Päť porcií ovocia a zeleniny denne nemusí byť z pohľadu zdravia srdca celý príbeh. Nový výskum ukazuje, že záleží aj na tom, čo konkrétne si na tanier položíme. Niektoré druhy ovocia totiž obsahujú podstatne viac flavanolov – rastlinných látok, ktoré vedci spájajú s priaznivým pôsobením na srdce a cievy. Medzi najbohatšie zdroje patria slivky, brusnice a černice.

Vyplýva to z výskumu publikovaného v odbornom časopise Food & Function, o ktorom informovala Univerzita v Readingu. Vedci analyzovali údaje o stravovaní viac ako 30-tisíc ľudí vo Veľkej Británii a Spojených štátoch a zistili, že menej ako pätina dosahovala príjem flavanolov spájaný s kardiovaskulárnymi prínosmi.

Päť porcií denne nemusí znamenať dostatok flavanolov

Odporúčanie jesť denne päť porcií ovocia a zeleniny pozná azda každý. Nová analýza však naznačuje, že z pohľadu flavanolov nie sú všetky porcie rovnocenné.

Flavanoly sú prirodzene sa vyskytujúce rastlinné zlúčeniny patriace medzi flavonoidy. Nachádzajú sa napríklad v čaji, jablkách, bobuľovom ovocí či kakau a ich vyšší príjem sa vo výskume spája s priaznivejšími výsledkami pre srdcovo-cievne zdravie.

Prekvapivé je, že odporúčanú úroveň príjmu flavanolov nedosahovali ani mnohí ľudia, ktorí pravidelne jedli päť porcií ovocia a zeleniny denne.

Rozhodujúce totiž môže byť, aké potraviny si vyberajú.

Slivky, brusnice a černice patria medzi najbohatšie zdroje

Medzi potravinami skúmanými vedcami boli výrazné rozdiely. K mimoriadne bohatým zdrojom flavanolov patrili slivky, brusnice a černice. Veľké množstvo poskytovala aj zelená čajová infúzia.

Podľa údajov uvádzaných Univerzitou v Readingu môže 500 gramov sliviek obsahovať približne 450 mg flavanolov, 250 gramov brusníc okolo 300 mg a 200 gramov černíc približne 250 mg.

Jedna 250-mililitrová šálka zeleného čaju môže poskytnúť približne 200 mg flavanolov. Medzi ďalšie zdroje patria bôb, čerešne, jablká so šupkou, jahody, čučoriedky či fazuľa pinto.

Neznamená to, že človek musí denne zjesť pol kilogramu sliviek. Údaje predovšetkým ukazujú, ako výrazne sa môže obsah flavanolov medzi jednotlivými potravinami líšiť.

Vedci ich spájajú s nižším rizikom úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia

Vedúci autor výskumu doktor Javier Ottaviani upozorňuje, že nestačí iba všeobecne zvýšiť množstvo ovocia a zeleniny.

Podľa neho môžu flavanoly významne súvisieť s nižším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia, ak ich človek prijíma v dostatočnom množstve.

„Väčšina ľudí predpokladá, že stačí jesť veľa ovocia a zeleniny,“ vysvetľuje Ottaviani. Výsledky však podľa neho naznačujú, že pri príjme týchto látok môže byť výber konkrétnych potravín dôležitejší než samotný celkový počet porcií.

Praktická zmena pritom nemusí byť dramatická. Hrsť černíc, celé jablko alebo šálka zeleného čaju môžu citeľne zvýšiť množstvo flavanolov prijatých v strave.

Väčšina ľudí ich prijíma málo

Výskumníci pracovali s údajmi z britských a amerických databáz a skúmali nielen to, koľko ovocia a zeleniny účastníci jedli, ale aj aké množstvo flavanolov z tejto stravy pravdepodobne získavali.

Výsledok ukázal značnú medzeru medzi všeobecnými odporúčaniami a skutočným príjmom týchto rastlinných látok. Menej ako 20 percent sledovaných ľudí dosahovalo príjem flavanolov na úrovni spojenej s priaznivým vplyvom na srdcovo-cievne zdravie.

To je podstatný detail. Človek totiž môže jesť ovocie a zeleninu každý deň, no ak si vyberá prevažne druhy s nízkym obsahom flavanolov, jeho celkový príjem môže zostať pomerne nízky.

Päť porcií zostáva dobrým pravidlom. Vedci ho však chcú spresniť

Výsledky neznamenajú, že odporúčanie piatich porcií ovocia a zeleniny denne je nesprávne.

Profesor Gunter Kuhnle z Univerzity v Readingu, spoluautor štúdie, ho naďalej považuje za správne a dôležité posolstvo. Podľa neho však možno nastal čas premýšľať podrobnejšie nad tým, čo by jednotlivé porcie mali obsahovať.

Rôzne druhy ovocia a zeleniny totiž neposkytujú iba rozdielne množstvá vitamínov a minerálov. Výrazne sa líšia aj obsahom biologicky aktívnych rastlinných zlúčenín.

V budúcnosti by preto výživové odporúčania mohli byť konkrétnejšie a okrem množstva rastlinných potravín viac zohľadňovať aj ich rozmanitosť a obsah látok, ako sú flavanoly.

Nie je to „liek“ na infarkt ani mozgovú príhodu

Výsledky treba interpretovať s mierou. Výskum neznamená, že konzumácia sliviek, černíc či pitie zeleného čaju človeka ochráni pred infarktom alebo mozgovou príhodou.

Srdcovo-cievne riziko ovplyvňuje celý rad faktorov – od fajčenia, krvného tlaku a cholesterolu cez pohyb až po genetiku a celkové zloženie stravy.

Výskum však podporuje myšlienku, že pri ovocí a zelenine nezáleží iba na množstve, ale aj na pestrosti a konkrétnom výbere.

A práve tu majú slivky, brusnice, černice, jablká či šálka zeleného čaju jednu zaujímavú výhodu – dokážu prirodzeným spôsobom výrazne zvýšiť príjem flavanolov bez toho, aby sme museli siahať po výživových doplnkoch.

Článok má informačný charakter a nenahrádza odbornú zdravotnú starostlivosť.