Horúčavy si v Európe tento rok vyžiadali viac ako 50-tisíc obetí. Za dve tretiny môže podľa vedcov klimatická zmena

Leto 2026 prinieslo do Európy extrémne horúčavy, ktorých následky boli podľa vedcov mimoriadne tragické. Nová analýza odhaduje, že vysoké teploty prispeli k viac ako 50-tisíc úmrtiam v európskych mestách. Ešte znepokojujúcejšie je zistenie, že takmer dve tretiny týchto úmrtí výskumníci pripisujú dodatočnému otepleniu spôsobenému ľudskou činnosťou. Najväčšie riziko hrozilo seniorom a obyvateľom južnej Európy. Skutočný počet obetí pritom môže byť ešte vyšší, pretože vedci neanalyzovali celý kontinent.

Výskumníci z Imperial College London a London School of Hygiene & Tropical Medicine predstavili výsledky novej analýzy, podľa ktorej bolo leto 2026 v sledovaných európskych mestách mimoriadne nebezpečné. Ako uvádza správa o výskume zverejnená 23. októbra 2026, vedci odhadli 50 391 úmrtí súvisiacich s horúčavami v 854 mestách. Z toho 32 619 pripísali dodatočnému otepleniu spôsobenému človekom. Štúdia vedená klimatologičkou Clair Barnes bola prijatá na publikovanie v odbornom časopise Nature Health.

Rekordné horúčavy si v európskych mestách vyžiadali desaťtisíce životov

Európa zažila počas leta 2026 niekoľko období mimoriadne vysokých teplôt, ktoré výrazne zaťažili zdravotnícke systémy aj každodenný život obyvateľov.

Najhoršie podmienky sa objavili počas intenzívnej vlny horúčav na prelome júna a júla.

V niektorých oblastiach teploty prekračovali 40 °C. Horúčavy viedli k obmedzeniam vyučovania, problémom v doprave aj zvýšenému zaťaženiu elektrických sietí.

Zdravotné následky však boli oveľa závažnejšie.

Podľa novej vedeckej analýzy prispeli vysoké teploty počas leta 2026 k približne 50 391 úmrtiam v 854 európskych mestách.

Nejde pritom o počet ľudí, pri ktorých lekári uviedli prehriatie organizmu ako oficiálnu príčinu smrti.

Vedci použili štatistický model, ktorý odhaduje, koľko úmrtí možno pripísať pôsobeniu vysokých teplôt.

Horúčavy totiž často nezabíjajú iba priamym úpalom alebo prehriatím.

Môžu zhoršovať existujúce ochorenia srdca, ciev, obličiek a dýchacieho systému. U zraniteľných ľudí tak môžu prispieť k úmrtiu, ktoré sa v zdravotnej dokumentácii nemusí priamo spájať s počasím.

Vedci porovnali leto 2026 s predchádzajúcimi desaťročiami

Výskumný tím analyzoval údaje z 854 miest v 30 európskych krajinách.

Tieto mestá predstavujú približne 40 % obyvateľstva skúmaných krajín.

Vedci využili vzťahy medzi teplotou a úmrtnosťou pozorované v rokoch 2000 až 2019 a pomocou modelu odhadli počet úmrtí súvisiacich s horúčavami počas leta 2026.

Výsledky následne porovnali s historickými obdobiami.

V rovnakých 854 mestách a pri použití rovnakej metodiky vychádzal odhad pre leto 2003 približne na 28-tisíc úmrtí a pre rok 2022 na 29-tisíc.

To znamená, že odhadovaný počet úmrtí v roku 2026 bol výrazne vyšší než pri dvoch predchádzajúcich mimoriadne nebezpečných letách.

Pri tomto porovnaní je však dôležitá jedna okolnosť.

Iné vedecké štúdie v minulosti uvádzali pre rok 2022 viac ako 60-tisíc úmrtí súvisiacich s horúčavami.

Nejde o rozpor.

Takéto analýzy skúmali iné územia, používali odlišné údaje a metodické postupy.

Čísla z rokov 2003, 2022 a 2026 možno preto priamo porovnávať iba v rámci rovnakej skupiny miest a rovnakého výpočtového modelu.

Klimatická zmena podľa vedcov spôsobila takmer dve tretiny úmrtí

Najvýraznejšie zistenie sa týka vplyvu človekom spôsobeného otepľovania.

Vedci skúmali, ako by vyzerali teploty počas leta 2026 vo svete bez dodatočného oteplenia spôsobeného emisiami skleníkových plynov.

Takýto prístup sa označuje ako klimatická atribučná analýza.

Výskumníci porovnávajú skutočne pozorované podmienky s modelovaným scenárom, v ktorom by neexistoval vplyv človeka na globálnu klímu.

