Preskočiť na obsah

Vedci vypočítali, že zmena obyčajnej soli by mohla zachrániť takmer 3 milióny životov ročne

Redakcia Svetzvedavo4 min čítania

Ilustračná fotografia: Vysypaná kuchynská soľ na drevenom stole. Vedci vypočítali, že nahradenie bežnej soli alternatívou s nižším obsahom sodíka a pridaným draslíkom by mohlo celosvetovo zabrániť takmer trom miliónom úmrtí ročne. Takáto zmena môže pomôcť znižovať krvný tlak a riziko srdcovo-cievnych ochorení. Foto: snezhana k / Shutterstock
Priemerný dospelý človek na svete zje podľa WHO približne 10,8 gramu soli denne, čo je viac než dvojnásobok odporúčaného množstva. Náhrada s 25 percentami chloridu draselného by podľa nového modelu mohla ročne zachrániť takmer tri milióny životov. Ilustračná snímka. Foto: snezhana k / Shutterstock

Každý deň ju používame pri varení, no málokto premýšľa nad tým, čo by sa stalo, keby sme zmenili jej zloženie. Vedci teraz vypočítali, že nahradenie bežnej kuchynskej soli alternatívou s nižším obsahom sodíka a pridaným draslíkom by mohlo celosvetovo zabrániť takmer trom miliónom úmrtí ročne. Výsledky rozsiahleho modelovania naznačujú výrazný potenciál v prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Takáto zmena však nie je bezpečná pre každého.

Obyčajná kuchynská soľ patrí medzi najpoužívanejšie prísady na svete. Jej nadmerná konzumácia však prispieva k vysokému krvnému tlaku, ktorý zvyšuje riziko infarktu a mozgovej príhody. Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Health, ktorú viedli vedci z austrálskeho Inštitútu Georgea pre globálne zdravie, skúmala na údajoch zo 193 krajín, čo by sa stalo, keby ľudia začali používať soľ s nižším obsahom sodíka a pridaným draslíkom. Výsledky naznačujú, že aj pomerne nenápadná zmena v každodennom stravovaní by mohla mať veľký význam pre verejné zdravie.

Vedci navrhujú zmeniť zloženie obyčajnej soli

Základnou myšlienkou nie je úplne odstrániť soľ z jedálnička, ale nahradiť jej časť alternatívou obsahujúcou menej sodíka.

Bežná kuchynská soľ pozostáva prevažne z chloridu sodného. Práve nadmerný príjem sodíka je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zvýšeniu krvného tlaku.

V skúmanom modeli vedci použili náhradu obsahujúcu 75 percent chloridu sodného a 25 percent chloridu draselného. Takáto zmes sa podobá klasickej soli a možno ju používať pri bežnej príprave jedál.

Prečo môže draslík pomáhať srdcu?

Sodík aj draslík sú minerálne látky, ktoré organizmus potrebuje na správne fungovanie. Podieľajú sa na regulácii tekutín, prenose nervových signálov aj činnosti svalov.

Problém nastáva najmä pri dlhodobo nadmernom príjme sodíka. Ten môže prispievať k zvýšeniu krvného tlaku a tým aj k väčšiemu zaťaženiu srdca a ciev.

Ilustračná fotografia: Zdravotnícky pracovník meria staršiemu mužovi krvný tlak počas preventívneho vyšetrenia. Nadmerný príjem sodíka môže prispievať k vysokému krvnému tlaku a zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení. Vedci vypočítali, že nahradenie bežnej kuchynskej soli alternatívou s pridaným draslíkom by mohlo celosvetovo zabrániť miliónom úmrtí ročne. Foto: alvarog1970 / Shutterstock
Vysoký krvný tlak má podľa WHO viac ako 1,3 miliardy dospelých na svete a takmer polovica z nich o tom nevie. Práve u nich by mohla náhrada soli s draslíkom pomôcť najviac. Ilustračná snímka. Foto: alvarog1970 / Shutterstock

Draslík naopak pomáha regulovať krvný tlak a podporuje vylučovanie sodíka z organizmu.

Nahradenie časti sodíka draslíkom preto môže priniesť dvojitý účinok: zníženie príjmu sodíka a zvýšenie príjmu draslíka.

Takmer tri milióny úmrtí ročne by sa dali odvrátiť

Výskumníci analyzovali päť možných scenárov používania soli s pridaným draslíkom. Zohľadnili nielen soľ, ktorú si ľudia pridávajú do jedla doma, ale aj tú, ktorú používajú výrobcovia potravín a reštaurácie.

