu.

Antarktída dlhodobo strácala 140 miliárd ton ročne. Potom prišiel obrat

Satelitné merania GRACE a GRACE-FO ukazujú, že medzi rokmi 2003 a 2024 strácal antarktický ľadový príkrov v priemere približne 140,5 miliardy ton hmoty ročne.

Od júla 2021 sa však krivka začala správať úplne inak.

Do apríla 2023, teda počas približne 22 mesiacov, získal antarktický ľadový príkrov približne 695 miliárd ton hmoty v porovnaní so stavom v júli 2021. Podľa autorov ide o najväčší 22-mesačný prírastok zaznamenaný počas posledných dvoch desaťročí satelitných pozorovaní.

Nárast bol taký výrazný, že celková bilancia Antarktídy medzi rokmi 2021 a 2024 zostala približne vyrovnaná.

Neznamená to však, že sa situácia na celom kontinente obrátila.

Väčšina nového ľadu pribudla na jednom mieste

Najväčšia zmena sa odohrala vo východnej Antarktíde, konkrétne v oblasti Zeme kráľovnej Márie a Wilkesovej zeme.

Táto časť kontinentu získala približne 470,3 miliardy ton hmoty, čo predstavovalo zhruba 68 percent celého zaznamenaného antarktického prírastku.

Západná Antarktída sa pritom správala úplne inak. Niektoré jej oblasti naďalej strácali ľad, takže nešlo o rovnomerné zväčšovanie ľadového príkrovu na celom kontinente.

Rozdiel medzi východnou a západnou časťou Antarktídy je pre pochopenie výsledkov zásadný. Západná Antarktída dlhodobo stráca veľké množstvo ľadu najmä v dôsledku oceánskych procesov, zatiaľ čo hmotnostná bilancia rozsiahlej východnej časti je oveľa citlivejšia na množstvo zrážok.

A práve tých bolo v rokoch 2021 až 2023 mimoriadne veľa.

Antarktídu zasypalo nezvyčajné množstvo snehu

Keď na antarktický ľadový príkrov napadne sneh a zostane tam, pridáva mu hmotnosť. Počas sledovaného obdobia zaznamenali vedci nad Zemou kráľovnej Márie a Wilkesovou zemou mimoriadne výraznú kladnú anomáliu zrážok.

V tejto oblasti sa množstvo zrážok počas udalosti zvýšilo približne o 85,4 milimetra ročne oproti obvyklým hodnotám.

Vedci však chceli vedieť, prečo sa atmosféra zrazu začala správať práve takto.

Odpoveď našli ďaleko na severe.

Všetko sa začalo v tropických oceánoch

V rokoch 2021 až 2023 sa nezvyčajne dlho otepľovala oblasť, ktorú klimatológovia označujú ako tropický teplý bazén. Rozprestiera sa v oblasti západného tropického Pacifiku a východného Indického oceánu.

Teplejšia voda však neposlala teplo priamo až k Antarktíde.

Namiesto toho zmenila rozloženie atmosférického tlaku a prúdenie vzduchu na obrovskej vzdialenosti.

Otepľovanie tropického teplého bazéna podľa pozorovaní a klimatických modelov vyvolalo takzvané Rossbyho vlny, rozsiahle vlny v atmosférickom prúdení schopné prenášať klimatický vplyv medzi veľmi vzdialenými oblasťami planéty.

Tieto vlny postupovali smerom k vysokým južným zemepisným šírkam a pomohli vytvoriť anomálnu oblasť vysokého tlaku nad východnou Antarktídou.

Vlhkosť prichádzala najmä z Indického oceánu

Zmena atmosférickej cirkulácie následne otvorila cestu veľkému množstvu vlhkosti.

Vedci pomocou modelov sledovali dokonca aj to, odkiaľ voda, ktorá nakoniec spadla nad Antarktídou ako sneh, pochádzala.

Ukázalo sa, že hlavným zdrojom mimoriadnych zrážok nebolo zvýšené odparovanie v bezprostrednom okolí Antarktídy. Vlhkosť prichádzala predovšetkým zo vzdialených oblastí Indického oceánu v stredných zemepisných šírkach.

