Vitamín D si väčšina ľudí spája najmä so zdravými kosťami a imunitou. Vedcov však už dlhšie zaujíma aj jeho možný vzťah k zdraviu srdca. Nová štúdia sledovala pacientov po infarkte viac ako štyri roky a priniesla zaujímavý výsledok: v skupine, ktorej dávku vitamínu D3 upravovali podľa krvných testov, zaznamenali približne o polovicu menej ďalších infarktov. Má to však dôležitý háčik.

Výsledky randomizovanej štúdie TARGET-D, ktoré boli v septembri 2026 publikované v odbornom časopise European Heart Journal, ukázali, že cielene upravovaná suplementácia vitamínu D3 po infarkte významne neznížila celkové riziko závažných kardiovaskulárnych príhod. Pri jednom konkrétnom výsledku – opakovanom infarkte – však vedci zaznamenali výrazný rozdiel.

Dávku neurčili všetkým rovnako

Do štúdie TARGET-D bolo zaradených 630 pacientov po infarkte myokardu. Ich mediánový vek bol 63 rokov a približne 78 percent účastníkov tvorili muži.

Vedci ich náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna dostávala štandardnú starostlivosť, zatiaľ čo v druhej skupine sa množstvo vitamínu D3 upravovalo podľa výsledkov krvných testov.

Cieľom nebolo podať všetkým rovnakú dávku doplnku. Výskumníci sa snažili dostať a následne udržiavať hladinu 25-hydroxyvitamínu D, teda 25(OH)D, nad 40 ng/ml a najviac do 80 ng/ml.

Na začiatku štúdie bola mediánová hladina 25(OH)D iba 25 ng/ml a až 87 percent účastníkov malo hodnotu 40 ng/ml alebo nižšiu.

Viac ako polovica pacientov v liečebnej skupine začínala s dávkou 5000 IU vitamínu D3 denne. Dávka sa však ďalej upravovala podľa laboratórnych výsledkov.

To je veľmi dôležitý detail. Nešlo o experiment, pri ktorom by vedci jednoducho odporučili ľuďom užívať vysoké dávky vitamínu D bez kontroly. Pacienti boli súčasťou klinickej štúdie a ich liečba bola cielene riadená.

Pacientov sledovali viac ako štyri roky

Účastníci boli sledovaní v priemere 4,2 roka.

Vedci chceli predovšetkým zistiť, či takto riadená suplementácia dokáže znížiť riziko závažných kardiovaskulárnych príhod. Do hlavného sledovaného výsledku zahrnuli úmrtie, ďalší infarkt, hospitalizáciu pre srdcové zlyhávanie a mozgovú príhodu.

A práve tu prišlo dôležité vytriezvenie.

Takáto udalosť nastala u 15,7 percenta pacientov v skupine s cielene riadeným vitamínom D a u 18,4 percenta pacientov so štandardnou starostlivosťou.

Rozdiel síce na prvý pohľad vyzerá priaznivo, nebol však štatisticky významný.

Štúdia preto nepreukázala, že by cielene nastavovaná suplementácia vitamínu D3 po infarkte významne znižovala celkové riziko závažných kardiovaskulárnych príhod.

Pri opakovanom infarkte však vedci videli výrazný rozdiel

Keď výskumníci rozobrali jednotlivé sledované udalosti samostatne, objavil sa výsledok, ktorý zaujal.

Ďalší infarkt počas sledovania utrpelo 3,8 percenta pacientov v skupine s cielene riadeným vitamínom D3. V skupine so štandardnou starostlivosťou to bolo 7,9 percenta.

Štatistická analýza ukázala približne 52-percentné relatívne zníženie rizika opakovaného infarktu.

To je výrazný rozdiel. Treba však zdôrazniť, že opakovaný infarkt bol jedným zo sekundárnych sledovaných výsledkov, zatiaľ čo hlavný kombinovaný výsledok štúdie štatistickú významnosť nedosiahol.

Preto zatiaľ nemožno povedať, že vysoké alebo cielene upravované dávky vitamínu D3 sú overeným spôsobom prevencie ďalšieho infarktu.

