Preskočiť na obsah

Prečo nám s pribúdajúcim vekom býva stále väčšia zima? Vedci odhalili prekvapivú príčinu

Redakcia Svetzvedavo5 min čítania

Prečo nám s pribúdajúcim vekom býva stále väčšia zima? Vedci odhalili prekvapivú príčinu
Teplotu tela nám okrem svalového trasu pomáha udržiavať aj hnedý tuk, ktorý energiu premieňa priamo na teplo. S vekom však reaguje na chlad čoraz pomalšie. Ilustračná snímka. Foto: Studio Romantic / Shutterstock

Kým v mladosti nám stačil tenký sveter, s pribúdajúcimi rokmi sa čoraz častejšie balíme do teplých vrstiev. Prečo niektorí starší ľudia pociťujú chlad aj v miestnostiach, kde je ostatným príjemne? Vedci teraz odhalili prekvapivý biologický mechanizmus, ktorý môže vysvetľovať, prečo naše telo postupne stráca schopnosť účinne sa zahrievať. Odpoveď sa ukrýva tam, kde by ju mnohí nečakali – v tukovom tkanive.

Pocit chladu patrí medzi bežné sprievodné javy starnutia. Mnohí ľudia si postupne všimnú, že potrebujú teplejšie oblečenie, vyššiu teplotu v domácnosti alebo ďalšiu prikrývku počas spánku. Nejde pritom vždy iba o zhoršený krvný obeh či úbytok svalovej hmoty.

Nová štúdia publikovaná 11. novembra 2026 v prestížnom vedeckom časopise Nature ukazuje, že významnú úlohu môže zohrávať aj zvláštny druh tuku, ktorého úlohou nie je energiu ukladať, ale premieňať ju na teplo. Vedci z amerického výskumného centra City of Hope odhalili, prečo tento prirodzený vykurovací systém s pribúdajúcim vekom prestáva fungovať tak pružne ako kedysi.

Nie každý tuk v našom tele slúži na ukladanie energie

Keď sa povie tukové tkanivo, väčšina ľudí si predstaví zásoby energie, ktoré sa ukladajú napríklad na bruchu, bokoch alebo stehnách. V ľudskom tele však existuje aj takzvaný hnedý tuk, ktorý má úplne inú úlohu.

Hnedé tukové tkanivo dokáže spaľovať energiu a premieňať ju priamo na teplo. Pomáha tak organizmu udržiavať stabilnú telesnú teplotu aj vtedy, keď sa okolité prostredie ochladí.

Tento proces sa nazýva termogenéza. Na rozdiel od zahrievania prostredníctvom svalového trasu dokáže hnedý tuk vytvárať teplo bez toho, aby sme sa museli triasť od zimy.

Dôležitú úlohu pritom zohráva bielkovina označovaná ako UCP1, ktorá sa nachádza v mitochondriách tukových buniek. Práve vďaka nej dokážu tieto bunky uvoľňovať energiu vo forme tepla.

Hnedé tukové tkanivo spomedzi lopatiek pod mikroskopom. Jeho bunky sú plné drobných tukových kvapiek a mitochondrií, v ktorých bielkovina UCP1 premieňa energiu na teplo. Vpravo dole sú pre porovnanie väčšie svetlé bunky bieleho tuku, ktorý energiu iba ukladá. Foto: Jose Luis Calvo / Shutterstock

Vedci už dlhšie vedeli, že aktivita hnedého tuku s vekom klesá. Doteraz však nebolo úplne jasné, prečo sa jeho schopnosť reagovať na chlad postupne zhoršuje.

Hnedý tuk tvoria dva typy buniek. Jeden produkuje viac tepla než druhý

Hnedé tukové tkanivo obsahuje bunky s rozdielnou schopnosťou vytvárať teplo, ktoré ten istý vedecký tím opísal už v predchádzajúcom výskume.

Jedna skupina buniek má vysoké množstvo bielkoviny UCP1, a preto je pri produkcii tepla veľmi aktívna. Druhá skupina obsahuje tejto bielkoviny menej a zostáva v útlmovejšom stave.

Za normálnych okolností dokáže organizmus medzi týmito dvoma stavmi pružne prepínať podľa toho, aká je vonku teplota.

