Máte ho možno aj doma v lekárničke. Vedci zistili, že môže pomáhať v boji proti rakovine

Je lacný, dostupný a ľudia ho používajú už celé generácie. Aspirín poznáme predovšetkým ako liek proti bolesti a horúčke, vedci však skúmajú aj jeho potenciál v boji proti rakovine. Výskumy naznačujú, že u určitých skupín pacientov môže znižovať riziko vzniku niektorých nádorov alebo ich návratu po liečbe. Najnovšie experimenty navyše odhalili mechanizmus, ktorým by mohol pomáhať imunitnému systému bojovať proti šíriacim sa rakovinovým bunkám.

Aspirín, ktorého účinnou látkou je kyselina acetylsalicylová, patrí medzi najznámejšie lieky sveta. Jeho možné protirakovinové účinky vedci skúmajú už desaťročia. Nový pohľad priniesol výskum University of Cambridge publikovaný v časopise Nature, ktorý objasnil, ako aspirín v experimentoch na myšiach obmedzoval šírenie nádorových buniek. Výsledky dopĺňajú klinické štúdie zamerané na prevenciu rakoviny a zníženie rizika jej návratu.

Obyčajný liek, ktorý vedcov zaujíma už desaťročia

Aspirín sa používa na zmiernenie bolesti, zníženie horúčky a potláčanie zápalu. V nízkych dávkach sa predpisuje aj na prevenciu krvných zrazenín.

Účinkuje blokovaním enzýmov nazývaných cyklooxygenázy, ktoré sa podieľajú na zápalových procesoch a zrážaní krvi.

Práve tieto mechanizmy zaujali vedcov aj v súvislosti s rakovinou.

Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa pri pokusoch na zvieratách objavili náznaky, že aspirín môže ovplyvňovať vznik metastáz.

Neskoršie analýzy naznačili súvislosť medzi jeho dlhodobým užívaním a nižším výskytom niektorých nádorov.

To však neznamená, že aspirín dokáže liečiť akýkoľvek druh rakoviny.

Pri dedičnom riziku rakoviny sa ukázal výrazný účinok

Dôležité poznatky priniesol výskum ľudí s Lynchovým syndrómom.

Ide o dedičnú genetickú predispozíciu, ktorá zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva a ďalších nádorových ochorení.

V štúdii CAPP2 vedci pod vedením profesora Johna Burna z Newcastle University skúmali, či pravidelné užívanie aspirínu dokáže toto riziko znížiť.

Účastníci užívali aspirín alebo placebo a následne boli dlhodobo sledovaní.

Výsledky ukázali významné zníženie rizika rakoviny hrubého čreva, najmä u ľudí, ktorí liek užívali dostatočne dlho.

V pôvodnej štúdii sa používala dávka 600 miligramov denne. Neskoršia štúdia CAPP3 preto skúmala aj vhodné dávkovanie.

Pri Lynchovom syndróme sa dnes aspirín môže zvažovať ako súčasť prevencie pod odborným dohľadom.

Po operácii rakoviny sa riziko návratu znížilo približne na polovicu

Pozornosť vzbudila aj švédska štúdia ALASCCA, ktorú viedol tím profesorky Anny Martling z Karolinska Institutet.

Vedci skúmali pacientov po operácii rakoviny hrubého čreva alebo konečníka.

Zaujímalo ich, či nízka dávka aspirínu môže znížiť pravdepodobnosť návratu ochorenia.

Výsledky publikované v časopise New England Journal of Medicine ukázali výrazný rozdiel u pacientov s určitými genetickými zmenami nádoru.

Pri vybraných mutáciách v signálnej dráhe PI3K sa riziko návratu rakoviny znížilo približne o polovicu.

Tento výsledok však nemožno automaticky vzťahovať na všetkých pacientov.

Genetické vlastnosti nádoru môžu rozhodovať o tom, komu aspirín skutočne pomôže.

Vedci odhalili, ako aspirín pomáha imunitným bunkám

Nové vysvetlenie možného protirakovinového pôsobenia aspirínu priniesli vedci z Cambridge.