Pri jej transporte zohrávali úlohu aj atmosférické rieky – pomerne úzke pásy atmosféry, ktoré dokážu prenášať obrovské množstvo vodnej pary.

Zmenené prúdenie vzduchu teda nasmerovalo vlhkosť tam, kde následne spadla ako sneh. Výsledok bol viditeľný dokonca zo satelitov merajúcich zmeny gravitačného poľa Zeme.

Vedci si mechanizmus otestovali aj v klimatických modeloch

Autori sa nespoliehali iba na časovú zhodu medzi teplým tropickým oceánom a snežením v Antarktíde.

Pomocou dvoch atmosférických klimatických modelov simulovali, čo sa stane, keď do oblasti tropického teplého bazéna vložia podobnú teplotnú anomáliu.

Výsledkom bol atmosférický vzorec podobný tomu, ktorý vedci pozorovali v skutočnosti – vrátane oblasti vysokého tlaku pri východnej Antarktíde a zvýšených zrážok.

Experimenty zároveň ukázali, že práve lokálne oteplenie tropického teplého bazéna bolo pre vznik pozorovaného mechanizmu dôležitejšie než samotné širšie tropické oteplenie.

Znamená to, že Antarktída prestala strácať ľad?

Nie. A práve toto je pri interpretácii výsledkov najdôležitejšie.

Autori štúdie výslovne upozorňujú, že nedávny prírastok hmoty je pravdepodobne dočasný. Podobné viacročné oteplenia tropického teplého bazéna sa podľa pozorovaní a historických klimatických simulácií vyskytujú približne raz za desaťročie.

Výsledok teda neznamená, že sa dlhodobý trend antarktického ľadového príkrovu obrátil alebo že problém úbytku ľadu zmizol.

Štúdia práve naopak ukazuje, ako výrazne dokáže prirodzená klimatická variabilita na niekoľko rokov prekryť dlhodobejší trend.

Západná Antarktída medzitým ľad naďalej strácala

Rozdiely medzi jednotlivými časťami kontinentu sú obrovské.

Západná Antarktída je mimoriadne citlivá na otepľovanie oceánskej vody, ktorá sa dostáva pod plávajúce ľadové šelfy. Tie sa stenčujú a ľadovce následne môžu rýchlejšie odvádzať ľad z vnútrozemia smerom do oceánu.

Podľa štúdie strácala západná Antarktída v období rokov 1992 až 2020 približne 82 miliárd ton ľadu ročne. Východný antarktický ľadový príkrov bol ako celok v rovnakom období oveľa bližšie k rovnováhe, hoci aj tam existujú problematické oblasti.

Mimoriadne sneženie v rokoch 2021 až 2023 preto dokázalo straty na určitý čas kompenzovať, nie však odstrániť procesy, ktoré spôsobujú ústup ľadovcov inde.

Antarktída ukázala, aký prepojený je klimatický systém

Na celej štúdii je možno najpozoruhodnejšie, ako ďaleko od Antarktídy sa začal reťazec udalostí, ktorý nakoniec priniesol stovky miliárd ton novej hmoty.

Nezvyčajne teplá voda v tropickom oceáne ovplyvnila atmosférické vlny. Tie zmenili tlakové pomery pri Antarktíde. Zmenené prúdenie nasmerovalo vlhkosť z Indického oceánu k zamrznutému kontinentu. Nasledovalo mimoriadne sneženie a napokon merateľný nárast hmotnosti ľadového príkrovu.

Antarktída tak počas 22 mesiacov získala približne 695 miliárd ton hmoty, hoci z dlhodobého pohľadu zostáva kontinent významným zdrojom rastu globálnej hladiny mora.

Nečakaný prírastok preto nie je dôkazom, že sa dlhodobý vývoj obrátil. Je skôr ukážkou obrovskej prirodzenej variability klimatického systému a toho, ako udalosti v trópoch dokážu ovplyvniť ľad na opačnom konci planéty.