Výsledok ukázal, že približne 32 619 z odhadovaných 50 391 úmrtí možno pripísať dodatočnému otepleniu spôsobenému ľudskou činnosťou.

Ide o približne 65 %, teda takmer dve tretiny všetkých odhadovaných úmrtí súvisiacich s horúčavami.

Vedci zároveň odhadli, že bez ľudského vplyvu na klímu mohli byť teploty počas skúmaných extrémnych horúčav nižšie až o 2,8 °C.

Aj zdanlivo malý rozdiel v priemernej teplote môže mať pri extrémnych horúčavách veľký zdravotný význam.

Ak sa totiž teplota posunie o niekoľko stupňov vyššie, môže výrazne narásť počet ľudí vystavených podmienkam, ktoré ich organizmus nedokáže bezpečne zvládať.

Tieto výsledky však predstavujú modelovaný odhad. Neznamenajú, že vedci dokázali pri každom jednotlivom úmrtí určiť klimatickú zmenu ako jeho priamu príčinu.

Najhoršia vlna horúčav prišla na prelome júna a júla

Mimoriadne nebezpečné obdobie nastalo medzi 17. júnom a 1. júlom 2026.

Podľa spoluautora štúdie Garyfallosa Konstantinoudisa z Imperial College London boli počas tejto vlny horúčav teploty približne o 5,3 °C vyššie než obvyklé hodnoty.

Práve do tohto obdobia spadala veľká časť odhadovaných úmrtí.

Extrémne teploty zasiahli rozsiahle oblasti Európy a v niektorých regiónoch výrazne prekračovali dlhodobé klimatické normály.

Západná Európa zažila podľa dostupných klimatických údajov mimoriadne horúce leto, pričom priemerná teplota v tejto oblasti bola približne o 2,9 °C vyššia než normál z rokov 1991 až 2020.

V jednotlivých dňoch a lokalitách boli odchýlky ešte výraznejšie.

Zdravotné riziko pritom nevzniká iba vtedy, keď teplomer ukazuje viac ako 40 °C.

Nebezpečné môže byť aj dlhšie obdobie zvýšených teplôt, najmä ak sa počas noci dostatočne neochladí.

Organizmus vtedy nemá dostatok času na regeneráciu a tepelná záťaž sa postupne zvyšuje.

To je obzvlášť nebezpečné pre ľudí s chronickými ochoreniami a pre seniorov.

Najviac obetí bolo medzi seniormi nad 75 rokov

Analýza ukázala, že horúčavy najvýraznejšie zasiahli starších ľudí.

Vo vekovej skupine 85 rokov a viac vedci odhadli približne 22 500 úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami.

Ďalších približne 14 100 úmrtí pripadalo na ľudí vo veku 75 až 84 rokov.

Tieto dve vekové skupiny tak predstavovali väčšinu odhadovaných obetí.

S pribúdajúcim vekom sa môže znižovať schopnosť organizmu regulovať telesnú teplotu.

Starší ľudia tiež častejšie trpia ochoreniami, ktoré zvyšujú citlivosť na tepelnú záťaž, a niektoré lieky môžu ovplyvňovať hospodárenie tela s tekutinami alebo jeho reakciu na horúčavu.

Riziko sa však netýka iba seniorov.

Vedci odhadli viac ako 800 úmrtí aj vo vekovej skupine 20 až 44 rokov.

Vysoké teploty preto predstavujú zdravotné nebezpečenstvo pre všetky vekové kategórie, hoci riziko nie je rovnaké.

Ohrození môžu byť aj ľudia pracujúci vonku, osoby s chronickými ochoreniami, tehotné ženy a malé deti.

Južná Európa doplatila na horúčavy najviac

Rozdiely sa ukázali aj medzi jednotlivými časťami kontinentu.

Najvyššiu odhadovanú úmrtnosť súvisiacu s horúčavami zaznamenali vedci v južnej Európe.

V tomto regióne pripadalo približne 380 úmrtí na milión obyvateľov.

V severnej Európe to bolo približne 129 úmrtí na milión obyvateľov.

Vo východnej a západnej Európe sa odhad pohyboval okolo 277 úmrtí na milión.

Rozdiely môžu súvisieť s intenzitou horúčav, vekovým zložením obyvateľstva, zdravotným stavom ľudí aj schopnosťou miest prispôsobiť sa vysokým teplotám.

Dôležitú úlohu zohráva aj mestské prostredie.

Betón, asfalt a hustá zástavba počas dňa absorbujú slnečné žiarenie a následne uvoľňujú teplo.

