Na našej planéte existujú miesta, ktoré si počas stáročí vyslúžili desivú prezývku „brána do pekla“. Niektoré sú opradené legendami starými tisíce rokov, iné sa stali známymi až v posledných desaťročiach vďaka vedeckým objavom. Čo majú spoločné a prečo ich ľudia spájajú s podsvetím?
V mnohých prípadoch boli tieto lokality v minulosti považované za skutočné vstupy do ríše mŕtvych. Inde si pochmúrne označenie vyslúžili pre dramatické geologické javy, aktívny vulkanizmus, nehostinný terén alebo reálne nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre človeka.
Sibírska „Brána do pekla“ sa neustále zväčšuje
Jedným z najznámejších príkladov je sibírsky kráter Batagajka v Rusku, prezývaný aj „Brána do pekla“. Ide o obrovskú geologickú anomáliu, ktorú vedci podrobne sledujú už celé desaťročia. Ako pripomína NASA Science, prvé výraznejšie zmeny si výskumníci všimli už v 60. rokoch minulého storočia a odvtedy sa kráter neustále rozširuje v dôsledku topenia večne zamrznutej pôdy – permafrostu.
Rozmery krátera pritom rastú prekvapujúcim tempom. Kým v roku 2014 jeho šírka dosahovala približne 790 metrov, v roku 2023 už merala takmer 1 000 metrov. Na tieto údaje upozornil portál Live Science, ktorý citoval výsledky štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Geomorphology.
Vedci zároveň upozorňujú, že s odhaľovaním čoraz starších vrstiev zamrznutej pôdy sa môžu na povrch dostať nielen pozostatky dávnych rastlín a živočíchov, ale aj mikroorganizmy či patogény, ktoré boli tisíce rokov uzavreté v permafroste. Práve preto patrí Batagajka medzi najpozorovanejšie geologické lokality na svete.
Turecká „Brána Pluta“ fascinuje vedcov aj archeológov
Úplne odlišný príbeh má „Brána Pluta“ v Turecku, známa aj ako Plutonion. Hoci archeológovia jej pozostatky objavili až v roku 2013, jej história siaha hlboko do čias antického Grécka a Ríma. Nachádzala sa pri chráme zasvätenom bohu podsvetia Hádesovi a ľudia verili, že práve tadiaľ vedie cesta do ríše mŕtvych.
Nejde pritom iba o legendy. V okolí jaskyne unikajú cez pukliny vulkanické plyny s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého. Ako vysvetľuje Science.org / AAAS, práve tento plyn vytvára tesne pri zemi smrtiacu vrstvu, ktorá dokáže usmrtiť zvieratá, zatiaľ čo človek stojaci vyššie môže zostať relatívne v bezpečí. Tento jav podľa vedcov veľmi pravdepodobne vysvetľuje staroveké správy o zvieratách hynúcich počas náboženských obradov, ktoré kedysi pôsobili ako nadprirodzený zázrak.
Aj dnes predstavuje toto miesto riziko najmä pre vtáky a drobné živočíchy, ktoré nevedomky vlietajú do oblasti s vysokou koncentráciou plynu.
Na svete existuje viac „brán do pekla“
Zoznam podobných lokalít je však oveľa dlhší. Medzi najznámejšie patrí aj kráter Darvaza v Turkménsku, prezývaný „Brána do pekla“, ktorý nepretržite horí už viac ako pol storočia.
Za ďalšie známe miesta sa považujú Hellam Township v americkej Pennsylvánii, čínske Fengdu, prezývané „Mesto duchov“, či Národný park Hell’s Gate v Keni. Práve tam zohráva úlohu pomyselnej brány hlboká roklina vytvorená dávnou sopečnou a tektonickou činnosťou.
Hoci názov „brána do pekla“ znie dramaticky, väčšina týchto miest má celkom racionálne vysvetlenie. Práve spojenie neobyčajných prírodných javov, starobylých legiend a moderných vedeckých poznatkov z nich robí jedny z najfascinujúcejších lokalít na Zemi.
Zdroje pre článok:
NASA Science – Batagaika Crater Expands
Live Science – „Siberia’s gateway to the underworld is growing…“
Science.org / AAAS – „This Roman ‚gate to hell‘ killed its victims with a cloud of deadly carbon dioxide“