Prečo astronauti nejedia obyčajný chlieb? Vo vesmíre môže narobiť problémy aj jediná omrvinka

Obyčajný chlieb, štipka soli alebo pohár sýteného nápoja. Na Zemi úplne bežné veci, ktoré však vo vesmíre môžu spôsobiť nečakané komplikácie. Astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici musia dodržiavať osobitné pravidlá stravovania. V podmienkach mikrogravitácie totiž aj jediná omrvinka môže ohroziť citlivé zariadenia a niektoré nápoje vyvolávajú nepríjemné reakcie organizmu. Čo teda astronauti nejedia a čím nahrádzajú bežné potraviny?

Stravovanie na obežnej dráhe má svoje špecifiká. Ako približuje americký portál The Takeout, niektoré potraviny a nápoje sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) nepoužívajú alebo sa podávajú v upravenej podobe. Hlavným dôvodom nie je ich chuť, ale bezpečnosť posádky, ochrana technických systémov a podmienky mikrogravitácie. Astronauti preto namiesto klasického chleba často používajú tortilly, koreniny majú v tekutej forme a sýteným nápojom sa vyhýbajú.

Jedlo vo vesmíre musí spĺňať prísne pravidlá

Medzinárodná vesmírna stanica patrí medzi najdrahšie technologické projekty v histórii. Napriek tomu jej obyvatelia nemajú klasickú kuchyňu.

Astronauti žijú v uzavretom prostredí, kde sa musí šetriť priestorom, vodou aj zásobami. Každé jedlo preto musí byť bezpečné, skladné, trvanlivé a výživné.

Veľká časť potravín prechádza špeciálnou úpravou. Niektoré sa lyofilizujú, teda sušia mrazom, iné sa tepelne spracúvajú. Pred konzumáciou sa do sušených jedál často pridáva voda.

Čerstvé ovocie a zelenina sa na stanicu dostávajú zásobovacími loďami, no spotrebúvajú sa prednostne, pretože sa rýchlejšie kazia.

Prečo astronauti nejedia bežné vojenské potravinové balíčky?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že astronauti môžu používať rovnaké potravinové balíčky ako vojaci.

Takzvané MRE predstavujú hotové jedlá s dlhou trvanlivosťou. Ich zloženie však nemusí vyhovovať dlhodobému pobytu vo vesmíre.

Niektoré obsahujú pomerne veľa soli a tuku. Astronauti pritom čelia špecifickým zdravotným rizikám vrátane úbytku kostnej hmoty.

V mikrogravitácii sú kosti menej zaťažované a postupne môžu strácať svoju hustotu. Nadmerný príjem sodíka navyše môže nepriaznivo ovplyvňovať hospodárenie s vápnikom.

Vojenské balíčky preto nie sú automaticky zakázané, ale ich bežné zloženie nemusí zodpovedať potrebám posádky.

Soľ a čierne korenie sa používajú úplne inak

Na Zemi si jedlo jednoducho posypeme soľou alebo korením. Vo vesmíre by však podobný postup mohol narobiť problémy.

V mikrogravitácii drobné čiastočky nepadajú na tanier, ale môžu sa voľne vznášať kabínou.

Zrnká soli či korenia by sa mohli dostať do očí, nosa, dýchacích ciest alebo citlivých technických zariadení.

Riešenie je jednoduché. Astronauti používajú soľ rozpustenú vo vode a čierne korenie zmiešané s olejom.

Jedlá môžu dochucovať aj omáčkami. Nemusia sa tak vzdať výrazných chutí, no zároveň obmedzujú vznik voľne poletujúcich častíc.

Obyčajný chlieb môže byť vo vesmíre problém

Jednou z najznámejších zvláštností vesmírneho stravovania je obmedzené používanie klasického chleba.

Dôvodom sú predovšetkým omrvinky.

Keď astronaut odhryzne z krajca chleba, drobné kúsky sa môžu oddeliť a začať poletovať kabínou.

Aj jediná omrvinka sa môže dostať do oka, dýchacích ciest alebo na miesto, kde by mohla prekážať technickému zariadeniu.

