Seniori jedli tri mesiace čučoriedky. Vedci potom v ich mozgu objavili zaujímavú zmenu

Stačí zaradiť čučoriedky do každodenného jedálnička a mozog začne fungovať inak? Americkí vedci skúmali, čo sa stane, keď starší ľudia pravidelne konzumujú tieto drobné modré plody. Po troch mesiacoch zaznamenali zaujímavú zmenu v prekrvení oblasti mozgu spojenej s pozornosťou a ďalšími poznávacími procesmi. Výsledky naznačujú možný vplyv ovocia na fungovanie mozgových ciev. Nie všetky očakávané účinky sa však potvrdili.

Výskumníci z amerického University of Kansas Medical Center skúmali, či pravidelná konzumácia čučoriedok ovplyvňuje biologické procesy súvisiace so starnutím mozgu. V rámci projektu Blueberry Intervention Study for Brain Aging sledovali dobrovoľníkov počas 12 týždňov. Zaujímalo ich prekrvenie mozgu aj hladina glutatiónu, látky pomáhajúcej bunkám zvládať oxidačný stres. Najvýraznejší rozdiel zaznamenali v prietoku krvi v konkrétnej oblasti mozgu.

Tri mesiace jedli čučoriedky. Vedci sledovali ich mozog

Do výskumu sa zapojili ľudia vo veku od 65 do 89 rokov, ktorí pred experimentom konzumovali bobuľové ovocie najviac raz týždenne.

Účastníkov rozdelili do dvoch skupín. Prvá dostávala každý deň prášok z lyofilizovaných čučoriedok, teda plodov sušených mrazom.

Denná dávka zodpovedala približne jednej šálke čerstvých čučoriedok.

Druhá skupina dostávala placebo, teda kontrolný prípravok bez čučoriedok.

Experiment trval 12 týždňov a dokončilo ho 60 účastníkov.

Vedci následne porovnávali zmeny v prekrvení vybraných oblastí mozgu a koncentrácii látok súvisiacich s ochranou nervových buniek.

Účastníci nevedeli, či dostávajú čučoriedky

Štúdia bola navrhnutá ako randomizovaný, dvojito zaslepený výskum kontrolovaný placebom.

To znamená, že dobrovoľníkov náhodne rozdelili do skupín a nevedeli, či dostávajú čučoriedkový prípravok alebo placebo.

Zaradenie účastníkov nemali počas hodnotenia poznať ani výskumníci.

Takýto postup pomáha obmedzovať vplyv očakávaní na výsledky.

Ak človek vie, že dostáva potravinu považovanú za zdravú, môže svoje pocity alebo výkonnosť hodnotiť odlišne.

Dvojité zaslepenie preto patrí medzi dôležité nástroje klinického výskumu a umožňuje objektívnejšie porovnanie skupín.

V jednej oblasti mozgu sa prietok krvi zvýšil o 7 percent

Po troch mesiacoch vedci porovnali výsledky meraní.

Najzaujímavejšie zistenie sa týkalo oblasti nazývanej predná časť cingulárneho závitu, známej aj ako predná časť závitu opasku.

Táto štruktúra sa podieľa na procesoch súvisiacich s pozornosťou, rozhodovaním a reguláciou správania.

Podľa zverejneného opisu výsledkov sa u účastníkov konzumujúcich čučoriedky zaznamenalo približne sedempercentné zvýšenie prietoku krvi v tejto oblasti.

Dostatočné prekrvenie je pritom nevyhnutné na zásobovanie mozgového tkaniva kyslíkom a živinami.

Zvýšený prietok však automaticky neznamená lepšie fungovanie mozgu.

Vedci nezistili zväčšenie mozgu ani nárast objemu sledovanej oblasti. Meranou zmenou bolo jej prekrvenie.

Výsledok preto naznačuje možný účinok čučoriedok na mozgové cievy, nie preukázané zlepšenie pamäti.

Znamená lepšie prekrvenie aj lepšiu pamäť?

Mozog potrebuje stabilný prísun kyslíka a energie na spracúvanie informácií, vytváranie spomienok a koordináciu organizmu.

S pribúdajúcim vekom sa však môžu meniť vlastnosti krvných ciev aj regulácia prietoku krvi.