Keď sa ochladí, nervový systém vyšle signály, ktoré pomáhajú aktivovať menej výkonné tukové bunky. Tie následne zvýšia produkciu tepla a pomáhajú telu vyrovnať sa s chladom.

Keď sa prostredie opäť oteplí, organizmus tento proces utlmí, aby zbytočne nespotrebúval energiu.

Výskumníci však odhalili, že celý mechanizmus ovplyvňujú aj bunky imunitného systému. Tie produkujú signálnu molekulu označovanú ako interleukín-1 beta (IL-1β), ktorá môže udržiavať okolité tukové bunky v menej aktívnom stave.

Práve v tomto prepojení medzi nervovým systémom, imunitnými bunkami a tukovým tkanivom sa podľa vedcov skrýva jedna z príčin, prečo s vekom čoraz horšie znášame zimu.

S pribúdajúcim vekom sa prirodzené vykurovanie tela spomaľuje

Vedci skúmali, ako sa tento mechanizmus mení u mladých a starších myší vystavených chladnému prostrediu.

Výsledky odhalili výrazné rozdiely. Zatiaľ čo u mladých zvierat sa bunky produkujúce teplo aktivovali pomerne rýchlo, u starších myší bol tento proces podstatne pomalší.

Po troch dňoch vystavenia chladu dosiahol podiel vysoko aktívnych hnedých tukových buniek u mladých myší takmer 90 percent. U starších zvierat to bolo približne 51 percent.

Rozdiel bol aj v prežití. Zatiaľ čo mladé myši zvládli týždeň v chlade bez problémov, štvrtina starých zvierat uhynula už počas prvých dvoch dní.

Staršie zvieratá teda schopnosť vytvárať teplo úplne nestratili. Ich organizmus však potreboval podstatne viac času, aby na nízku teplotu zareagoval.

Vedci zároveň zistili, že v hnedom tukovom tkanive starších myší sa nachádzalo vyššie množstvo molekuly IL-1β, ktorá prispieva k udržiavaniu tukových buniek v menej aktívnom stave.

Dôsledkom bola slabšia produkcia tepla a väčšie ťažkosti s udržiavaním telesnej teploty počas pobytu v chlade.

Prekvapivý výsledok: Vedcom sa podarilo produkciu tepla opäť zvýšiť

Vedci pri experimentoch použili liečivo mifepristón, ktoré okrem iného blokuje účinky glukokortikoidov prostredníctvom príslušných receptorov.

Po podaní liečiva sa u starších myší zvýšil podiel aktívnych tukových buniek. Zvieratá zároveň dokázali lepšie udržiavať telesnú teplotu a ich organizmus spotrebúval viac energie.

Výsledky tak naznačujú, že niektoré zmeny v produkcii tepla, ktoré sprevádzajú starnutie, nemusia byť úplne nezvratné.

To však neznamená, že vedci objavili liek proti zimomravosti. Mifepristón pôsobí na viaceré procesy v organizme a jeho účinky sa neobmedzujú iba na tukové tkanivo.

Výskum navyše prebiehal na myšiach. Zatiaľ preto nie je možné tvrdiť, že by rovnaký postup bezpečne a účinne fungoval aj u starších ľudí.

Objav môže pomôcť aj pri cukrovke a obezite

Hnedé tukové tkanivo zohráva úlohu aj pri hospodárení organizmu s energiou. Jeho aktivita súvisí so spotrebou kalórií a metabolickými procesmi, ktoré sa počas starnutia menia.

Vedci preto predpokladajú, že lepšie pochopenie fungovania termogénnych buniek by mohlo v budúcnosti pomôcť pri výskume obezity, cukrovky 2. typu a ďalších metabolických ochorení.

„Ak vedci nájdu bezpečný a presný spôsob, ako obnoviť aktivitu týchto tukových buniek, prehĺbi to naše poznanie metabolických problémov spojených so starnutím vrátane obezity a cukrovky 2. typu,“ uviedla hlavná autorka štúdie Qiong Annabel Wang z City of Hope.

Zistenia zároveň pripomínajú, že pocit chladu v staršom veku nemusí byť iba otázkou zvyku alebo menšej odolnosti. Za tým, že človek začne vyhľadávať teplejšie prostredie, môžu stáť konkrétne biologické zmeny, ktoré ovplyvňujú schopnosť tela vyrábať vlastné teplo.

Mohlo by vás zaujímať