Tím profesora Rahula Roychoudhuriho skúmal vzťah medzi krvnými doštičkami, imunitným systémom a šírením nádorových buniek.

Zameral sa na látku tromboxán A2, ktorá vzniká v krvných doštičkách a podieľa sa na ich aktivácii.

Experimenty ukázali, že tromboxán môže tlmiť aktivitu určitých T-lymfocytov.

Ide o imunitné bunky schopné rozpoznávať a ničiť nádorové bunky.

Keď vedci pôsobenie tromboxánu obmedzili, T-lymfocyty dokázali účinnejšie zasahovať proti šíriacim sa nádorovým bunkám.

Aspirín tak pomáhal odstrániť jednu z prekážok, ktoré bránili imunitnému systému bojovať proti metastázujúcim bunkám.

Tento mechanizmus však vedci preukázali predovšetkým pri pokusoch na myšiach. Jeho klinický význam u ľudí zatiaľ nie je potvrdený.

Prečo sú metastázy také nebezpečné?

Metastázy vznikajú, keď sa rakovinové bunky oddelia od pôvodného nádoru a rozšíria sa do ďalších častí tela.

Môžu preniknúť do krvného obehu alebo lymfatického systému a vytvoriť nové nádorové ložiská.

Metastatické šírenie patrí medzi hlavné príčiny úmrtí na onkologické ochorenia.

Imunitný systém dokáže časť šíriacich sa buniek rozpoznať a zničiť. Niektorým sa však podarí jeho obrane uniknúť.

Výskum z Cambridge naznačuje, že tromboxán A2 môže tento únik uľahčovať.

Obmedzenie jeho pôsobenia by preto mohlo pomôcť imunitným bunkám zasiahnuť ešte pred vznikom nových ložísk.

Zatiaľ však ide o experimentálny poznatok, nie o potvrdenú liečbu metastáz.

Lacný liek môže otvoriť nové možnosti prevencie

Veľkou výhodou aspirínu je jeho dostupnosť a nízka cena.

Na rozdiel od mnohých moderných onkologických liekov ide o prípravok, ktorého účinky aj riziká sú dlhodobo skúmané.

To však neznamená, že môže nahradiť chemoterapiu, imunoterapiu alebo chirurgický zákrok.

Vedci skúmajú najmä jeho využitie pri prevencii vybraných nádorov a znižovaní rizika návratu ochorenia.

Kľúčové bude určiť, ktorí pacienti môžu z liečby profitovať, aká dávka je vhodná a ako dlho by ju mali užívať.

Práve genetické vyšetrenie nádoru môže v budúcnosti pomáhať pri výbere pacientov.

Aspirín však môže spôsobiť aj vážne komplikácie

Napriek povzbudivým výsledkom odborníci neodporúčajú začínať s pravidelným užívaním aspirínu iba zo strachu pred rakovinou.

Liek ovplyvňuje zrážanie krvi a môže zvyšovať riziko krvácania.

Medzi možné komplikácie patria žalúdočné vredy, krvácanie z tráviaceho traktu a v zriedkavých prípadoch aj krvácanie do mozgu.

Riziko môže narastať pri súčasnom užívaní ďalších liekov ovplyvňujúcich zrážanie krvi.

O vhodnosti dlhodobého užívania aspirínu preto musí rozhodovať lekár na základe individuálneho prínosu a rizika.

Známy liek môže mať v onkológii nevyužitý potenciál

Výskumy z Cambridge, Karolinska Institutet a Newcastle University ukazujú, že účinky aspirínu môžu presahovať jeho tradičné využitie.

Najpresvedčivejšie klinické dôkazy sa týkajú vybraných skupín pacientov, najmä ľudí s Lynchovým syndrómom a určitými genetickými zmenami nádorov hrubého čreva alebo konečníka.

Laboratórne experimenty zároveň odhaľujú ďalšie možné mechanizmy jeho pôsobenia.

Aspirín tak môže v budúcnosti zohrávať významnejšiu úlohu v cielenej prevencii rakoviny. Nie je však univerzálnym protirakovinovým liekom a jeho užívanie nie je vhodné pre každého.