Vedci preto skúmajú, či výživa dokáže tieto procesy priaznivo ovplyvniť.

Samotné zvýšenie prekrvenia však nie je dôkazom zlepšenia kognitívnych schopností.

Na potvrdenie takéhoto účinku by bolo potrebné preukázať aj zlepšenie pamäti, pozornosti alebo ďalších poznávacích funkcií.

V ostatných oblastiach mozgu sa objavili ďalšie rozdiely, výsledky však neumožňovali jednoznačné závery.

Štúdia teda nepriniesla dôkaz, že každodenné jedenie čučoriedok zabraňuje úbytku pamäti.

Ochranná látka v mozgu sa výrazne nezmenila

Výskumníci sledovali aj hladinu glutatiónu, látky prirodzene prítomnej v ľudských bunkách.

Glutatión zohráva významnú úlohu pri ochrane pred oxidačným stresom.

Ten vzniká pri nerovnováhe medzi tvorbou reaktívnych molekúl a schopnosťou organizmu neutralizovať ich účinky.

Nadmerný oxidačný stres môže poškodzovať bunkové štruktúry a súvisí s procesmi starnutia.

Vedci predpokladali, že čučoriedky by mohli ovplyvniť aj tento ochranný systém.

Medzi skupinou konzumujúcou čučoriedky a skupinou dostávajúcou placebo sa však nepreukázal štatisticky významný rozdiel v sledovanom glutatióne.

Experiment teda nepotvrdil všetky pôvodné očakávania.

Nevylučuje však, že čučoriedky môžu ovplyvňovať mozgové cievy prostredníctvom iných mechanizmov.

Čím sú čučoriedky také výnimočné?

Čučoriedky obsahujú množstvo prirodzených rastlinných zlúčenín.

Osobitnú pozornosť priťahujú antokyány, pigmenty zodpovedné za ich modré až fialové sfarbenie.

Patria medzi polyfenoly, ktoré vedci skúmajú pre možné účinky na metabolizmus, zápalové procesy a funkciu ciev.

Čučoriedky zároveň poskytujú vlákninu, vitamín C, vitamín K a ďalšie živiny.

Práve kombinácia viacerých látok môže byť dôležitá pre ich výživový prínos.

Zatiaľ však nie je jasné, ktorá konkrétna zložka by mohla vysvetľovať pozorovanú zmenu prekrvenia mozgu.

Nemožno preto tvrdiť, že sedempercentné zvýšenie spôsobili určite samotné antokyány.

Výskum podporili aj americkí pestovatelia čučoriedok

Pri hodnotení výsledkov je dôležité poznať aj financovanie štúdie.

Na výskume sa finančne podieľala U.S. Highbush Blueberry Council, organizácia zastupujúca americký čučoriedkový priemysel.

Takáto podpora automaticky neznamená nespoľahlivé výsledky.

Je však dôležitým kontextom, najmä pri výskume konkrétnej potraviny.

Rozhodujúca zostáva kvalita metodiky, transparentnosť údajov a nezávislé zopakovanie výsledkov.

Štúdia navyše zahŕňala pomerne malú skupinu ľudí a trvala iba tri mesiace.

Na potvrdenie dlhodobých účinkov čučoriedok na mozog budú potrebné rozsiahlejšie výskumy.

Oplatí sa jesť čučoriedky každý deň?

Čučoriedky zostávajú hodnotnou súčasťou pestrej stravy aj bez dôkazu o zlepšení pamäti.

Možno ich konzumovať čerstvé, mrazené alebo pridávať do ovsených vločiek, jogurtu či ovocných šalátov.

Ich výhodou je obsah vlákniny a rôznych rastlinných látok.

Nový výskum naznačuje, že pravidelná konzumácia môže súvisieť so zmenami prekrvenia mozgu u seniorov.

Zatiaľ však nemožno sľubovať, že jedna šálka denne zabráni demencii alebo výrazne zlepší pamäť.

Najdôležitejším poznatkom je, že aj jednoduchá zmena jedálnička môže sprevádzať merateľné biologické zmeny.

Či sa tieto zmeny premietnu do lepšieho fungovania mozgu vo vyššom veku, ukážu až ďalšie štúdie.