Večer posledné jedlo a ráno rovno do laboratória, bez raňajok a kávy. Takto sa na odber krvi pripravujú milióny ľudí. Nový rozsiahly výskum však naznačuje, že pri mnohých bežných krvných testoch nemusí byť niekoľkohodinové hladovanie vôbec potrebné. Vedci preskúmali takmer 9,8 milióna laboratórnych výsledkov a zistili, že väčšina sledovaných parametrov sa v závislosti od času posledného jedla menila len minimálne. Niektoré dôležité výnimky však zostávajú.

Ako informuje News-Medical, rozsiahla analýza publikovaná v odbornom časopise JAMA Internal Medicine spochybnila predstavu, že každý rutinný odber krvi musí automaticky prebiehať nalačno. Výskumníci skúmali údaje viac ako 101-tisíc dospelých pacientov a približne 9,8 milióna laboratórnych výsledkov, aby zistili, pri ktorých vyšetreniach má dĺžka hladovania skutočný význam.

Koniec hladovania pred odberom? Výsledky vedcov prekvapili

Odporúčanie prísť na odber krvi nalačno pozná takmer každý. Najčastejšie to znamená nejesť približne 8 až 12 hodín pred vyšetrením. Dôvod je jednoduchý: jedlo môže ovplyvniť hladinu niektorých látok v krvi, a tým aj výsledky laboratórnych testov.

Vedci sa však rozhodli preveriť, či je takáto príprava nevyhnutná pri všetkých bežných vyšetreniach.

Analyzovali 121 rôznych laboratórnych parametrov a porovnávali výsledky podľa toho, ako dlho pacienti pred odberom nejedli.

Pacientov rozdelili do troch skupín. V prvej boli ľudia, ktorí nejedli menej ako osem hodín, v druhej tí, ktorí hladovali osem až dvanásť hodín, a v tretej pacienti s hladovaním dlhším ako dvanásť hodín.

Výsledky ukázali, že pri veľkej väčšine sledovaných parametrov boli rozdiely medzi skupinami malé.

Keď vedci porovnávali aj výsledky opakovaných odberov u tých istých pacientov, významnejšie rozdiely sa potvrdili len pri 10 zo 121 sledovaných parametrov.

To naznačuje, že jednotné odporúčanie nejesť pred každým odberom krvi nemusí byť vždy medicínsky opodstatnené.

Tieto krvné testy však môže jedlo ovplyvniť

Výsledky neznamenajú, že jedlo nemá na krvné testy žiadny vplyv.

Medzi parametre, pri ktorých vedci zaznamenali významnejšie rozdiely, patrili napríklad glukóza, triglyceridy, gama-glutamyltransferáza (GGT alebo GMT) a lipáza.

Glukóza predstavuje hladinu cukru v krvi a jej koncentrácia sa môže po jedle výrazne meniť. Práve preto je pri vyšetrení glykémie nalačno dôležité dodržať presne stanovené podmienky.

Triglyceridy sú tuky prítomné v krvi. Ich hodnoty môžu po jedle stúpať, hoci pri mnohých bežných vyšetreniach lipidového profilu sa dnes pripúšťa aj odber bez predchádzajúceho hladovania.

GGT je enzým využívaný pri hodnotení stavu pečene a žlčových ciest. Lipáza zase pomáha lekárom pri diagnostike niektorých ochorení pankreasu.

Dôležité však je, že štatisticky významná zmena laboratórnej hodnoty nemusí automaticky znamenať zmenu, ktorá ovplyvní diagnózu alebo liečbu. Potreba hladovania preto závisí aj od účelu konkrétneho vyšetrenia.

Hladovanie dlhšie ako 12 hodín neprinieslo ďalší významný rozdiel

Zaujímavé bolo aj ďalšie zistenie.

Výskumníci nenašli pri žiadnom zo sledovaných testov významné dodatočné rozdiely, ktoré by súviseli s predĺžením hladovania nad dvanásť hodín.

To znamená, že dlhšie odopieranie jedla nemusí prinášať presnejšie alebo spoľahlivejšie výsledky.

Autori upozornili, že krátkodobé hladovanie malo pri väčšine rutinných krvných testov minimálny vplyv.

Pri vyšetreniach, ktoré si prípravu nalačno vyžadujú, preto spravidla nemá zmysel svojvoľne predlžovať odporúčaný čas bez jedla.

Musíte teda stále chodiť na odber krvi nalačno?

Zatiaľ je najbezpečnejšie dodržiavať pokyny lekára alebo konkrétneho laboratória.

Nová štúdia totiž neznamená, že pacienti môžu pred každým odberom bez obmedzenia raňajkovať.

Niektoré vyšetrenia hladovanie stále vyžadujú, pri iných môže byť odber po jedle úplne prijateľný. Záleží na tom, čo sa vyšetruje a akú informáciu chce lekár z výsledku získať.

Napríklad glykémia nalačno sa z definície vyšetruje po stanovenom čase bez jedla. Naopak, pri niektorých vyšetreniach cholesterolu nie je hladovanie nevyhnutné, pokiaľ lekár neurčí inak.

Pred odberom nalačno sa zvyčajne povoľuje čistá voda. Káva, sladené nápoje či ďalšie tekutiny však môžu ovplyvniť niektoré výsledky alebo byť v rozpore s pokynmi laboratória.

Osobitnú pozornosť potrebujú aj pacienti s cukrovkou, ľudia užívajúci lieky, ktoré sa musia kombinovať s jedlom, a osoby so sklonom k hypoglykémii. Tí by si mali prípravu na vyšetrenie vopred dohodnúť so zdravotníkom.

Jednotné pravidlo pre všetkých možno postupne nahradí presnejší prístup

Výsledky majú aj praktický význam.

Pre mnohých ľudí je odber krvi nalačno nepríjemný. Dlhé hladovanie môže byť problematické najmä pre starších pacientov, ľudí s určitými chronickými ochoreniami alebo tých, ktorí potrebujú pravidelne užívať lieky.

Ak sa ukáže, že pri konkrétnom vyšetrení hladovanie nie je potrebné, môže to pacientom uľahčiť návštevu laboratória a zjednodušiť organizáciu zdravotnej starostlivosti.

Výskum preto podporuje myšlienku, že príprava na odber krvi by sa mala riadiť konkrétnym testom, nie automaticky rovnakým pravidlom pre všetkých.

Autori však nevyzývajú pacientov, aby prestali rešpektovať existujúce odporúčania. Rozsiahla analýza je dôležitým vedeckým podkladom, ale zmeny klinických postupov musia zohľadniť aj ďalšie dôkazy a potreby jednotlivých pacientov.

Záver je teda jednoduchý: nie každý krvný test vyžaduje prázdny žalúdok, no o tom, či môžete pred odberom jesť, by mali rozhodovať pokyny k vášmu konkrétnemu vyšetreniu.