Výsledok je skôr zaujímavým signálom, ktorý bude potrebné potvrdiť v ďalších a väčších klinických štúdiách.

Pri úmrtiach, mozgovej príhode ani srdcovom zlyhávaní výhoda potvrdená nebola

Výskumníci sledovali aj ďalšie udalosti.

Úmrtie zaznamenali u 8,9 percenta pacientov v skupine s vitamínom D3 a u 9,2 percenta v kontrolnej skupine. Rozdiel bol prakticky nulový.

Hospitalizácia pre srdcové zlyhávanie sa vyskytla u 4,2 percenta pacientov s cielene upravovanou suplementáciou a u 3,5 percenta pacientov so štandardnou starostlivosťou.

Mozgovú príhodu zaznamenali u 1,6 percenta pacientov v prvej skupine a u 0,9 percenta v druhej.

Ani pri týchto výsledkoch neboli rozdiely štatisticky významné.

Najzaujímavejším zistením štúdie tak zostáva nižší počet opakovaných infarktov, nie celkové zníženie kardiovaskulárneho rizika.

Prečo vitamín D vôbec vedcov zaujíma?

Nižšie hladiny vitamínu D sa v mnohých observačných štúdiách spájali s horšími kardiovaskulárnymi výsledkami. To však automaticky neznamená, že ich spôsobuje nedostatok vitamínu D.

Môže ísť aj o opačný vzťah alebo o vplyv ďalších faktorov. Ľudia s horším zdravotným stavom môžu napríklad tráviť menej času vonku, menej sa pohybovať a mať zároveň nižšie hladiny vitamínu D.

Práve preto sú dôležité randomizované klinické štúdie.

Predchádzajúce výskumy, v ktorých ľudia dostávali vitamín D v pevne stanovenej dávke bez individuálneho prispôsobovania podľa krvnej hladiny, vo všeobecnosti neukázali presvedčivé zníženie kardiovaskulárnych príhod.

TARGET-D skúšala iný prístup – dávku prispôsobovala konkrétnemu pacientovi podľa jeho hladiny 25(OH)D.

Ani tento prístup však v aktuálnej štúdii nedokázal splniť hlavný cieľ.

Toto nie je návod na užívanie 5000 IU denne

Údaj o dávke 5000 IU denne môže ľahko vyvolať dojem, že práve takéto množstvo by mali užívať ľudia po infarkte. Z výsledkov štúdie však takýto záver vyvodiť nemožno.

Išlo o kontrolovanú klinickú štúdiu, v ktorej sa dávkovanie prispôsobovalo laboratórnym výsledkom a cieľovým hladinám vitamínu D.

Navyše 5000 IU nebola univerzálna dávka pre všetkých účastníkov. Bola to počiatočná dávka u približne polovice pacientov v liečebnej skupine.

Nadmerné užívanie vitamínu D môže byť škodlivé. Keďže ide o vitamín rozpustný v tukoch, pri príliš vysokom príjme sa môže v organizme hromadiť a viesť okrem iného k nebezpečne vysokej hladine vápnika.

Pre ľudí po infarkte je preto mimoriadne dôležité nemeníť dávky doplnkov ani predpísaných liekov bez konzultácie s lekárom.

Výsledok je nádejný, ale odpoveď ešte nemáme

TARGET-D priniesla zaujímavú stopu. Pacienti s individuálne riadenou suplementáciou vitamínu D3 mali počas sledovania menej opakovaných infarktov.

Zároveň však štúdia nesplnila svoj hlavný cieľ – nepreukázala štatisticky významné zníženie kombinovaného rizika úmrtia, infarktu, mozgovej príhody a hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie.

To je pri interpretácii výsledkov zásadné.

Výskum preto zatiaľ nemení vitamín D3 na nový liek proti infarktu. Ukazuje však otázku, ktorú má zmysel ďalej skúmať: či by pacienti s nízkou hladinou vitamínu D po infarkte mohli profitovať z cielenej suplementácie nastavenej podľa krvných testov.

Na definitívnu odpoveď budú potrebné ďalšie klinické štúdie.