Klasické pečivo navyše zaberá pri skladovaní pomerne veľa priestoru a jeho čerstvosť je obmedzená.

Nejde však o absolútny zákaz každej formy chleba. Astronauti jednoducho uprednostňujú praktickejšie alternatívy.

Tortilly nahradili chlieb už v roku 1985

Riešením problému sa stali tortilly.

Tieto tenké placky sa drobia podstatne menej než klasický chlieb. Sú skladné, univerzálne a možno ich kombinovať s rôznymi jedlami.

Do amerického vesmírneho programu sa dostali už v roku 1985.

Ich popularita sa spája s astronautom Rodolfom Neri Velom, ktorý počas letu raketoplánu požiadal o ich zaradenie do jedálneho lístka.

Odvtedy sa stali obľúbenou súčasťou vesmírnej stravy.

Astronauti do nich môžu zabaliť mäso, zeleninu či nátierky. Špeciálne pripravené a zabalené tortilly sú vhodné aj na dlhšie skladovanie.

Alkohol môže skomplikovať fungovanie vesmírnej stanice

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa bežne nepovoľujú ani alkoholické nápoje.

Astronauti pracujú s mimoriadne citlivými technológiami a ich úlohy vyžadujú presnosť, pozornosť a rýchle rozhodovanie.

Alkohol by mohol nepriaznivo ovplyvniť koordináciu, úsudok aj pracovný výkon.

Dôležitý je tiež uzavretý systém zabezpečujúci čistý vzduch a recykláciu vody.

Etanol a ďalšie prchavé látky môžu predstavovať dodatočnú záťaž pre systémy čistenia vzduchu a vody.

Zákaz alkoholu preto súvisí s bezpečnosťou posádky aj ochranou životne dôležitých zariadení.

Sýtené nápoje môžu spôsobiť nepríjemné „mokré grgnutie“

Nečakané komplikácie môžu astronautom spôsobovať aj sýtené nápoje.

Na Zemi sa bublinky oxidu uhličitého vďaka vztlaku oddeľujú od kvapaliny a stúpajú nahor.

V mikrogravitácii však tento proces neprebieha rovnako.

Plyn a tekutina sa preto môžu v tráviacom trakte premiešavať inak než na Zemi.

Keď astronaut potrebuje odgrgnúť, spolu s plynom sa môže vrátiť aj časť tekutiny.

Tento nepríjemný jav sa označuje ako „mokré grgnutie“, v angličtine wet burp.

Sýtené nápoje môžu vyvolávať aj nafúknutie či žalúdočné ťažkosti. Hoci sa vo vesmíre v minulosti testovali, pri bežných misiách sú praktickejšie nesýtené nápoje.

Astronauti si môžu dopriať aj chutné jedlá

Prísne pravidlá neznamenajú, že astronauti musia celé mesiace jesť iba nevýraznú kašu.

Moderné vesmírne menu zahŕňa mäso, zeleninu, ryžu, cestoviny, ovocie, orechy aj sladké pokrmy.

Potraviny sú však upravené tak, aby sa dali bezpečne skladovať, pripravovať a konzumovať.

Pri zostavovaní jedálneho lístka sa zohľadňujú aj osobné preferencie astronautov.

Obľúbené jedlo totiž môže počas dlhého pobytu ďaleko od domova výrazne prispieť k psychickej pohode.

Vo vesmíre môže rozhodovať aj najmenší detail

Stravovanie astronautov ukazuje, ako výrazne sa život na obežnej dráhe líši od života na Zemi.

Omrvinky z chleba môžu poletovať kabínou, korenie sa môže dostať do očí a sýtené nápoje spôsobujú nepríjemné tráviace reakcie.

Vesmírna strava preto musí spájať bezpečnosť, výživovú hodnotu, trvanlivosť a jednoduchú manipuláciu.

S plánovanými dlhšími misiami na Mesiac a Mars bude jej význam ešte narastať.

Pri dobývaní vesmíru totiž nerozhodujú iba rakety a špičkové počítače. Niekedy záleží aj na tom, či si astronaut dokáže pripraviť sendvič bez poletujúcich omrviniek.