Najväčší prínos priniesol scenár, pri ktorom by sa náhrada používala vo všetkých týchto oblastiach.

Podľa výpočtov by takáto celosvetová zmena mohla zabrániť približne 2,96 milióna úmrtí ročne.

Model zároveň odhadol, že by sa mohlo predísť približne 10,17 milióna nových prípadov srdcovo-cievnych ochorení a chronických ochorení obličiek.

Odvrátené úmrtia by predstavovali približne 15 percent ročných úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia a chronické ochorenia obličiek.

Tieto čísla však nepredstavujú výsledok priameho experimentu na miliónoch ľudí. Ide o matematické odhady založené na dostupných zdravotných údajoch a predpokladaných účinkoch zmeny zloženia soli.

Pomohla by aj výmena soli v domácnostiach

Významný účinok by podľa vedcov mohla mať aj čiastočná zmena.

Ak by ľudia používali náhradu iba pri domácom varení a dochucovaní jedál, model predpokladá približne 1,85 milióna odvrátiteľných úmrtí ročne.

Pri zmene zloženia soli v priemyselne spracovaných potravinách a reštauračných jedlách vychádzal odhad na približne 1,56 milióna úmrtí.

Tieto výsledky ukazujú, že význam má nielen správanie jednotlivcov, ale aj rozhodovanie výrobcov potravín. Veľká časť prijímaného sodíka totiž môže pochádzať z hotových výrobkov, pečiva či ďalších spracovaných potravín.

Najväčší prínos by pocítili Čína a India

Vedci porovnávali aj možné účinky v jednotlivých krajinách. Najväčší absolútny počet odvrátiteľných úmrtí vychádzal v modeloch pre Čínu a Indiu.

Dôvodom je predovšetkým veľký počet obyvateľov, vysoká spotreba soli a značné rozšírenie srdcovo-cievnych ochorení.

V Číne by sa podľa modelu dalo ročne predísť viac ako miliónu úmrtí, v Indii takmer 400-tisícom a v Spojených štátoch približne 105-tisícom. „Vo väčšine krajín by to mohlo zabrániť až každému desiatemu úmrtiu na srdcovo-cievne ochorenia,“ uviedol spoluautor štúdie Bruce Neal.

Nie každý by však mal používať draslíkovú soľ

Napriek sľubným výsledkom existuje dôležité obmedzenie. Soľ s pridaným draslíkom nie je vhodná pre každého, najmä nie pre ľudí, ktorých organizmus nedokáže draslík dostatočne vylučovať.

Osobitnú opatrnosť potrebujú ľudia s chronickým ochorením obličiek. Obličky totiž pomáhajú regulovať množstvo draslíka v krvi. Ak nefungujú správne, môže sa draslík v organizme nebezpečne hromadiť.

Takýto stav sa nazýva hyperkaliémia a v závažných prípadoch môže vyvolať poruchy srdcového rytmu.

Výskumníci preto hodnotili aj možné riziká. Pri ľuďoch s chronickým ochorením obličiek v štádiách 3 až 5 model odhadol približne 750-tisíc odvrátiteľných srdcovo-cievnych úmrtí ročne, no zároveň približne 100-tisíc možných úmrtí spôsobených nebezpečne zvýšenou hladinou draslíka.

Autori upozorňujú, že skutočné riziko môže byť nižšie, keďže výpočty predpokladali aj používanie náhrady soli ľuďmi, ktorým by ju lekári neodporučili.

Opatrnosť je potrebná aj pri užívaní niektorých liekov, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v krvi.

Čo odporúča Svetová zdravotnícka organizácia?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2025 vydala odporúčania týkajúce sa náhrad soli so zníženým obsahom sodíka a pridaným draslíkom.

Dospelým, pre ktorých je takáto náhrada zdravotne vhodná, odporúča zvážiť jej používanie namiesto bežnej kuchynskej soli.

Odporúčanie sa však nevzťahuje na deti, tehotné ženy ani osoby s ochoreniami alebo okolnosťami, ktoré môžu narúšať vylučovanie draslíka.

Pri ochoreniach obličiek alebo užívaní liekov ovplyvňujúcich hladinu draslíka je preto potrebné vhodnosť takejto soli konzultovať s lekárom.

WHO zároveň odporúča, aby dospelí prijímali menej než päť gramov soli denne, čo zodpovedá približne jednej čajovej lyžičke.

Ani soľ s pridaným draslíkom preto nie je dôvodom na neobmedzené solenie. Znižovanie nadmerného príjmu soli zostáva dôležitou súčasťou zdravého stravovania.

Mohlo by vás zaujímať