V mestách tak vzniká takzvaný tepelný ostrov, ktorý môže spôsobovať vyššie teploty než v okolitých vidieckych oblastiach.

Nedostatok stromov, zelených plôch a možností ochladenia môže situáciu ešte zhoršovať.

Národné zdravotnícke úrady zaznamenali tisíce ďalších úmrtí

Závažnosť leta 2026 potvrdzujú aj samostatné odhady národných zdravotníckych inštitúcií.

Nemecký Inštitút Roberta Kocha odhadol približne 16-tisíc úmrtí súvisiacich s horúčavami v období od apríla do septembra.

Španielsky monitorovací systém odhadol počas júla a augusta približne 5 100 takýchto úmrtí.

Britská Agentúra pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA) odhadla za máj a jún takmer 2 900 úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami.

Tieto čísla však nemožno jednoducho pripočítať k výsledku 50 391 úmrtí z novej štúdie.

Ide o samostatné analýzy, ktoré používajú vlastné metodiky, sledujú odlišné časové obdobia a čiastočne pokrývajú rovnaké územia.

Ich význam spočíva predovšetkým v tom, že z rôznych zdrojov poukazujú na vážne zdravotné následky extrémnych teplôt.

Skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší

Autori novej štúdie upozorňujú na niekoľko dôležitých obmedzení.

Analýza sa zameriavala na 854 miest, nie na celú Európu.

Pokrývala približne 40 % obyvateľstva skúmaných krajín.

Do odhadu navyše nebola zahrnutá májová vlna horúčav, ktorá si tiež vyžiadala obete.

Vedci nezapočítali ani turistov, ktorí sa v sledovaných mestách zdržiavali iba dočasne.

To znamená, že celkový počet úmrtí súvisiacich s horúčavami v Európe mohol byť vyšší než uvedených 50 391.

Zároveň treba zdôrazniť, že ide o výsledok štatistického modelovania.

Vedci nespočítavali úmrtné listy s uvedenou príčinou smrti „horúčava“.

Odhadovali počet úmrtí na základe známych vzťahov medzi teplotou a úmrtnosťou obyvateľstva.

Takéto modely sú dôležitým nástrojom verejného zdravotníctva, no ich výsledky sú spojené s neistotou a závisia od použitých údajov a predpokladov.

Ako môžu európske mestá chrániť obyvateľov pred ďalšími horúčavami?

Vedci upozorňujú, že Európa sa musí pripraviť na čoraz závažnejšie zdravotné následky vysokých teplôt.

Jedným z najdôležitejších opatrení sú systémy včasného varovania, ktoré dokážu obyvateľov upozorniť na blížiace sa nebezpečné horúčavy.

Mestá môžu zároveň vytvárať verejne prístupné klimatizované alebo prirodzene chladnejšie priestory, kde sa môžu ľudia počas najteplejších hodín dňa ochladiť.

Dôležitá je aj výsadba stromov, rozširovanie zelene, znižovanie prehrievania budov a lepšia ochrana ľudí žijúcich osamote.

Zdravotnícke služby by mali venovať osobitnú pozornosť seniorom a pacientom s chronickými ochoreniami.

Tieto opatrenia môžu znižovať zdravotné riziká, no podľa vedcov samotné prispôsobovanie miest nestačí.

Ak budú globálne teploty ďalej rásť, extrémne horúčavy môžu zasahovať čoraz viac ľudí a ich následky budú náročnejšie na zvládnutie.

Dlhodobé znižovanie emisií skleníkových plynov preto zostáva dôležitou súčasťou prevencie budúcich zdravotných škôd.

Horúčavy už nie sú iba nepríjemnosťou. Stávajú sa vážnym zdravotným rizikom

Leto 2026 podľa novej analýzy ukázalo, aké rozsiahle následky môžu mať extrémne teploty na zdravie obyvateľov Európy.

Viac ako 50-tisíc odhadovaných úmrtí v sledovaných mestách predstavuje mimoriadne závažný výsledok.

Ešte znepokojujúcejšie je zistenie, že približne 32 600 z nich vedci pripísali dodatočnému otepleniu spôsobenému človekom.

Klimatická zmena tak podľa autorov výskumu nie je iba hrozbou vzdialenej budúcnosti. Jej zdravotné následky možno pozorovať už dnes.

Výskumníci zároveň pripomínajú, že ochrana pred horúčavami nie je iba otázkou pohodlia.

Pre starších ľudí, pacientov s chronickými ochoreniami a ďalšie zraniteľné skupiny môže prístup k chladnejšiemu prostrediu, dostatočnému množstvu tekutín a včasnej zdravotnej pomoci predstavovať rozdiel medzi životom a smrťou.